Habemus papam! Máme pápeža, zaznelo už tradične po latinsky na preplnenom námestí svätého Petra vo Vatikáne presne 16. októbra 1978. Na balkón vyšiel nový vodca katolíckej cirkvi a svet zalapal po dychu. Bol to šok. Kardináli si spomedzi seba zvolili prvého netalianskeho pápeža od roku od roku 1522, prvého Slovana v celých dejinách a zároveň najmladšieho pápeža od roku 1846. Karol Wojtyla mal v tom čase 58 rokov a nikto vtedy netušil ako veľmi zmení nielen cirkev, ale ako ovplyvní aj celý svet.
Malý Lolek, ako ho volali v detstve, sa narodil vo Wadowiciach v južnom Poľsku 18. mája 1920. Rodina Wojtyłovcov žila skromne, ale svojim synom sa postarali o dobré vzdelanie. Edmund študoval medicínu a Karola, ktorý vynikal v športe, zlákala polonistika na Filozofickej fakulte Jagelonskej univerzity v Krakove. Keď sa však začala druhá svetová vojna, mladý Karol Wojtyla musel štúdium prerušiť, začal pracovať v chemických závodoch Solvay v Borku Fałęckim a spolu s priateľmi z katolíckej únie sa snažil zachraňovať prenasledovaných Židov. Pred koncom vojny vstúpil do seminára a začal v Krakove študovať teológiu. Na univerzite sa mu darilo, pracoval tam ako asistent a viedol semináre z histórie dogmatiky a vyučoval etiku. Už v tom čase bol medzi študentmi veľmi populárny, bol srdečný, ľudský a mal zmysel pre humor. Preto jeho vymenovanie za biskupa mnohí privítali. Stal sa tak vo veku 38 rokov najmladším biskupom, akého kedy Poľsko malo.
Najmladší poľský biskup
Karol Wojtyla mal neľahkú úlohu. Viesť katolícku cirkev v období komunistickej diktatúry. Nedal sa však odradiť prenasledovaním, vyhrážkami, ani nebezpečenstvom, ktoré mu hrozilo od úradova zaviedol zvyk slúžiť polnočnú svätú omšu pod šírym nebom v meste Nowa Huta. Toto mesto vybudovali komunisti ako prvé v poľskej histórii, ktoré nemalo kostol a práve preto sa Wojtyla, vtedy už kardinál, snažil urobiť niečo pre tamojších veriacich ľudí. Podarilo sa mu to a v roku 1977 bol jedným z prvých Poliakov, ktorí verejne demonštrovali, že národ sa nemôže báť diktatúry a musí sa postaviť a za svoju slobodu.
Prvý slovanský pápež
V roku 1978 poľský kardinál Wojtyla odcestoval do Ríma, aby v kolégiu zvolil nového pápeža, naspäť do vlasti sa však už tak rýchlo nemohol vrátiť. Zvolili si totiž jeho a on sa tak stal v poradí 264. rímskym pápežom. Jeho zvolenie spôsobilo veľké prekvapenie, už onedlho sa však ukázalo, že to bola správna voľba. Ale to, že sa na čelo katolíckej cirkvi s miliardou členov postavil kňaz z východného bloku, niesla ťažko najmä komunistická tajná služba z bývalého Sovietskeho zväzu a tiež samotného Poľska. Zvlášť keď Karol Wojtyla vyhlásil, že svoju rodnú krajinu chce ako pápež navštíviť. Nedávno ešte pritom musel chodiť na výsluchy organizované štátnou mocou. Už jeho prvá návšteva Poľska po zvolení za pápeža mala veľkú zásluhu na vzniku nezávislých odborov Solidarita, ktoré sa stali prvým masovým opozičným hnutím v socialistickom tábore.
Zaujímal sa o politiku
Nový pápež bol mladý, dynamický, rozumel ľuďom a dokonca bol aj vynikajúci politik. Práve on jednoznačne prispel k pádu komunizmu v Európe a tiež k zmene spoločenskej klímy na Filipínach, v Čile a Argentíne na konci 80. rokov. Bojoval proti chudobe, hladu, vykorisťovaniu a utláčaniu. Hovoril nahlas a o nápravu žiadal priamo zodpovedných. Jedným z jeho najväčších prínosov bola snaha o celosvetový mier a politikom pripomínal, že vojna nemôže byť prostriedkom na riešenie konfliktov. A s týmto odkazom neváhal cestovať do všetkých končín sveta. Jeho pontifikát trval 26 rokov a počas neho absolvoval neuveriteľných 104 zahraničných ciest, vďaka čomu si vyslúžil prezývku „lietajúci pápež“.
Verejne tiež podporil kampaň za odpustenie afrického dlhu vedenú írskymi rockovými hviezdami Bobom Geldofom a Bonom. V tom čase bolo zverejnené, že nahrávanie pesničiek U2 bolo neustále prerušované pápežovými telefonátmi. V roku 2003 sa stal kritikom americkej invázie do Iraku a poslal kardinála Laghiho na rozhovory s prezidentom Spojených štátov Georgeom Bushom, aby vyjadril svoj odpor voči tejto vojne.
Dva atentáty
13. mája 1981 bol na Jána Pavla II. na Námestí svätého Petra vo Vatikáne spáchaný atentát, ktorý mal na svedomí Mehmet Ali Ağca. Dátum atentátu sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie trom malým deťom v portugalskej Fatime, kam pápež po uzdravení putoval z vďaky za záchranu života. Kto stál v pozadí atentátu, ktorý pápež prežil len tak-tak, bolo neznáme až do marca 2005, keď dokumenty pochádzajúce z bývalého Sovietskeho zväzu preukázali zodpovednosť tajnej služby KGB. Zaujímavé je, že samotný Ağca nikdy neprezradil pravdu o tom, kto si ho vlastne najal. Po atentáte ho však Ján Pavol II. navštívil vo väzení a osamote sa spolu rozprávali, čo však bolo predmetom ich debaty, sa dodnes nevie. „O čom sme hovorili, ostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil a ktorý mu úplne dôveruje,“ vyhlásil Wojtyla.
Ďalší pokus o atentát sa uskutočnil 12. marca 1982 vo Fatime v Portugalsku, keď sa jeden muž, španielsky katolícky kňaz Juan María Fernadéz Krohn, snažil zasiahnuť pápeža bajonetom. Odsedel si za to šesť rokov a potom bol vyhostený z Portugalska.
Zdravotné problémy
Ján Pavol II. začal svoj pontifikát ako zdravý a v porovnaní so svojimi predchodcami aj pomerne mladý muž, ktorý na rozdiel od nich rád chodil na túry, plával a lyžoval. Po štvrťstoročí aktívnej služby v úrade ho však zdravie začalo trápiť stále viac. Mal nádor, ktorý mu odstránili z hrubého čreva v roku 1992, vykĺbené rameno v roku 1993, zlomenú stehennú kosť v roku 1994 a v roku 1996 mu vyoperovali aj slepé črevo. V roku 2003 Vatikán priznal, že ho trápi Parkinsonova choroba a bolestivá artritída. Keďže zdravotné problémy mu pribúdali, z jeho okolia sa začali ozývať hlasy, ktoré ho vyzývali na rezignáciu. Ján Pavol však naznačil, že akceptoval Božiu vôľu, aby zostal pápežom, a bol rozhodnutý, že ostane vo funkcii až do svojej smrti, pretože ako vyhlásil: „Z kríža sa neuteká.“
Začiatkom roka 2005 začal mať problémy s dýchaním a horúčku, preto musel podstúpiť tracheotómiu. 31. marca 2005 sa po správach o zhoršení jeho zdravotného stavu zhromaždili na Námestí svätého Petra tisícky ľudí a dva dni sa za Jána Pavla modlili. Zomrel 2. apríla 2005. Jeho posledné slová boli v rodnej poľštine: „Nechajte ma ísť do domu Otca.“ Jeho telo je dnes uložené v krypte pod Bazilikou svätého Petra v Ríme v hrobke pápežov.
Svätý Woodstock
Tento pápež zvykol hovoriť, že jeho smrť by mala byť oslavovaná ako cesta k ďalšej etape večného života, dav pod oknami jeho rezidencie preto začal po správe o jeho smrti tlieskať. V Taliansku je to totiž tradícia, ktorou sa prejavuje zosnulému tá najvyššia úcta. Mohutné zhromaždenia mladých ľudí na pohrebe tohto pápeža označila stanica BBC ako Svätý Woodstock. V Poľsku bol vyhlásený šesťdňový štátny smútok, v Brazílii sa prerušilo rokovanie parlamentu a poslanci mu vzdali hold minútou ticha. V Čile, Egypte, Libanone a Indii bol vyhlásený trojdňový smútok, štátny smútok bol aj v Chorvátsku, Bolívii, Malawi, Východnom Timore, Španielsku, Peru, Paraguaji, Kostarike, na Filipínach, Haiti, Kapverdách a Seychelách. Kolumbia, Nemecko, Francúzsko a USA okamžite stiahli vlajky na pol žrde a komunistická Kuba dovolila výnimočne len pri tejto príležitosti vystúpiť v štátnej televízii kardinálovi Ortegovi.
Dnes je už svätý
Takmer okamžite po jeho smrti sa začali ozývať hlasy volajúce po čo najskoršom vyhlásení Jána Pavla II. za svätého. Už na jeho pohrebe v Ríme držali veriaci transparenty s talianskou výzvou „Santo Subito,“ čo v preklade znamná: ihneď svätý. Tisícky veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra skandovali túto výzvu aj počas pohrebu. Nástupcom Jána Pavla v pápežskom kresle sa stal kardinál Jozef Ratzinger, ktorý volanie po svätorečení svojho predchodcu vypočul a rozhodol sa neaplikovať pravidlo o päťročnej čakacej dobe po smrti, ktorá musí predchádzať procesu kanonizácie. Tomuto procesu však predchádza vyhlásenie za blahoslaveného a tiež sa vyžaduje, aby bol kandidátovi na svätosť pripísaný nejaký zázrak.
Zázrak na jeho príhovor
O prvom prípade zázraku pripisovanom Jánovi Pavlovi II. sa začalo diskutovať v Mexiku hneď po jeho smrti. V mexickej diecéze Zacatecas sa totiž na jeho príhovor pripisuje uzdravenie dieťaťa. Diecéza potvrdila, že o tomto prípade existujú dokumenty. Ide o Josého Herona Badilla, v čase smrti Jána Pavla II. 19-ročného. Ako 4-ročného ho postihla mimoriadne ťažká forma leukémie. Keď pápež Ján Pavol II. navštívil v roku 1990 Zacatecas, išli rodičia s týmto dieťaťom na letisko. Pomocou známych z biskupského ordinariátu dostali miesto v prvom rade. Pápež vzal dieťa do rúk, pobozkal ho a povedal mu, aby vypustilo holubicu, ktorú držalo v rukách. Táto scéna je zachytená na fotografii, ktorú vtedajší biskup a súčasný kardinál Javier Lozano Barragán neskôr ukázal v Ríme pápežovi. Porozprával mu, že to chudé dieťa na obrázku po stretnutí s ním zrazu vyzdravelo. Pre rodičov nebolo pochybností, že išlo o „zázrak pápeža“. Lekári im predtým nedávali ani najmenšiu nádej, že by ich syn mohol prežiť. Jeho príhovoru sa pripisuje aj vyliečenie rádovej sestry Marie Simon-Pierrovej trpiacej Parkinsonovou chorobou po tom, ako sa dva mesiace po pápežovej smrti začala k nemu modliť. Za svätého vyhlásili Jána Pavla II. v roku 2014.
PODVAL ALEBO TROJSTLPEC/DVOJSTLPEC
Jeho svätorečenie bolo unikátne: Stretli sa tam dvaja pápeži
Katarína Jančišinová, hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska
Aký bol základný prínos Jána Pavla II. pre svetovú politiku v čase jeho pontifikátu?
Svätý Ján Pavol II. zohral kľúčovú úlohu v zmenách konca 20. storočia, najmä pri páde komunizmu v strednej a východnej Európe. Napríklad jeho návštevy v Poľsku povzbudili odpor voči totalitnému režimu a podporili vznik hnutia Solidarita, čo malo zásadný vplyv na rozpad komunistického bloku. Bol tiež zástancom mieru a dialógu medzi náboženstvami, angažoval sa v medzinárodných konfliktoch (Blízky východ, Balkán) a významne prispel k zlepšeniu vzťahov medzi kresťanmi, židmi a moslimami.
Čo sa muselo stať, aby bol tento pápež vyhlásený za svätého?
Samotný proces blahorečenia a svätorečenia má svoje presné predpísané fázy, ktoré život a skutky kandidáta, ako aj svedectvá podrobne preskúmajú. Na to, aby mohol byť vyhlásený za svätorečeného, musel byť uznaný dekrét uznávajúci zázrak na príhovor blahoslaveného Jána Pavla II.
Aký dlhý bol proces jeho svätorečenia a čím bol zaujímavý?
Proces kanonizácie (svätorečenia) zvykne byť dlhý, ale v niektorých prípadoch môže byť aj zrýchlený, ako to bolo aj pri Svätom Otcovi Jánovi Pavlovi II. Do začatia procesu beatifikácie a kanonizácie sa v tomto prípade nečakalo 5 rokov od kandidátovej smrti, hoci bývajú pravidlom. Celý proces trval len 9 rokov. Už hneď po smrti pápeža a na jeho pohrebe ľudia spontánne skandovali „Santo subito“ (svätý ihneď). Ján Pavol II. bol svätorečený spolu s Jánom XXIII. pápežom Františkom 27. apríla 2014. Na udalosti svätorečenia bol prítomný Svätý Otec František, ktorý ich kanonizoval, a emeritný pápež Benedikt XVI. Po prvýkrát sa tak na svätorečení stretli dvaja pápeži a po prvý raz boli svätorečení dvaja pápeži.
INFOBLOKY
Čo ste o tomto pápežovi (ne) vedeli
- Plynule hovoril deviatimi jazykmi: po poľsky, slovensky, rusky, taliansky, francúzsky, španielsky, portugalsky, nemecky a anglicky a okrem toho ovládal latinčinu.
- Pokus o atentát mu údajne predpovedal desať rokov predtým kapucín svätý páter Pio, ktorý mu tiež kedysi predpovedal, že sa stane pápežom.
- Vykonal viac zahraničných ciest ako všetci jeho predchodcovia dohromady. V súčte merali jeho cesty viac ako 1 167 000 km.
- Bol prvým rímskym pápežom, ktorý navštívil islamskú mešitu.
- Ako prvý novodobý pápež navštívil synagógu.
- Ospravedlnil sa za prenasledovanie talianskeho filozofa a vedca Galilea Galileiho.
- Dalajláma, duchovný vodca tibetského budhizmu, navštívil tohto pápeža 8-krát. Pápež a Dalajláma sú jediné dve osoby medzinárodného významu, ktoré nesú titul „Jeho svätosť“.
Ján Pavol II. a Slovensko
Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát. Prvý raz v roku 1990, druhý raz o päť rokov neskôr a navštívil významné mariánske pútnické miesta Šaštín, Nitru i Levoču. Vyvrcholením jeho návštevy bolo slúženie svätej omše na Mariánskej hore v Levoči 3. júla 1995, na ktorej sa zúčastnilo viac než 650 000 pútnikov, čo je najväčšia zaznamenaná akcia akéhokoľvek druhu v dejinách Slovenska. Tretia návšteva prebiehala od 11. do 14. septembra 2003. Hlavným cieľom cesty bolo blahorečenie rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej a biskupa Vasiľa Hopka.
Koľajnice:
Pravda nie je vždy taká istá, ako býva rozhodnutie väčšiny.
Európa, vráť sa k životu podľa hodnôt, ktoré urobili slávnou tvoju históriu
Láska je rozhodnutie, ktoré treba neustále potvrdzovať
Potrebujeme radosť zo života, akú majú mladí
Zdroj foto: Pixabay
