Plný paradoxov bol on sám, aj jeho dielo. Mal 50 nominácií na Oscara, nezískal ani jediného, ale aj napriek tomu to bol jeden z najlepších režisérov všetkých čias. Sir Alfred Joseph Hitchcock († 80), režisér hrôzy a hororu by sa 13. augusta dožil 125 rokov.
Slávny režisér, ktorý sa narodil v Londýne v roku 1899, sa celý život bál policajtov a v neskoršom veku k tomu pribudol aj veľký problém s autoritami. Problém vraj máme hľadať v jeho detstve. Keď mal šesť rokov, otec ho po nejakej menšej vylomenine poslal s odkazom za policajným úradníkom.
Keď si policajt prečítal lístok, zasmial sa a malého chlapca poslal na pár minút za mreže, pretože presne o to ho Alfredov otec požiadal. A opakovalo sa to vždy, keď chlapec neposlúchal. Táto netradičná výchovná metóda ho zrejme poznačila oveľa viac, ako bol ochotný priznať, keďže práve motív nespravodlivého väzenia a krivo obvinených ľudí nájdeme v mnohých jeho filmoch.
A okrem toho sa celý život bál šoférovať, trpel totiž utkvelou predstavou, že pôjde za porušenie dopravných predpisov za mreže. Neskôr, po svadbe, mu až do smrti robila osobnú šoférku jeho manželka Alma.
Cesta k filmu
Detstvo mal malý a tučný chlapec smutné, ale keď sa mu podarilo vyštudovať technickú školu a neskôr sa uchytil aj na umeleckom odbore Londýnskej univerzity, bolo jasné, že talentovaný mladík má na to, aby o ňom ešte bolo počuť.
Začínal síce ako titulkár pre nemé filmy, ale získal cenné kontakty, onedlho sa z neho stal asistent réžie a v roku 1925, teda keď mal len 26 rokov, už nakrúcal svoj prvý film s názvom Bludisko rozkoší. Obrovský úspech prišiel o dva roky neskôr s filmom The Lodger, teda Príšerný hosť.
Film o rodine, ktorá podozrieva svojho podnájomníka z toho, že je obávaným vrahom, ktorý si každý utorok vyberá svoju obeť medzi londýnskymi blondínkami, divákov očaril a z Hitchcocka sa stala hviezda. Jeho čierny humor a nápadité scény sa mu postarali o celosvetovú popularitu.
Uťahoval si z divákov?
Hitchcock ako prvý režisér zaviedol do filmov zaujímavosť, že sa v každom jednom z nich mihol na chvíľu aj sám. Do kina však na vlastné filmy nechodil, údajne bol príliš veľký strachopud. „Som plný strachov a snažím sa vyhýbať ťažkostiam a akémukoľvek druhu komplikácií. Mám rád, keď je všetko okolo mňa krištáľovo čisté a úplne pokojné,“ hovoril o sebe režisér, pričom to bolo v príkrom rozpore s jeho filmami, ktoré v tom čase opúšťali diváci s krikom a hrôzou. Režisér však mal aj na toto pripravenú odpoveď: „Vždy nechajte publikum trpieť čo najviac.“
A čo ďalej, aby bol filmový zážitok čo najohromujúcejší? „Poskytnite im potešenie. Rovnaké potešenie, aké majú, keď sa zobudia zo zlej nočnej mory,“ zvykol hovorievať režisér o svojej tvorbe, pričom nezabúdal ani na praktické záležitosti. „Dĺžka filmu by mala byť priamo úmerná výdrži ľudského mechúra,“ je jeden z jeho najznámejších výrokov.
Vedel, čo chcú ľudia
Hitchcock si veľmi dobre uvedomoval, že ako režisér sa divákom už do svojich začiatkov spájal len s horormi a kriminálnymi filmami. Občas si zvykol povzdychnúť, že je akýsi „typizovaný“ režisér. „Keby som nakrútil Popolušku, diváci by okamžite hľadali telo v koči,“ smial sa Alfred s tým, že čím úspešnejšieho zloducha predstaví publiku, tým väčší úspech má jeho film.
Do filmovej histórie sa navždy zapísal ako prvý skutočný otec psychologického trileru. Má svoju hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy a v roku 1979 mu britská kráľovná udelila titul Sir. Alfred Joseph Hitchcock zomrel v Los Angeles v roku 1980 na zlyhanie obličiek. Jeho posledné želanie bolo, aby pozostalí jeho popol rozptýlili nad Tichým oceánom.
Mal výtvarný talent
Mladý Alfréd sa preslávil už v mladosti ako mimoriadne talentovaný výtvarník. Jeho karikatúry uverejnili mnohé časopisy.
Ničil hercov
Režisérovi tak veľmi záležalo na tom, aby herecké výkony v jeho filmoch boli čo najdôveryhodnejšie, že miestami neváhal ísť až – ako sa hovorí – za čiaru. Keď v roku 1935 nakrúcal film The 39 Steps, teda 39 stupňov, v jednej scéne mali byť dvaja herci spútaní policajnými putami. Hitchcock ich dal spútať a potom sa celý deň tváril, že nemá od pút kľúče.
Najslávnejšie filmy
Rebecca (1940), Shadow of a Doubt (Ani tieň podozrenia, 1943), Man Who Knew Too Much (Muž, ktorý vedel priveľa, 1956), Vertigo (1958), North by Northwest (Na sever severozápadnou linkou, 1959), Psycho (1960), The Birds (Vtáci, 1963) či Marnie (1964). On sám pokladal za svoj najlepší film Okno do dvora (Rear Window, 1954). Počas 60-ročnej kariéry režíroval viac ako 50 filmov.
Zastupovala ho manželka
Keď slávny režisér nakrúcal film Psycho, veľmi nepríjemne ochorel a nemohol pracovať. Do režisérskeho kresla si teda sadla jeho manželka Alma a išlo jej to výborne. Má veľké zásluhy na tom, že sa nakrúcanie úspešne dokončilo a Alfred už bez nej nenakrútil ani jeden film. Alma bola pôvodne jeho asistentkou a mali spolu dcéru Patriciu.
Miloval obleky
Alfred Hitchcock bol známy láskou k oblekom a len výnimočne sa niekde ukázal bez elegantného oblečenia. Ešte aj na vlastnom ranči chodil oblečený v košeli dôkladne zapnutej až ku krku.
Zdroj foto: wikipédia, ancn
4
