Len málokto 28. júla 1914 tušil, že sa nielen v Európe skončili takmer idylické mierové časy. Konflikt medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom rýchlo prerástol do krutej a zvláštnej vojny plnej noviniek, ktoré zabíjali na frontoch obrovské množstvo vojakov. Mnohé zo zbraní či javov, ktoré považujeme za úplne bežné súčasti konfliktu dnes, mali svoju premiéru práve počas I. svetovej vojny.
Bojové konflikty prebiehajúce na mori aj na pevnine, samozrejme, neboli žiadnou novinkou. Hoci len niečo vyše desať rokov pred vypuknutím vojny prebehol prvý úspešný let, lietadlá sa okamžite zapojili do konfliktu rôznymi spôsobmi.
K prvému použitiu lietadiel v skutočnej vojne došlo v roku 1911 v taliansko-tureckej vojne s jednoplošníkmi talianskych armádnych leteckých zborov Blériot XI a Nieuport IV, ktoré bombardovali turecký tábor v Ain Zara v Líbyi. Objavili sa aj v prvej balkánskej vojne, keď bulharské letectvo bombardovalo turecké pozície v Adrianopole, zatiaľ čo grécke letectvo vykonalo nad Dardanelami prvú námorno-leteckú kooperačnú misiu v histórii.
Prvý vzdušný boj medzi dvoma lietadlami sa odohral až 5. októbra 1914 nad francúzskym mestom Jonchery. Francúzsky dvojplošník Voisin III Escadrille VB24, ktorý pilotoval seržant Joseph Frantz s pozorovateľom desiatnikom Louisom Quénaultom, narazil na nemecký Aviatik B, ktorý následne zostrelil.
Vzdušné nálety na civilistov
Tradičný spôsob vedenia vojny znamenal, že civilisti nemali s frontom priame spojenie a bezprostredné hrôzy vojny prežívali sprostredkovane. Vďaka moderným lietadlám a novým zbraniam sa však počas I. svetovej vojny ocitli pod priamou paľbou nepriateľa aj vo svojich domovoch.
V dôsledku nemeckých náletov bolo zabitých alebo zranených približne 4 800 britských civilistov. K prvému z týchto náletov na britských civilistov došlo už 19. januára 1915, keď obrie vzducholode zvané Zeppeliny zhodili bomby na Great Yarmouth a Kings Lynn v Norfolku. V roku 1915 nasledovali nálety na Londýn.
Tieto útoky vyvolali paniku a verejné pobúrenie, vláda nariadila nočné zatemnenie. Na jar 1917 Nemci uskutočnili prvé rozsiahle nálety za denného svetla pomocou bombardérov Gotha.
Najničivejšie z náletov sa odohrali 13. júna, keď v Londýne zahynulo 162 ľudí. Británia vyvinula nové opatrenia protivzdušnej a civilnej obrany. Letecké útoky na civilistov sa odvtedy stali bežnejšou súčasťou moderného vedenia vojny.
Šrapnelový šok
„Šrapnelový šok“ bol termín používaný na opis traumy, ktorú utrpeli vojaci počas I. svetovej vojny. S psychickými problémami počas vojnových konfliktov sa lekári i verejnosť stretávali aj v minulosti. Nový spôsob vedenia vojny, nasadenie ničivých zbraní, väčšie mediálne pokrytie a hlavne obrovské počty postihnutých mužov zaujali lekárov i verejnosť.
Bolo ťažké pochopiť, čo spôsobuje šok. Jednou z hypotéz bolo, že traumu spôsobili výbuchy, iní však už v tej dobe upozorňovali na celý komplex psychologických faktorov. Postihnutých vojakov sťahovali do zázemia, ich liečba si však vyžadovala dlhý čas. Veľká vojna so sebou priniesla aj celý rad špecializovaných vojenských zariadení a nemocníc – od sanatórií pre nakazených pohlavnými chorobami cez obete plynových útokov až po psychiatrické kliniky.
Triáž ranených
Triáž je systém kategorizácie obetí, pričom sa podľa závažnosti zranení určia pacienti, ktorí potrebujú ošetrenie ako prví. Prvé triáže sa robili už počas napoleonských vojen a využívali ju aj počas americkej občianskej vojny. Naplno ju však zaviedli až Briti v I. svetovej vojne.
Zranený vojak putoval sériou pomocných stanovíšť, obväzových staníc a nemocníc, kde mu poskytli lekársku starostlivosť.
Na stanovištiach prvej pomoci sa hodnotil rozsah zranení a na ich základe sa rozhodovalo o liečbe a pravdepodobnosti prežitia. Najvyššiu prioritu dostali vojaci so zraneniami, o ktorých sa predpokladalo, že sa dajú prežiť, ale vyžadujú si rýchle núdzové ošetrenie. Zdravotnícky personál musel často robiť ťažké rozhodnutia veľmi rýchlo, ale triedenie umožnilo presun obetí preč z bojiska.
Masové použite bojových plynov
Plyn ako chemickú zbraň po prvý raz použili vo veľkom meradle Nemci v roku 1915 počas druhej bitky pri Ypres. Britská protistrana prvýkrát vypustila jedovatý plyn počas bitky pri Loose. Nevyspytateľnosť tejto zbrane sa prejavila okamžite, keď vietor zaniesol plyn do britských línií.
Úmrtnosť na plyn bola na západnom fronte relatívne nízka, predstavovala asi 3 percentá. Fyzické útrapy spôsobené plynom boli neznesiteľné, okrem toho sa plyn stal aj dôležitou psychologickou zbraňou. Výsledkom tohto utrpenia bolo prijatie mnohých medzinárodných zákonov a dohôd, ktoré mali zakázať používanie chemických zbraní vo vojnových konfliktoch.
Povinná vojenská služba
Všeobecná branná povinnosť bola zavedená v roku 1867 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Týkala sa všetkých mužov Uhorska, ktorí boli uznaní za schopných vojenskej služby od veku 19 do 42 rokov. Služobná povinnosť sa vzťahovala na brancov po dosiahnutí veku 21 rokov. Branná povinnosť do poslednej brannej reformy pred I. svetovou vojnou trvala tri roky v aktívnej službe, sedem rokov v zálohe a desať rokov v náhradnej zálohe. V cisárskej a kráľovskej armáde boli dva druhy odvodov: hlavné – každý rok od 1. marca do 30. apríla a vedľajšie – vypisované podľa potreby.
Veľké zmeny priniesla vojna v Británii, kde predtým povinná vojenská služba neexistovala. Prvý zákon o vojenskej službe bol schválený v januári 1916 po tom, čo v druhej polovici roku 1915 nestačili počty dobrovoľníkov nastupujúcich do armády.
Od marca 1916 sa vojenská služba vyžadovala od všetkých slobodných mužov v Anglicku, Škótsku a Walese vo veku od 18 do 41 rokov s niekoľkými výnimkami. Čoskoro prišli aj ďalšie zákony a do vojenskej služby museli nastúpiť aj ženatí muži a veková hranica stúpla na 50 rokov.
Prvé tanky v boji
Tanky sa na bojisku objavili po prvýkrát 15. septembra 1916 počas bitky pri Flers-Courcelette, ktorá bola súčasťou ofenzívy na Somme na západnom fronte. Prvé tanky boli pomalé a nespoľahlivé, ale boli tiež nové a impozantné, vďaka čomu bolo možné využívať ich nemalý psychologický efekt na obranu pechoty. V polovici roku 1918 už boli štandardným prvkom britskej armády.
Francúzi postavili svoje prvé tanky v apríli 1917 a nakoniec ich vyrobili oveľa viac než všetky ostatné krajiny dohromady. Na druhej strane Nemci začali s vývojom až v reakcii na objavenie sa spojeneckých tankov na bojisku. Kým spojenci vyrobili počas vojny niekoľko tisíc tankov, Nemecko nasadilo iba 18 vlastných.
Ničivé plameňomety
Počas vojny sa rozšírilo použitie pevných aj prenosných mechanických plameňometov. Nemci začiatkom roku 1915 nasadili plameňomety proti francúzskym silám pri Verdune. Briti a Francúzi začali následne vyvíjať svoje vlastné modely, vrátane impozantného stroja známeho ako Livens Large Gallery Flame Projector.
Táto zbraň merala cez 15 metrov na dĺžku a mala dosah vyše 30 až 40 metrov. Najdôležitejší efekt tejto zbrane spočíval v hrôze, ktorú vojakom naháňal a v nasledujúcich rokoch sa stal bežnou súčasťou vojenských konfliktov.
Prvé maskovacie jednotky
V každej vojne je potrebné utajovanie či dokonca klamanie protivníka. K tejto taktike sa armády v I. svetovej vojne uchyľovali systematicky. Už v roku 1915 mala francúzska armáda svoju prvú maskovaciu jednotku. Aj slovo „kamufláž“ je francúzskeho pôvodu.
Britská armáda založila svoju vlastnú maskovaciu sekciu v roku 1916 pod velením podplukovníka Francisa Wyatta. Bola známa ako Special Works Park RE (Royal Engineers). Umenie kamufláže sa zdokonaľovalo aj po skončení prvej svetovej vojny a odborníci vyvíjali vzory, ktorého vyhovovali špecifickému terénu i novým sledovacím technológiám.
3
