3Krásna, vzdelaná a zamilovaná do nášho národného buditeľa Ľudovíta Štúra? Vďaka romantickej knihe Jar Adely Ostrolúckej, ktorá opisuje vzťah mladej urodzenej slečny k svojmu učiteľovi slovenčiny, tomu mnohí veria. Prečo sa ale historici nad jednou z najznámejších „lovestory“ v slovenských dejinách len zhovievavo usmievajú?
Keď spisovateľ Ľudo Zúbek napísal svoj román o vzťahu dcéry kráľovského sudcu Mikuláša Ostrolúckeho a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra, dozaista netušil, aký historický zmätok tým spôsobí. Kniha Jar Adely Ostrolúckej totiž načrtla romantický vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorí by mimo literatúry zrejme k sebe nikdy blízko nemali. A ako sme dozvedeli od odborníkov na naše dejiny, s veľkou pravdepodobnosťou to tak naozaj bolo. „K vzájomnému vzťahu Ľudovíta a Adely neexistuje dostatok historických prameňov, zachovalo sa iba niekoľko listov, ktoré však Ľudovít nepísal priamo Adele, ale Adelinej matke Alžbete. V listoch Adelu úctivo pozdravuje. Okrem listov sa zachoval zápis od Ľudovíta v Adelinom pamätníku,“ ozrejmila pre Nový čas Nedeľa Agáta Petrakovičová zo Slovenského národného múzea.
Talentovaná polyglotka
Čo však preukázateľne vieme je, že Štúr bol Adeliným učiteľom slovenčiny a nepochybne formoval a ovplyvňoval jej názory v „slovanských otázkach“. „Posielal jej odporúčania na knihy slovanských autorov a informoval ju o národnom dianí,“ hovorí Agáta Petrakovičová s tým, že Adela bola údajne veľmi pekná a rozhľadená mladá žena. „Okrem latinčiny, nemčiny a maďarčiny ovládala i ďalšie jazyka, a to angličtinu, francúzštinu a taliančinu.“ Mladá slečna Ostrolúcka teda určite vynikala nad inými urodzenými dámami, čo potvrdili aj jej súčasníci. „Vrodená jemnosť a elegancia každého ťahu, bledá, podlhovastá, s nádychom posvätnej melanchólie botticellovská tvár, čierne, v dumy pohrúžené oči, prezrádzajúce mimoriadny intelekt, celý neobyčajne ušľachtilý zjav devin upútaval na seba zraky každého. Jej vzdelanosť, záujmy a stále kultivovanie ducha budili všeobecný obdiv... Prejavila pred Štúrom záujem o slovenčinu, a to stačilo, aby si ho úplne získala,“ napísala v liste Adelinmu synovcovi slovenská literárna historička a prvá Slovenka, ktorá získala doktorát na parížskej Sorbonne, Helena Turcerová-Devečková.
Ako sa zoznámili?
Štúr sa s Adelou Ostrolúckou zoznámil prostredníctvom svojho brata Samuela, ktorý bol evanjelickým kaplánom v Zemianskom Podhradí. V tom čase mal už 30 rokov a šéfoval Slovenským národným novinám. „Ľudovít Samka v Podhradí často navštevoval. Po prvýkrát sa s Adelou mali stretnúť práve tam, v roku 1846, u Adelinho strýka Gustáva Ostrolúckeho, ktorému patrilo panstvo,“ hovorí Agáta Petrakovičová zo Slovenského národného múzea. Romantikov však predsa len môžeme potešiť nasledujúcou informáciou. „Podľa rozprávania bola Adela s Ľudovítom na plese v Grasalkovičovom paláci v Bratislave,“ pripúšťa historička.
Sklamaný spisovateľ
A aká vlastne bola slávna Adela Ostrolúcka? Okrem jej intelektu a vzdelania sa často pátra po jej zachovanej podobizni, aby sme si mohli obzrieť tú, ktorá vraj očarila Štúra. „Podobizeň Adely poznáme z obrazu Jánosa Vidékyho, ide o známy portrét stojacej dievčiny v šedých šatách s čiernou čipkou. Portrét bol však namaľovaný až v roku 1876, teda 23 rokov po jej smrti, preto je možné pripustiť, že je romantickou predstavou rodičov, ktorí si svoju dcéru takýmto spôsobom zvečnili,“ povedala nám Agáta Petrakovičová zo SNM - Múzeum Ľudovíta Štúra. Vedeli ste, že keď spomínanú podobizeň uvidel autor knihy Jar Adely Ostrolúckej, Ľudo Zúbek, tak bol vraj veľmi sklamaný a dáma na obraze sa mu vôbec nezdala pekná? „Okrem uvedeného portrétu má SNM – Múzeum Ľudovíta Štúra vo svojich zbierkach i kresbu, ktorá pochádza od posledného majiteľa panstva Ostrá Lúka Mikuláša Ostrolúckeho. Autorom kresby je s najväčšou pravdepodobnosťou Adelin brat Gejza, ktorý v 30-tych rokoch 19. storočia študoval v Bratislave kresbu a maľbu. Namaľoval ho v roku 1853, teda opäť po jej smrti. Portrét namaľovaný za života Adely sa, žiaľ, nezachoval,“ informovala Agáta Petrakovičová.
Štúr ju oplakával
Aj keď historici románik medzi Ostrolúckou a Štúrom rázne popierajú, spisovatelia, novinári a všetci romantici sa musia pýtať: Napísal by niekedy nejaký muž o nejakej žene to, čo Štúr o Adele po jej smrti, ak by ju z celého srdca nemiloval? „... plná lásky k nám nás opustila, a srdce moje už i tak na všetky strany rozkrvácané odchodom svojím mocne ranila. Bol to zvláštny tvor, viac duch ako telo, vzdelanosti a šlechetnosti neobyčajnej, a lásky k nám, jako i z jej písomných pamätníkov vidno, najvrelejšej. Taký tvor sa riedko rodí, a ešte redšie vychová, určený viac Bohu jako svetu,“ vyplakal sa krátko po jej smrti, presnejšie 18. apríla 1853, Ľudovít v liste Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Adele potom zložil dokonca aj báseň, v ktorej ju prirovnáva k peknému kvetu či k zbožnej, nebojácnej Antigone.
Kto pozná pravdu?
Ak hľadáme odpoveď na otázku, aký bol vlastne vzťah medzi Štúrom a Ostrolúckou, nesmieme obísť obyvateľov obce Ostrá lúka. Tam v názore na túto záhadnú „lovestory” panuje vzácna zhoda. Starosta obce, Juraj Jelok, pre Nový čas Nedeľa povedal: „Historici spochybňujú aj to, že Ľudovít Štúr bol na Ostrej Lúke, tak nie sa čomu čudovať. V obci sa nachádza pamätná tabuľa venovaná Adelke, kde je napísaný text - Vznešená a mimoriadne vzdelaná žena Adela Ostrolúcka, ktorú spájala hlboká vzájomná náklonnosť a úcta s hlavným predstaviteľom slovenského národného hnutia Ľudovítom Štúrom - Tento text vystihuje názory obyvateľov obce. Už sa nedozvieme, či ich vzťah bol ľúbostný, ale nejaký bol. A to je podstatné.”
