Mám potrebu neustále upratovať
Vaše problémy vyrieši na stránkach Nového Času Nedeľa sociálna koučka Annamária Higgins.
Vaše problémy vyrieši na stránkach Nového Času Nedeľa sociálna koučka Annamária Higgins.
Už pár dní sa medzi priateľmi popredného neurológa vedelo, že s jeho zdravím to nevyzerá práve najlepšie, ale smutná správa predsa len všetkých zaskočila. Dnes v noci zomrel vo veku 83 rokov významný slovenský lekár, profesor Pavel Traubner.
Všimla som si vašu poradňu, a tak som si povedala, že vám napíšem s mojím nečakaným trápením...
Dobrý deň, neviem či to patrí do vašej rubriky, ale predsa len som sa rozhodla, že vám napíšem.
Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Šťastie v nešťastní mal v apríli tohto roka športový komentátor Dušan Gabáni (78), ktorý doslova ušiel hrobárovi z lopaty. Priamo na tenisovom kurte ho zradilo srdce. Nebyť toho, že je v športovom areáli umiestnený defibrilátor, tento rozhovor by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nekonal. Dnes je Dušan Gabáni po druhej operácii v domácom liečení a pre Nový Čas Nedeľa exkluzívne rozpovedal, čo sa od osudného dňa v jeho živote zmenilo.
Herečka Magda Paveleková († 84) zomrela 20. júla 2015. Obľúbená umelkyňa, ktorú diváci poznali z mnohých humoristických relácií, po smrti svojej dcéry Niny († 34) v roku 1991 našla oporu a zmysel života vo svojich dvoch vnukoch – Andrejovi a Tomášovi, pre ktorých sa od tej chvíle stala babkou aj mamou v jednom. V januári 2014 zomrel jej manžel Štefan († 86). Večne vysmiata Majda, ako ju všetci volali, stratila iskru v očiach, hoci svoje trápenie ukrývala hlboko vo svojej duši.
Je seniorský vek obdobím, keď sa už na nič človek neteší? Alebo práve vtedy má dostatok času a priestoru na to, aby si splnil sny, na ktoré nebol v rokoch aktívneho života čas? O tom, ako sa vysporiadať s jeseňou života, o radostiach i strastiach seniorov sme sa zhovárali so sociologičkou Silviou Porubänovou.
Dobrý deň, po dlhom váhaní som sa odhodlala vám napísať. Už dlhšie pozorujem, že môj manžel nie je veľmi prítomný v našom vzťahu. Odťahuje sa, keď mu chcem dať pusu, ktorú sme si roky dávali pri príchode či odchode z domu. Odťahuje ruku, ak sa ho chcem dotknúť. Pri otázke, čo sa deje, hovorí, že všetko je v poriadku, len potrebuje viac priestoru. A má ho, avšak ja som zo dňa na deň vo väčšej a väčšej panike. Nedokážem už myslieť na nič iné a len čakám, kedy príde slovo rozchod. Neviem si bez neho vôbec predstaviť svoju budúcnosť. Čo mám robiť, aby nás vzťah začal fungovať. Aké kroky mám robiť, aby sme zase fungovali?
Na čele Kysuckej nemocnice s poliklinikou je už štrnásty rok Martin Šenfeld (53). Skúsený riaditeľ v našom rozhovore hovorí otvorene o aktuálnych radostiach či starostiach, ktoré sa v zdravotníctve dejú prakticky v každodenne.
Dobrý deň, rozhodli sme sa vám napísať a získať nezávislý názor na našu situáciu. Po rokoch sa k nám vrátil náš 47-ročný syn po náročnom rozvode. Poskytli sme mu domov a vytvorili podmienky na spamätanie sa. V rodinnom dome na poschodí máme plne vybavený 1,5-izbový byt, ktorý syn aktuálne užíva. Ubehol však rok a my sme si uvedomili, že náš syn si žije u nás ako pubertiak. Po práci športuje, potom prídu na rad priatelia, nejaké dámy. V chladničke má vínko, pochutiny k nemu, ale inak sa komplet stravuje s nami, perie v našej pračke, používa internet aj televízny signál. Byt nemá nezávislé energie, a tak platíme celý chod domu a domácnosti my dôchodcovia. Nedávno sme si ho posadili a dali mu na stôl sumu, ktorou je potrebné začať prispievať. A tu sme ostali prekvapení – syn spravil veľkú scénu, ako ho nemilujeme a prestal sa s nami rozprávať. Naďalej neprispieva, chodí potajme do pivnice a komory na jedlo. Nepomôže v záhrade a úplne nás ignoruje. Pritom sa nemá finančne zle, dokonca bol na pracovisku výrazne povýšený. Čo s tým?
Srdečne pozdravujem, odhodlala som sa napísať do vašej poradne, lebo to tak cítim a možno pred mužom potrebujem aj silnejší argument, ako je môj. Som nečakane v invalidnom dôchodku, pretože som vážne ochorela a následky sú také, že nie som spôsobilá vykonávať prácu na 100 percent. Teda som doma. Po dlhom bádaní, prečo som sa dopracovala až k invalidite, som zistila, že moje telo a hlavne moja duša potrebujú viac radosti vniesť do môjho a vlastne aj nášho spoločného života. A tak som začala objavovať nové činnosti, ktoré by mi priniesli svetlo do života. Doslova som ochutnávala všetko, čo baví moje drahé kamarátky. Od kurzov varenia, ručné práce, pestovanie, tancovanie a zrazu sa cez jednu z nich objavila čaro dog dancingu, tanca so psíkom. Náhodne ma na to zobrala moja kamarátka, zopárkrát som s ňou bola na tréningu s jej psíkom a prosto som sa doslova zamilovala. Do psíka, do tancovania s ním, do tréningov, do komunity. Môj muž sa k tejto činnosti postavil nie veľmi pozitívne. Deti stoja pri mne, dokonca mi na 50-ku kúpili vhodné šteniatko, ktoré všetci milujeme a ono sa úplne hodí k tejto činnosti, ale môj muž prestal so mnou komunikovať a toto trvá už tretí mesiac. Paradoxne však psíka má rád a tajne si ho „mucká“. Mňa však to jeho ticho trápi. Ako túto čudnú situáciu u nás doma vyriešiť?
Mám 21 rokov a od mojich piatich rokov ma vychovávala starká. Moja mama a otec nezvládli prepojiť moju výchovu s podnikaním. A tak som stále častejšie ostávala u starkej, až som tam jedného dňa ostala natrvalo. Moji rodičia mi zabezpečili naozaj výborné hmotné podmienky, veľa sme so starkou cestovali a mali veľa zážitkov, ktoré platili moji rodičia. Dnes má starká 80 rokov, zdravie ju začína zrádzať a nemôže už bývať sama. Vie ešte chodiť, ale inak ju už treba mať 24 hodín pod dozorom. Ja odchádzam študovať do zahraničia a moji rodičia sa rozhodli dať starkú do centra sociálnych služieb, s ktorým nie je veľmi stotožnená. Láme mi to srdce a rozhodujem sa, či by nebolo vhodné z lásky k nej ostať a dochovať ju. Vyčítam si, že žena, ktorá mi dala tak veľa lásky, zrazu ostane sama v cudzom prostredí. Moji rodičia jej zaplatia to najlepšie z najlepšieho, ale to jej našu prítomnosť nenahradí. Najsmutnejšia je z toho, že náš milovaný psík nemôže ísť do centra seniorov s ňou. Poraďte mi, prosím, čo mám urobiť.