2Na sklonku 19. storočia vznikla v Bratislave kaviareň, ktorá svojou vychýrenosťou prenikla ďaleko za hranice mesta. Jej meno je spojené s princeznou Štefániou, ktorú rozmary osudu rozhodne nešetrili. Vo víre dejín toho však veľa zažila aj známa a dodnes obľúbená kaviareň. Tento raz sa v nej oslavovalo 120 rokov od chvíle, keď ju do svojej správy získal rod Hackenbergerovcov, za vedenia ktorého prežil podnik svoje najslávnejšie časy.
Každý, kto mal možnosť navštíviť kaviareň Štefánka kúsok od Prezidentského paláca aspoň na malú chvíľu, spočinul pohľadom na slávnom portréte princeznej, tá svoje meno podniku prepožičala. Ulica, ktorá dnes nesie meno M. R. Štefánika, sa v 19. storočí volala Stefánia utca podľa manželky následníka trónu Rudolfa. Bola druhou dcérou belgického kráľa Leopolda II., no osud jej neprial, aby zasadla s manželom na rakúsko-uhorský trón. Po nešťastnej samovražde Rudolfa našla novú lásku v podobe grófa Eleméra Lónyaya.
Obľúbená princezná
V roku 1904 dovtedy známy Mezei kávézház umiestnený v dome grófky Irmy Erdődyovej získal do prenájmu Carl II. Hackenberger. Jeho rodina viedla podnik až do mája 1945, keď im bol zabavený. Z Cafe Stefanie sa stala kaviareň Štefánka, ako ju poznajú návštevníci mesta dodnes.
Pri príležitosti 120. výročia prebratia kaviarne rodinou Hackenbergerovcov si jej príslušníci a priaznivci v rámci zaujímavého programu zaspomínali na zlaté časy kaviarne i mesta. Podnik fungoval každý deň v roku, otváralo sa už o šiestej ráno, keď si prví hostia prišli vypiť kávu a prečítať čerstvé noviny. Ranní návštevníci sa skladali predovšetkým zo zamestnancov, úradníkov, ktorí chceli začať deň vypitím kávy. Potom prišli profesori, lekári, úradníci, obchodníci, ktorí tu uzatvárali svoje obchody. Štamgastom nosili poštári penziu priamo do podniku, popoludní prichádzali právnici, neskôr lekári a potom nóbl spoločnosť, hlavne dámy s deťmi. Večer sa chodilo na koncerty či dve deci vína, pri cigánskej hudbe sa dalo posedieť až do rána.
Pamätníci spomínajú dodnes na to, že v Cafe Stefanie si pražili vlastnú kávu, ktorá rozvoniavala v okolí. Podávala sa tradičná turecká káva v malých džezvách, no chýbať nesmela ani melánž, teda kávová špecialita z Viedne so speneným našľahaným mliekom. A ku káve každý deň čerstvo upečená bábovka a sladkosti z vychýrených bratislavský cukrární.
Prešporské recepty
Ďalšou špecialitou podniku bola fazuľová polievka a výborný kotlíkový guláš servírovaný v kotlíkoch ohrievaných sviečkou. Kto mal však iné chute, mohol si dať pravý staroprešporský Wienerschnitzel alebo biftek.
A čo dobrého sa pilo vo vychýrenom Cafe Stefanie? Podľa spomienok Bélu II. Hackenbergera, ktorý viedol podnik až do konca II. svetovej vojny, to bol hlavne dobrý limbašský silván, chýbať ale nesmel ani Hubert extra a Hubert Gentry Club. Pili sa aj dobré koňaky a kto mal chuť, mohol si objednať Plzeň a Stein v skle. K tomu všetkému prirodzene nesmela chýbať dobrá hudba od najznámejších primášov tých čias, vždy pekne v smokingu.
Zlaté časy slávnej kaviarne sa skončili druhou svetovou vojnou. Aj dnes si však možno v podniku príjemne posedieť, zaspomínať na časy dávno minulé, keď bol ešte Prešporok pestrý a vskutku trojjazyčný.
