Presne pred desiatimi rokmi vyhlásila Organizácia spojených národov, že je nutné oveľa viac podporovať vo vedeckej oblasti ženy a dievčatá. Zistilo sa totiž, že tvoria len menej ako 30 % výskumníkov sveta a často čelia diskriminácii. 11. február je teda deň, keď sa pozornosť celého sveta upriamuje práve na nežnejšiu časť ľudstva a na výsledky, za ktoré im v oblasti vedy a techniky vďačíme.
Caroline Herschelová
astronómka
(* 1750 – † 1848)
Bola prvou ženou, ktorá objavila kométu a tento jej prínos v oblasti astronómie ocenil aj kráľ Georg III. Okrem toho sa jej podarilo nájsť na oblohe 14 hmlovín, ďalších osem komét k tomu aj neuveriteľných 561 nových hviezd. Po Caroline pomenovali vesmírny ďalekohľad, ale aj kráter na Mesiaci.
Mary Fairfax Somervillová
matematička
(* 1780 – † 1872)
Táto dáma, pôvodom zo Škótska, bola veľkou bojovníčkou za práva žien a ich vzdelanie. Zaujímavé je, že sama žiadne nemala. Jej otec bol námorníkom a na výchovu dcéry si nepotrpel a poznatky získavala len z domácej knižnice. Keď jej otec videl, že dcéra to so štúdiom myslí vážne, nakúpil jej najdôležitejšie knihy tej doby a výsledok sa skoro dostavil. Ako samoukovi sa jej podarilo pripísať si na konto zopár zaujímavých postrehov a objavov z oblasti matematiky a astronómie. Mužskí kolegovia ju však podceňovali a jej prácu zaznávali. Ona sa im „odplatila“ tým, že zaviedla do jazyka slovo „scientist“, teda „vedec,“ ktoré sa však používalo aj na označenie ženy – vedkyne. Dovtedy bolo totiž zvykom označovať výskumníka slovným výrazom „man of science“, teda „muž vedy“.
Mary Anningová
paleontologička
(* 1799 – † 1847)
Mary pochádzala z chudobnej rodiny a živila sa tým, že s rodičmi chodili na pobrežie anglického mesta Lyme Regis zbierať skameneliny. Tie potom leštili a predávali turistom. Keď mala len 12 rokov, objavila skamenelinu zvláštnej kostry, o ktorej si myslela, že je krokodíl. Vedci však zistili, že Mary našla prvú kompletnú fosíliu dinosaura. Po tomto ohromnom úspechu už v detskom veku sa Mary venovala už len tomuto vednému odboru a podarilo sa jej nájsť aj kompletnú kostru iných dinosaurov – plesiosaura a pterodaktyla. Pokladá sa za matku paleontológie.
Elizabeth Garrett Andersonová
lekárka
(* 1836 – † 1917)
Keď sa Liz ako mladé dievča rozhodla, že sa stane lekárkou, nepodarilo sa jej to. Muži, ktorí boli vo vedení lekárskej fakulty v Londýne, kde žila, odmietli, aby u nich študovala žena. Neostávalo jej teda iné, len vyštudovať ošetrovateľstvo. Popritom sa však učila po francúzsky a požiadala o možnosť študovať lekárstvo v Paríži, kde jej napokon aj vďaka jej neústupčivosti vyhoveli. Po zisku titulu sa vrátila do Anglicka a založila nemocnicu pre ženy, kde zároveň sama vzdelávala budúce lekárky. Po dvadsiatich rokoch úsilia ju napokon mužskí kolegovia oficiálne prijali medzi seba. Po dlhoročnej praxi vo svojej nemocnici sa stala aj prvou starostkou v Anglicku.
Marie Curie Skłodowska
fyzička
(* 1867 – † 1934)
Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry prežila vo Francúzsku. Ako prvá žena v histórii urobila bez problémov prijímacie skúšky parížskej Sorbonny na fakultu fyziky a chémie. Cez deň študovala, po večeroch doučovala a takto si zarábala na živobytie. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu. K jej najväčším úspechom patrí teória rádioaktivity, technika delenia rádioaktívnych izotopov a objav dvoch nových chemických prvkov – rádia a polónia. Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené vôbec prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity. Na mnohých objavoch spolupracovala so svojím manželom Pierrom, po jeho smrti sa stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
Vera Danchakoffová
lekárka
(*1879 – † 1950)
Ako prvá žena získala v Rusku doktorát z medicíny a neskôr aj titul profesorky. Na Moskovskej univerzite vyučovala histológiu a embryológiu a práve ona po prvýkrát opísala kmeňové bunky, pričom ďaleko predbehla svoju dobu. Dokázala to len vďaka svojej tvrdohlavosti, pretože nikto z rodiny ju v štúdiu, ani vo výskume nepodporoval, práve naopak.
Grace Hopperová
programátorka
(* 1906 – † 1992)
Grace patrí medzi prvé ženy, ktoré získali v Amerike titul PhD v matematike. Študovala na najlepších univerzitách, kde si jej výnimočný talent rýchlo všimli a požiadali ju, aby sa naučila programovať prvý funkčný počítač na svete. Grace teda vyvíjala programovací jazyk a jej práca bola natoľko úspešná a výnimočná, že na žiadosť kolegov a verejnosti musela až dvakrát odložiť odchod do dôchodku a naďalej sa venovať programovaniu. Zaujímavé je, že bola zároveň aj kontraadmirálkou amerických námorných síl. O vstup požiadala počas druhej svetovej vojny, keď musela prerušiť štúdium.
Dorothy Hodgkinová
chemička
(* 1910 – † 1994)
Táto dáma je známa nielen ako bývalá učiteľka britskej premiérky Margaret Thatcherovej, ale aj ako jediná žena z Británie, ktorá kedy získala Nobelovu cenu. V prípade Dorothy išlo o chémiu, keďže sa venovala atómovým štruktúram rôznych látok. Preslávila sa tým, že sa celý život snažila zmapovať štruktúru inzulínu, čo sa jej napokon po viac ako 30-tich rokoch aj podarilo. Vďaka nej dnes majú diabetici oveľa kvalitnejšiu liečbu ako v minulosti.
Jane Goodallová
biologička
(*1934)
Kto by nepoznal meno tejto ženy, o ktorej sa už natočilo aj zopár filmov! Jane Goodallová, známa ako milovníčka šimpanzov, ako mladá cestovala do Afriky, kde sa zoznámila s renomovaným antropológom, ktorý jej odporučil výskum divokých šimpanzov v Tanzánii. Myšlienka Jane očarila, a keď sa jej podarilo na projekt vyzbierať dostatok peňazí, založila výskumné centrum. Dnes má Jane už viac ako 90 rokov a stále píše knihy o živote primátov v divokej prírode, pomáha ochraňovať ich životné prostredie a informuje verejnosť o svojich poznatkoch. Medzi jej najcennejšie objavy patrí to, že šimpanzy vedia používať rôzne nástroje, dokážu prejavovať svoje emócie, ale aj navzájom sa zabíjať.
Mae Carol Jemisonová
Astronautka
(*1956)
20. žena a 281. človek vo vesmíre a zároveň prvá žena tmavej pleti je práve Mae. Titul doktorky získala po absolvovaní dvoch vysokých škôl, najprv študovala chémiu na slávnom Stanforde a neskôr aj medicínu na Cornell University. V roku 1987 odišla pracovať do americkej NASA, kde sa doteraz venuje biologickým a technologickým experimentom. Svoje teórie si mohla overiť aj priamo vo vesmíre ako členka výpravy druhej misie raketoplánu Endeavour.
Slávne vedkyne zo Slovenska
Ľudmila Kuorková ( 1845 – 1884), učiteľka
Patrila k prvým slovenským kvalifikovaným učiteľkám, založila školu pre dievčatá, bola tetou Izabely Textorisovej.
Mária Bellová (1885 – 1973), prvá slovenská lekárka
Venovala sa hlavne liečbe detskej tuberkulózy.
Izabela Textorisová (1866 – 1949), botanička
Bola prvá slovenská botanička, spracovávala nevšedné druhy rastlín a kvetov.
Ľudmila Kraskovská (1904 – 1999), archeologička
Viedla mnohé archeologické výskumy na území celej terajšej Bratislavy.
Ľudmila Pajdušáková (1916 – 1979), astronómka
Venovala sa pozorovaniu meteorov a komét.
Zdroj foto: Pixabay
