80. výročie vylodenia v Normandii: Deň D – operácia, ktorá sa musela podariť

Andrea Kvintová 14. júna 2024 15:00

Od najväčšej námornej vyloďovacej operácie v histórii ľudstva, otvárajúcej cestu k oslobodeniu západnej Európy počas druhej svetovej vojny uplynulo už osemdesiat rokov. Prípravy, ktoré vyvrcholili známym Dňom D, boli výsledkom práce stoviek tisíc vojakov, civilistov i dvojitých tajných agentov. Najväčšiu úlohu však zohrala obrovská kreativita a nový “zázračný“ materiál privezený zo zámoria.

Vylodenie spojeneckých vojsk na francúzskom pobreží začiatkom júna 1944 bolo očakávanou udalosťou. Napriek tomu nemeckú armádu zaskočilo. Otvorenie nového frontu v západnej Európe bolo výsledkom dlhého plánovania. V podstate sa zrodilo už po evakuácii vojsk z Dunquerku na prelome mája a júna 1940. Veľká Británia a Spojenci však spočiatku čelili nedostatku vojakov, zbraní a zdrojov. Situácia sa zmenila až po vstupe USA do vojny.

Problém s Calais

Nový front v Európe požadovali aj Sovieti, ktorí však nakoniec udreli na nemecké sily skôr než k vylodeniu došlo. Počtom zainteresovaných osôb bola celá operácia mimoriadna, veď len počet amerických vojakov v Británii v Deň D predstavoval vyše 1,5 milióna.

Výzva pred ktorou stálo spojenecké velenie bola obrovská. V prvom rade bolo potrebné vybrať presné miesto vylodenia a vyriešiť mimoriadne zložitý transport vojsk. Využili na to odborníkov na obojživelné operácie, ktorí mali skúsenosti zo severnej Afriky i Talianska.

Rozhodnutie nakoniec padlo na pobrežie severného Francúzska, nie však na pláže pri Calais, kam viedla najkratšia trasa z Anglicka. Za východiskový bod pre inváziu Spojencov boli vybrané pláže Normandie, južne od Calais. Hoci bolo potrebné prekonať dlhšiu vzdialenosť po mori, mali viacero výhod. Oblasť nebola tak ostro strážená ako Calais, kam Erwin Rommel umiestnil mohutné pechotné a tankové zálohy. Bola vhodnejšia než bretónske pláže, ktoré pre svoju vzdialenosť neprichádzali do úvahy. Nehodilo sa ani pobrežie Holandska, pre svoju polohu vzhľadom na hladinu mora, kde by nebolo možné vytvoriť pevné predmostie. Belgické pobrežia zas mali prisilné a nebezpečné prúdy.

Prvý krok

Naopak, väčšina normandských pláží bola piesočnatá a čiastočne kamienková. Podobali sa na pláže v západnom Anglicku, preto mohli na nich vojaci dlhodobo trénovať vylodenie a skúšať manévrovateľnosť techniky v piesku.

S jasným miestom vylodenia bolo potrebné odpútať nemeckú pozornosť od Normandie. Spravodajské služby mesiace pracovali na tom, aby presvedčili nemecké velenie, že invázia sa možno uskutoční na Korzike, Malte, v Grécku či Nórsku. Viazali tak sily Osi, ktoré nemohli zasiahnuť nielen na východnom fronte, ale ani byť nasadené inde v Európe.

Armáda duchov

Presun amerických jednotiek na Britské ostrovy bol postupný, niektorí z vojakov tam strávili výcvikom takmer dva roky. Bolo však potrebné nielen uvoľniť a chrániť námorné trasy cez oceán, ale aj odpútať nemeckú pozornosť a presvedčiť protistranu, že sa Spojenci skutočne plánujú vylodiť v Pas-de-Calais. Za týmto účelom vznikli dve fiktívne armády. Prvá z nich bola známa pod skratkou FUSAG – First United States Army Group. Na zvýšenie dôveryhodnosti do jej čela čoskoro vymenovali generála Georga Pattona. Komu by napadlo, že tento slávny generál velí neexistujúcej armáde?

Druhá fantómová armáda sídlila v Škótsku. Bola známa ako britská štvrtá armáda s veliteľstvom na Edinburgskom hrade. Nemci o nej dostávali správy od dvojitých tajných agentov Mutta a Jeffa umiestnených v Británii. Britskej spravodajskej službe sa totiž podaril husársky kúsok – zachytila všetkých nemeckých agentov a väčšinu najala do svojich služieb. Informácie, ktoré posielali do Nemecka, boli natoľko presvedčivé, že sa Hitler koncom jari 1944 domnieval, že v Nórsku hrozí invázia. Vyslal preto do krajiny 13 armádnych divízií.

Myslelo sa na všetko. Fiktívne jednotky z USA mali naplánované príchody, sprevádzal ich nárast rádiokomunikácie a šifrovaných správ, ktoré mali presvedčiť Nemcov o ich existencii. “Armáda duchov“ bola umiestnená do Kentu na juhovýchode Anglicka. Na obrovskej rovine postupne vyrástlo zázemie pre 40 divízií, teda takmer milión vojakov.

Oklamaní pozorovatelia

Nemecké prieskumné lietadlá zaznamenali veľmi realistické stanové mestečká s jedálňami, nemocnicami, muničnými skladmi či čističkami odpadových vôd. Pri nich boli sklady paliva a parky s nákladnými vozidlami, tankami, džípmi a sanitkami. Na rieky a do prístavov umiestnili atrapy lodí v životnej veľkosti postavené z lepenky a plávajúce na sudoch.

V noci boli dokonca prístavy osvetlené tak, aby pod rúškom zatemnenia bolo jasné, že sa potajomky lode nakladajú. Neďaleko Doveru pracovníci poskladali celý fiktívny ropný dok z kanalizačných potrubí a drevovláknitých dosiek, pri ktorých v hrncoch pálili ropu. Zariadenie oficiálne navštívil aj kráľ Juraj VI., ktorý si ho prezrel sprevádzaný primátorom mesta.

To všetko bolo možné postaviť a pripraviť iba vďaka mimoriadnej vynaliezavosti tajného prípravného výboru, ktorý viedol plukovník John Bevan. Inšpiroval sa v New Yorku, kde sa každoročne koná sprievod nafukovacích postavičiek organizovaný obchodným domom Macy´s. Američania mali k dispozícii najnovší revolučný materiál – syntetickú gumu, ktorá bola nielen pevná, ale aj ľahká. Z nej mali byť vyrobené falošné tanky Sherman v životnej veľkosti i mnohé ďalšie komponenty pre armádu duchov. Firma Good Year sa do ich výroby pustila už vo februári 1944.

Kam skočiť skôr

Medzitým pokračovala zastieracia operácia aj v médiách. Do britskej tlače sa dostávali vymyslené správy o amerických vojakoch, ktorí vzbudzovali svojím správaním pohoršenie. Londýnom sa prechádzali vojaci v uniformách s insígniami neexistujúcej armády.

Generál Patton vytrvalo cestoval Stredomorím, kde kontroloval fiktívne jednotky, až sa nakoniec vrátil do Británie, aby velil pripravovanému vylodeniu. To vytvorilo dojem, že britské, kanadské a americké armády zhromaždené v Anglicku boli až o 70 percent väčšie ako skutočný počet vojakov pripravujúcich sa na nalodenie do Francúzska.

Popritom všetkom sa pripravovala aj skutočná operácia na vylodenie pod názvom Overlord. Spojeneckí generáli sa dohodli na potrebe sústredenia vojsk vo Veľkej Británii. Armády bolo potrebné vybaviť, sformovať a vycvičiť na vykonávanie rôznych špecifických misií. Prvé transportné lode vyplávali z USA koncom roku 1942. V Atlantiku kvôli nim začal intenzívny protiponorkový boj medzi spojeneckými loďami a nemeckými ponorkami. Čoskoro sa však zdalo, že Spojenci majú navrch.

Bombová clona

Po vylodení v Anglicku putovali vojaci na rôzne miesta po celej krajine, zatiaľ čo vybavenie bolo na starostlivo utajených základniach. V rámci príprav na Deň D spustili Američania ekonomický program Lend-Lease a Britom dodávali stovky vozidiel, vojnových lodí a zbraní. Tentoraz tých skutočných.

Spojenecké jednotky neustále cvičili a udržiavali si vysokú morálku. V rámci príprav dochádzalo k čoraz častejším náletom. Francúzske pobrežie nachádzajúce sa medzi La Pallice na juhu a Dunkerque na severe bolo od januára 1944 neustále bombardované a frekvencia týchto náletov sa od mája 1944 značne zvýšila.

Spojencom sa podarilo presvedčiť Hitlera, že fiktívna armáda je pripravená k vylodeniu, preto 15. nemeckú armádu dislokovanú v Pas-de-Calais uviedol do pohotovosti. Zároveň sa do celej akcie zapojili aj francúzske siete odporu, ktoré dostávali informácie cez šifrované rozhlasové vysielanie BBC.

Zelenáči

Večer 5. júna 1944, deň pred vylodením, im nariadili sabotáže na okupovaných územiach. Odboj poškodzoval železnice, telefónne linky, inštaloval protitankové míny na cesty alebo prerušoval komunikácie. V jedinú noc z 5. na 6. júna 1944 vykonal francúzsky odboj takmer 1000 sabotážnych akcií. Zároveň Spojenci v tom istom čase zhodili 23-tisíc parašutistov na francúzske územie, aby v nemeckých radoch spôsobili zmätok. S parašutistami opäť zhadzovali aj atrapy, panákov zvaných Rupert, ktorí mali znásobiť zmätok medzi Nemcami.

K nalodeniu britských, kanadských a amerických síl došlo skoro ráno. Vojaci mali o štvrtej ráno raňajky, potom nasadli do člnov. More bolo rozbúrené a väčšina z nich čoskoro pocítila silné účinky morskej choroby.

Americké jednotky tvorili hlavne mladí, sedemnásť až dvadsaťroční vojaci, ktorí doteraz nikdy neboli nasadení v ostrom boji. Bol to zámer, aby sa s mladíckou odvahou pustili do vylodenia a neboli ochromení strachom. Okolo 6:30 hod. sa už viaceré regimenty priblížili k plážam. Začali sa najkrutejšie masakre. Časť vojakov sa po vyskočení z plavidiel utopila pod ťarchou vyše 30-kilogramovej výstroje a výzbroje, iných zasiahli guľky počas brodenia k pláži.

Podvod pokračuje

V tomto kritickom okamihu však bolo potrebné stále udržiavať dojem, že vylodenie v Normandii je len menšou operáciu a hlavný útok sa povedie pri Pas-de-Calais. Tajní agenti v nasledujúcich dňoch oznamovali do Nemecka, že skupina armád Patton sa pripravuje na presun na miesto nalodenia vo východnom Anglicku so silou päť výsadkových divízií a najmenej desať peších divízií. Vysielali falošné správy o presunoch vojsk, do druhého úderu sa malo zapojiť až 50 divízií. Správa sa dostala do rúk poľného maršala Alberta Jodla a od neho priamo k Hitlerovi. V Calais tak boli stále viazané mohutné posily pre front v Normandii – konkrétne tanky a pechota nemeckej 15. armády.

Okolo polnoci 9. júna Hitler zrušil rozkaz poslať tieto sily do Normandie. Mali zostať v Pas- de-Calais. Dokonca aj posily, ktoré už boli na ceste do Normandie, tam mali byť presmerované. Fantómova armáda vyhrala svoju bitku. Nikto vtedy netušil, že do konca vojny ostáva ešte rok tvrdých bojov a obrovských strát.