Maľovanie kraslíc je jednou z najkrajších veľkonočných tradícií, ktorá spája kreativitu, symboliku a rodinnú pohodu. Od jemných voskových vzorov až po pestrofarebné batikovanie – každá technika má svoje čaro. Ako sa však kraslica dostala na Slovensko?
V mnohých rodinách sa dodnes zachováva zvyk zdobenia kraslíc počas Veľkého týždňa. A viete, prečo sa u nás udomácnila práve takáto tradícia? Vajce je totiž symbol plodnosti znovuzrodenia a v kresťanstve symbolizujú kraslice aj prázdny hrob Ježiša Krista, z ktorého vstal z mŕtvych po svojom umučení. Najstaršie kraslice na území Slovenska boli nájdené v slovanských hroboch zo 7. storočia.
Slovenské zvyky
Ženy a dievčatá pripravovali kraslice na Veľkonočný pondelok svojim šibačom alebo oblievačom ako prejav svojej lásky. Na strednom Slovensku bolo zvykom posielať ich krstným deťom predškolského veku. V oblasti Hontu, Novohradu a Gemeru dávali kraslice na hroby zomrelých. V konfesionálne zmiešaných obciach na východnom Slovensku sa vyskytol zaujímavý zvyk, keď rímskokatolícke rodiny obdarovali gréckokatolícke pri príležitosti Veľkej noci „paskou“ a tie im tento dar na svoju Veľkú noc o dva týždne odplatili.ň
Starobylé zvyky zo sveta
Zdobenie vaječných škrupín je starobylý zvyk; v Afrike sa našlo 60 000 rokov staré gravírované pštrosie vajce. V starom Egypte, Mezopotámii či na Kréte sa vajcia spájali so smrťou a znovuzrodením, ale aj s postavením panovníka, zdobené pštrosie vajcia alebo napodobeniny pštrosích vajec zo zlata a striebra boli umiestňované do hrobov starých Sumerov a Egypťanov už v období približne 5 000 rokov pred Kristom. Tento zvyk sa neskôr rozšíril prostredníctvom prvých kresťanov do Ruska a na Sibír a neskôr až do Európy.
Viete zdobiť kraslice?
Na krasliciach prevládal geometrický a lineárny ornament, neskôr rastlinný ornament s bohatou škálou kvetov, vetvičiek, lístkov a úponkov. Na Slovensku máme niekoľko druhov zdobenia veľkonočných vajíčok a tieto patria medzi najznámejšie:
Batikovanie – najstaršia technika, na vajce sa nanesie vosk a ponorí sa do farby; po vybratí sa vosk teplom odstránil. Miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené a tvoria vzor.
Maľovanie voskom – reliéfny vzor je vytvorený bielym alebo farebným voskom.
Vyškrabovanie – vzor vzniká mechanickým odstraňovaním farby z povrchu vajíčka.
Leptanie – zo zafarbeného vajíčka sa odkrýva pôvodná farba vaječnej škrupiny, využívajú sa na to prírodné leptadlá – ocot či voda z kyslej kapusty.
Oblepovanie – povrch vajíčka sa oblepuje sietinou, slamou, v posledných rokoch bavlnkami alebo prírodnými semienkami.
Odrôtovanie – výzdoba vajíčka sa vytvára prepletaním drôtu.
Okovanie – vzácna technika, na škrupinu sa pripevňujú kovové prvky pomocou kovových nitov s hlavičkou.
Perforovanie – dierkový vzor vytvorený malou vŕtačkou alebo okrúhlym pilníkom, často sa kombinuje s voskom.
Maľovanie – maľovanie fixkami, pastelmi, olejovými, akrylovými alebo temperovými farbami.
Veľkonočné zvyky vo svete
Poľsko
Počas veľkonočnej slávnosti nazývanej Święconka sa požehnávajú vyzdobené košíky s vajíčkami a inými symbolickými potravinami.
Grécko
Ženy tu na veľkonočný štvrtok tradične farbia vajcia cibuľovými šupkami a octom. Vajíčka zafarbené na červeno sa ukladajú okolo tradičného veľkonočného chleba.
USA
V Amerike hľadajú deti vajíčka ukryté v parkoch, záhradách či domovoch. Predpokladá sa, že túto tradíciu sem priniesli nemeckí prisťahovalci.
Libanon
Deti tu zbierajú vajíčka počas pôstu a potom si ich zafarbia a hrajú sa s nimi. Zvíťazí ten, kto si počas hry zachová svoje vajíčko nerozbité.
Rusko
Táto krajina je preslávená unikátnymi Fabergé vajcami, teda zlatými šperkami v tvare veľkonočných vajíčok, sa tu od roku 1885 vyrábali pre mužských členov cárskej rodiny, ktorí ich darovali svojim manželkám, sestrám či matkám.
Volajú ju písanka
Kraslica, ktorá je známa aj pod menom písanka, veľkonočné vajce, maľované vajce, červené vajce, križľané vajce či cifrované vajce je zdobené slepačie, kačacie, husacie alebo iné vajce, ktoré patrí k symbolom Veľkej noci. Kraslice sa vyrábajú z uvarených alebo vyfúknutých vajec; zdobia sa celou radou techník, jednoduchým farbením, voskovou kresbou, batikovaním, leptaním, gravírovaním alebo oblepovaním slamou. Kraslice môžu byť aj drevené.
Vedeli ste?
V pravoslávnej cirkvi na konci veľkonočnej vigílie požehnáva kňaz vajcia a rozdáva ich veriacim.
Veľkonočné vajíčko – symbol umučenia Krista
Prví kresťania farbili vajcia na červeno na pamiatku na Kristovu krv a jeho ukrižovanie. V liturgickej knihe Rituale Romanum z roku 1610 prijala cirkev vajcia oficiálne ako symbol zmŕtvychvstania Ježiša. Požehnávanie vajec sa však spomína už v oveľa starších textoch.
Zdroj foto: Pixabay