2Pred troma rokmi sa za úsvitu 24. februára prebrali milióny Ukrajincov na zvuky sirén ohlasujúce napadnutie ich krajiny. Nielen oni, ale aj celý svet ostal v šoku, pretože invázii predchádzali mesiace uisťovania, že sa žiadna akcia na ruských a bieloruských hraniciach nechystá. To, čo spočiatku vyzeralo ako rýchla porážka v priebehu niekoľkých dní, sa zmenilo na konflikt trvajúci už tri roky.
Zdá sa však, že k tretiemu výročiu môžu dostať obe strany dlho očakávaný darček v podobe rokovaní medzi Ruskom, USA a aj predstaviteľmi Ukrajiny. Obrat v konflikte, ktorý najviac trápi Európu, by mohol byť na svete túto jar.
Voľby rozhodli
Už v priebehu minulého roka počas prezidentskej predvolebnej kampane v Spojených štátoch amerických sa mnohí upierali na Donalda Trumpa a jeho sľub ukončiť vojnu na Ukrajine v čo najkratšom čase. Hoci spôsob, akým to dosiahne, nešpecifikoval, bolo zjavné, že má ďalšiu podporu Ukrajiny vo svojich rukách. S týmto scenárom počítal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa s Trumpom stretol koncom septembra v New Yorku.
Po januárovom nástupe Donalda Trumpa do úradu nabrali veci rýchlejšie obrátky. Prezident Trump sa netají svojím obdivom k Vladimírovi Putinovi a z vlastnej iniciatívy telefonoval ruskému prezidentovi. O Ukrajine, a nielen o nej, spolu hovorili celých 90 minút.
Splnený cieľ
Tesne pred tretím výročím všetko naznačuje, že vojna na Ukrajine dosahuje významný bod obratu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zmenil svoj postoj k tomu, čo by mohol akceptovať, aby Rusko ukončilo svoju inváziu bezprecedentným a dramatickým spôsobom.
Teraz je otvorený diplomatickému ukončeniu vojny a signalizuje, že by bol pripravený akceptovať podmienky prímeria, ktoré nezahŕňajú okamžité vrátenie celého územia zabratého Ruskom od roku 2014 ako podmienku.
Ešte v októbri predložil kľúčovým spojencom ambiciózny plán víťazstva, ktorého predpokladom bola väčšia západná vojenská podpora, použitie rakiet dlhého doletu proti cieľom hlboko v Rusku a pozvanie do Severoatlantickej aliancie.
Kto je víťazom
Aktuálne je však najdôležitejším faktorom v budúcich mierových rokovaniach postoj Donalda Trumpa. Vzájomné výmeny väzňov medzi USA a Ruskom v posledných dňoch však naznačujú otepľovanie vzťahov. Trump tiež mení americkú zahraničnú politiku, prezident Biden sa totiž snažil Rusko na medzinárodnej scéne izolovať a s ruskými predstaviteľmi nekomunikoval.
Nie je jasné, či Trump skutočne uspeje; a ak aj áno, každá sprostredkovaná výhodná ponuka so sebou nesie značné a dlhodobé riziká. Konflikt na Ukrajine by mohol byť zmrazený len na niekoľko krátkych rokov.
Do Veľkej noci
Keď sa Kyjevu v novembri konečne podarilo získať povolenie na útoky na veľké vzdialenosti západnými zbraňami, existovala určitá nádej, že by to mohlo prospieť jeho vojnovému úsiliu.
Ukrajina sa zároveň snaží naverbovať viac mužov do svojich ozbrojených síl a udržať tých, ktorí už bojujú. Odmietnutie Zelenského znížiť odvodový vek z 24 na 18 rokov kritizovali západní spojenci – a preto sa zdráhajú zvýšiť vlastnú podporu Ukrajine. Stúpa aj tlak zo strany USA, ktoré sa dohodli na predbežných rokovaniach priamo s Ruskom, avšak bez prítomnosti zástupcov Európskej únie. Tá však od roku 2022 poskytla Ukrajine pomoc vo výške vyše 100 miliárd eur a na Rusko uvalila rozsiahle sankcie. Výsledok rokovaní o budúcnosti Ukrajiny výrazne ovplyvní nielen európsku bezpečnosť, ale aj politiku.
Zbytočné obete
Vojna humanitárnu krízu na Ukrajine dramaticky zhoršila. Neľútostné ruské útoky proti civilnej infraštruktúre, najmä proti už tak narušenej elektrickej sieti, zmenili životy obyčajných Ukrajincov. Hlavne počas chladných mesiacov trpia takmer neustálymi výpadkami elektriny a nedostatkom tepla. Nie je prekvapením, že väčšina Ukrajincov teraz podporuje rokovania s Ruskom o ukončení vojny.
Celkovo všetko naznačuje, že koniec vojny sa môže blížiť – prinajmenšom v tom zmysle, že by sa mohli začať skutočné rokovania. Jeden z neoficiálnych plánov Trumpovej administratívy hovorí o snahe uzavrieť mier do Veľkej noci, teda pred koncom apríla.
Dlhodobejšia mierová dohoda však stále naráža na značné prekážky. Ukrajina sa zrejme bude musieť zmieriť s faktickou stratou jednej pätiny svojho územia. Toto bude ťažké prijať vzhľadom na obete, ktoré krajina priniesla, a na utrpenie, ktoré jej ľudia znášali.
Najväčší presun utečencov
Utečenci začali opúšťať Ukrajinu ihneď po ruskej invázii vo februári 2022. Do európskych krajín sa presunulo vyše 6 miliónov utečencov, ďalších zhruba 8 miliónov bolo do konca mája 2022 vysídlených v rámci Ukrajiny.
Približne jedna štvrtina celkovej populácie krajiny opustila svoje domovy na Ukrajine do 20. marca. 90 % ukrajinských utečencov tvoria ženy a deti, pričom väčšina ukrajinských mužov vo veku od 18 do 60 rokov má zákaz opustiť krajinu. Do 24. marca 2022 viac ako polovica všetkých detí na Ukrajine opustila svoje domovy, z ktorých štvrtina opustila krajinu.
Prevažná väčšina utečencov sa pôvodne dostala do susedných krajín na západe Ukrajiny (Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Moldavska). Približne 3 milióny ľudí sa potom presťahovalo ďalej na západ do iných európskych krajín.
Vojna dronov
Odhaduje sa, že na Ukrajine sa používa asi 100 rôznych typov dronov, od systémov vo veľkosti hračiek až po väčšie modely s rozpätím krídel takmer 20 metrov. Zhromažďovanie spravodajských informácií a úderné operácie, ako aj cieľová podpora pre iné vojenské systémy sú kľúčovými funkciami bezpilotných lietadiel.
Bezpilotné lietadlá – bežnejšie označované ako bezpilotné lietadlá alebo UAV – sú armádou zo strategických dôvodov posielané nad bojiská, avšak využívajú sa aj okrem nich na pozorovania a prieskum, pri bojovej podpore, ochrane síl, elektronickom boji, pri presných úderoch, výcviku a testovaní.
Vojna na Ukrajine je prvou vojnou v histórii, keď sa bezpilotné lietadlá používajú vo veľkom rozsahu. Malé, lacné drony ovládané jediným operátorom sa ukázali ako najsilnejšie zbrane tejto vojny, kde konvenčné bojové lietadlá nedokážu účinne operovať pre vysokú koncentráciu protilietadlových systémov v blízkosti frontových línií.
Cena malého drona vrátane výbušnej hlavice sa môže pohybovať okolo 500 eur, odštartovať môže z improvizovanej plošiny kilometre od frontovej línie a v závislosti od veľkosti batérie a nákladu doletí do vzdialenosti 5 až 20 kilometrov.
Drony sa nepoužívajú iba na bojiskách, Ukrajina i Rusko nimi dokážu zasiahnuť ciele stovky kilometrov za bojovými líniami. Ukrajinské drony napríklad zasiahli 870 km vzdialenú Ust-Lugu či 770 km vzdialený Nižny Novgorod.
Koľko životov stála vojna
Odhady počtov zabitých vojakov i civilistov na oboch stranách sa rôznia, ani ukrajinská, ani ruská strana skutočný počet obetí nezverejňuje. K dispozícii sú len odhady na základe verejne dostupných informácií.
V polovici decembra 2024 Rusko aktualizovalo svoje odhady o ukrajinských vojenských stratách na takmer 1 000 000 zabitých a zranených. Ministerstvo obrany USA odhaduje vo svojich interných dokumentoch že od začiatku konfliktu zahynulo alebo bolo zranených 462 000 až 728 000 ruských vojakov.
Koncom novembra 2024 The Economist na základe všetkých predchádzajúcich odhadov ukrajinských vojenských strát odhadol ukrajinské straty na 60 000 až 100 000 zabitých a 400 000 zranených. Prezident Donald Trump 8. decembra 2024 tvrdil, že počas vojny bolo doteraz zabitých a vážne zranených 400 000 ukrajinských vojakov. Následne prezident Zelenskyj oznámil, že 43 000 ukrajinských vojakov bolo zabitých a 370 000 bolo zranených, ale „približne 50 %“ týchto vojakov sa zotavilo a vrátili sa do aktívnej služby. Začiatkom februára 2025 bol aktualizovaný počet obetí ukrajinskej armády na 45 100 zabitých a 390 000 zranených.
31. januára 2025 zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva na Ukrajine odhad vo výške 41 783 civilných obetí: 12 605 zabitých a 29 178 zranených, ku ktorým došlo od 24. februára 2022. Skutočný počet obetí je však omnoho vyšší, telá mnohých civilistov neboli zatiaľ objavené a započítané.
Kde sú Wagnerovci?
23. augusta 2023 zahynuli velitelia Wagnerovej skupiny J. Prigozhin, Dmitrij Utkin a Valerij Čekalov pri leteckej havárii v Rusku, čím zostala štruktúra Wagnerovho vedenia nejasná. Západné spravodajské služby informovali, že nehoda bola pravdepodobne spôsobená výbuchom na palube a existuje veľké podozrenie, že sa na tom podieľal ruský štát. V októbri 2023 prowagnerovské skupiny oznámili, že Pavel Prigožin, syn bývalého vodcu Jevgenija Prigožina, prevzal velenie nad Wagnerovou skupinou.
Dňa 11. septembra 2023 ruské médiá informovali, že Národná garda, Rosgvardia, začala nábor bývalých odsúdených, ktorí slúžili na Ukrajine ako členovia Wagnerovej skupiny.
Skupina Wagner pôsobí okrem iných afrických krajín v Stredoafrickej republike, Sudáne, Líbyi, Mali, Burkine Faso, Nigeri a Mozambiku. V roku 2024 bola Wagnerova skupina v Afrike zlúčená do nového zboru Afriky pod priamou kontrolou ruského ministerstva obrany.
Zdroj foto: Pixabay
