Ako dopadol pokus o slovenský rekord v hromadnom zoskoku padákom?

Parašutisti dlho trénovali, aby pokorili rekord z roku 2012.
(Zdroj: Denis Kubín, Maciej Załuski)

Hovorí sa, že fanúšikovia parašutizmu sú vraj vo svojej podstate veľkí dobrodruhovia. Odjakživa sa snažia prekonávať sami seba a spoločne aj rekordy, ktoré dosiahli ich predchodcovia. Boli sme toho svedkami aj počas uplynulých dní, keď sa 30 odvážlivcov stretlo v českých Klatovoch, aby sa pokúsili prekonať rekord v hromadnom zoskoku padákom a vytvorení krásnych obrazcov na oblohe.

Slovenskí parašutisti sa od 4. do 7. augusta rozhodli pokoriť viac ako 11-ročný rekord v najväčšej formácii chytenej vysoko nad hlavami divákov. „Aktuálny rekord sa datuje do roku 2012, keď sa 30 parašutistov stretlo v predpísanej formácii nad letiskom Slavnica pri Dubnici nad Váhom,“ prezradil pre Nový Čas Nedeľa jeden z organizátorov Jozef Just.

V tieni tragédie

Toto podujatie však bolo poznamenané aj jednou veľmi smutnou udalosťou, na ktorú priaznivci parašutizmu spomínajú s veľkým smútkom a bázňou. „Snaha o prekonávanie rekordov utrpela hlbokú ranu a prakticky sa zastavila, keď sa 20. augusta 2015 zrazili dve lietadlá s 38 parašutistami na palube, ktorí nacvičovali práve prekonanie ďalšieho rekordu. Tragická nehoda pripravila o život troch špičkových parašutistov a všetkých štyroch pilotov lietadiel,“ povedal nám Jozef Just.

Nič nepodcenili

V septembri minulého roka však ovládla mladých parašutistov túžba prekonať starý rekord a posunúť métu hraníc v parašutizme v kategórii G-2-C-2 opäť o čosi vyššie. No skúsenosti sú v tomto prípade kľúčové, preto sa organizácie pokusu o prekonanie rekordu zhostili ostrieľaní parašutisti s dlhoročnými skúsenosťami a znalosťami techniky zoskokov veľkých formácií.

Ako sme sa dozvedeli, taktovku si zobral do rúk Ján Oravec a prezident Slovenského národného aeroklubu Miroslav Gábor. Spolu so svojím tímom viedli zimnú prípravu budúcich účastníkov vo forme teoretických školení.

Tvrdá príprava

Parašutisti potom absolvovali aj tréningové hodiny vo veternom tuneli v Liptovskom Mikuláši a následne si každý z nich vyskúšal niekoľko desiatok prípravných zoskokov. Počas týchto tréningov nadobúdali nové skúsenosti a takisto museli preukázať, že tie, ktoré už majú, sú dostatočné na zaradenie do rekordnej zostavy.

Ako sme sa dozvedeli, z parašutistov bol napokon vytvorený 48-členný tím, ktorý sa skladal zo 6 žien a 42 mužov. Tí sa v rôznych obmenách pokúšali o prekonanie rekordu.

„Vybraní parašutisti sú nadšenci, ktorí si šport hradia z vlastných zdrojov, avšak z pohľadu skúseností o nich môžeme hovoriť ako o profesionáloch,“ vysvetlil pre Nový Čas Nedeľa člen organizačného tímu Jozef Just s tým, že o nový rekord sa pokúšali parašutisti s počtom zoskokov od 200 až po 9000. „Mnohí s celoživotnými skúsenosťami z domova aj zo zahraničia,“ dodal.

Podpora aj zo sveta

Povzbudzujúcou správou je, že legendy slovenského, ale aj svetového parašutizmu si všimli toto sympatické slovenské snaženie a slovenských parašutistov v pokuse o prekonanie rekordu podporili formou povzbudzujúcich odkazov.

Prvá rekordná formácia, o ktorú sa tím pokúšal, bola nastavená na 35 parašutistov. „Takéto veľké formácie je potrebné skákať z viacerých lietadiel naraz. Z tohto dôvodu bolo zvolené práve letisko v Klatovoch, ktoré má s podobnými zoskokmi najväčšie skúsenosti v Európe,“ prezradil nám Jozef Just s tým, že slovenskému tímu boli k dispozícii dve lietadlá Short SC.7 Skyvan, ktoré znalci vďaka ich vzhľadu prezývajú aj „škatuľa od topánok”. Ale práve tieto lietadlá sú ideálne na skupinové zoskoky, každé z nich totiž odvezie až 24 parašutistov.

Medzi parašutistami nájdeme aj odvážne dámy.
Medzi parašutistami nájdeme aj odvážne dámy.
(Zdroj: Denis Kubín, Maciej Załuski)

Aký bol plán pokusu o prekonanie rekordu?

Parašutisti od prvého dňa skákali menšie formácie a postupne sa mali prebojovať k dosiahnutiu rekordu – 35-člennej formácii.

Ako prebieha samotný zoskok?

Ide o pomerne dlhý proces, začína sa totiž tzv. „suchým“ nácvikom na zemi, kde si parašutisti musia osvojiť výskoky, miesta vo formácii, spôsoby prichádzania do zostavy, správne úchopy a ďalšie detaily. Je tiež potrebné, aby sa parašutisti od seba dostatočne vzdialili pri otváraní padákov. Túto časť rovnako nacvičujú na zemi počas „suchého“ tréningu.

Nasleduje kompletné ustrojenie do kombinéz, padákového kompletu, kontrola bezpečnostných prístrojov a výškomerov. Parašutisti si nasadia ochranné prilby a v dohodnutom poradí nastupujú do lietadiel.

Približne počas 16 minút stúpania do výšky 4500 metrov si v myšlienkach prechádzajú celý zoskok. 2 minúty pred výskokom za rozsvieti červené svetlo, čo je signál na prípravu a posledné kontroly výstroja. Na žltý signál sa otvárajú dvere a parašutisti sa zoradia na výskok. Cieľom je vyskočiť správne a za čo najkratší čas. Zelená znamená výskok a čoskoro sa už na oblohe nachádzajú desiatky samostatne letiacich parašutistov, ktorí v rýchlosti 200 km za hodinu manévrujú svoje telá na správne pozície.

Po prílete do zostavy jemne uchopia svojich členov tímu a vytvárajú nádherný obrazec viditeľný voľným okom aj pre divákov stojacich na zemi.

Čo robia parašutisti počas zoskoku?

vo výške 1800 metrov – signál od kapitána zoskoku, prvá vlna sa vzďaľuje od stredu formácie do všetkých strán.

vo výške 1500 metrov – odchádza druhá vlna parašutistov.

vo výške 1050 metrov – po dosiahnutí tejto výšky, čo je približne 65 sekúnd od výskoku, parašutisti otvárajú svoje padáky. Pre diváka na zemi ide o ďalší úžasný vizuálny zážitok sprevádzaný hlukom podobným silnejšej búrke.

Parašutisti investovali do tejto záľuby svoj voľný čas, aj peniaze.
Parašutisti investovali do tejto záľuby svoj voľný čas, aj peniaze.
(Zdroj: Denis Kubín, Maciej Załuski)

Ako pristávajú a čo sa deje na zemi?

Parašutisti manévrujú svoje padáky v predpísaných a dohodnutých smeroch a trasách a postupne po pár minútach bezpečne pristávajú. Nasleduje balenie padákov, ktoré parašutisti vykonávajú prevažne sami. Tí najskúsenejší to zvládnu do 10 minút.

Ako sa zistí, či sa pokus o rekord podaril?

Zoskok je podrobený detailnému rozboru rozhodcov na základe videozáznamu od špičkových kameramanov, ktorí skáču spolu so zostavou. Pokus o prekonanie rekordu dokumentovali kameramani svetovej úrovne Michal Gromnica a Jakub Sklenka, ktorí majú spolu viac ako 32 000 zoskokov, čo už je aj vo svete parašutizmu veľmi vysoké číslo.

Nácvik na hromadný zoskok padákom nie je jednoduchý, tvrdo sa trénuje aj na zemi.
Nácvik na hromadný zoskok padákom nie je jednoduchý, tvrdo sa trénuje aj na zemi.
(Zdroj: Denis Kubín, Maciej Załuski)
 


Zdroj foto: Denis Kubín, Maciej Załuski

Slovensko

Socialne siete