Sme mladý manželský pár a máme trojmesačné bábätko. Milujeme sa, fungujeme spolu dobre a väčšinu času nemáme vážne problémy. Ja som vyrastal v majetnejšej rodine, moja žena pochádza z jednoduchších pomerov. Nikdy nám to neprekážalo. Aspoň nie medzi nami. Problém však nastáva vždy, keď idem niekam s kamarátmi. Nechodím často. Za celý náš vzťah sa to stalo možno šesťkrát. Nejde o žiadne flámy každý víkend. Občasný šport, oslava alebo stretnutie. A vždy sa zopakuje ten istý scenár. Moja svokra začne žene hovoriť, že ako si to môžem dovoliť, keď máme malé dieťa. Že by som mal byť doma. Že ona by si to nikdy nenechala páčiť. Že správny chlap sa správa inak. Moja žena potom úplne stuhne. Vidím, že je medzi dvoma mlynskými kameňmi. A ja som zúfalý. Nemám pocit, že bojujem so svojou ženou. Mám pocit, že v našom manželstve sedí ešte tretí človek. Ako sa máme zachovať?