Stolný tenis už dávno nezažil takú slávu ako nedávno, keď naša hráčka Barbora Balážová (32) získala s českou partnerkou Hanou Matelovou (34) na majstrovstvách Európy zlato vo štvorhre. Slovensko tak získalo v stolnom tenise historicky prvú majsterku Európy.
Zisk zlata v Linzi potešil nielen vás, ale aj fanúšikov. Zvlášť, keď je to náš prvý titul na kontinentálnych šampionátoch. Ako hodnotíte zápas?
Myslím, že celý turnaj sme podávali výborné výkony, čo svedčí aj o tom, že do semifinále sme sa dostali bez stratu setu. V semifinále sme prehrávali 2:0 na sety a odvracali 4 mečboly. Som neskutočne rada, že sme to zvládli a postúpili sme do finále. Musím povedať, že pred finále so mnou trochu lomcovala nervozita, hrali sme proti obhajkyniam titulu, ale myslím, že z našej strany to bol asi najpodarenejší výkon celého turnaja. Naozaj môžem povedať, že v tom zápase sme boli uvoľnenejšie a lepšie. Je to neskutočný pocit, na spoločnú medailu sme čakali 14 rokov a to, že sme sa konečne dočkali a je z toho zlato, je niečo neuveriteľné. V prvom momente to bola určite eufória a šok, som rada, že časť našich blízkych tam bola s nami. Všetkých naozaj sprevádzalo šťastie a nadšenie.
Sledovali ste, aký rozruch nastal na Slovensku po vašom úspechu? Očakávali ste to?
Po finále mi takmer vybuchol telefón, preto som ho aj na pár hodín musela odložiť. Teší ma, že to toľko ľudí sledovalo, je to aj veľký míľnik pre náš šport. Ťažko povedať, ci som to očakávala, ale tak majsterky Európy nie sme každý deň a aj história sa neprepisuje každý deň (úsmev). Chcela by som naozaj poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto úspechu, či už sú to rodina, priateľ, tréneri, Slovenský stolnotenisový zväz, Športové centrum polície, bez ich podpory by to nebolo možné.
Čo vás čaká najbližšie?
Odlietam do Ománu, potom ma čaká pomerne veľa ligových povinností a na konci novembra to vyzerá, že by sme sa mohli dostať na Grand Finale v Japonsku, medzi osem najlepších párov tohto roka. Dokonca sa zdá, že budeme možno jediný európsky pár. To by mal byť aj môj posledný turnaj tohto roka. Pár mesiacov ma trápi koleno, čiže bude asi cieľom dať ho nejako do poriadku. A naozaj sa pokúsim viac sústrediť do konca roka na regeneráciu a viac tréningu za stolom, ak to bude možné.
Kto vás vlastne priviedol k stolnému tenisu?
Moji rodičia športovali a viedli nás od malička k športu, mamina hrávala volejbal a otec hrával hokej, mám dvoch starších bratov, najstarší Pavol hrával profesionálne futbal, ktorému sa dodnes venuje, a starší Michal hrával práve stolný tenis a jedného dňa prišiel domov s pohárom. To bol asi ten moment, keď som mu ako dieťa veľmi závidela a chcela som tiež taký pohár. Mala som, myslím, 7 rokov. Takto sa to celé vlastne začalo.
Čím vás tento šport očaril?
Určite svojou komplexnosťou, keď sa však na to spätne pozriem, v Topoľčanoch kde som sa narodila a vyrastala, bola veľká základňa. Stolný tenis bol jeden z najsilnejších športov v meste, kde hráči mali medaily z mládežníckych ME, čiže konkurencia tam bola veľká a mala som ku komu vzhliadať a na koho sa doťahovať.
Ako prebieha taký typický deň hráčky vašej úrovne?
V priebehu kariéry sa to určite menilo, teraz môj deň prebieha úplne inak ako 10 rokov dozadu. V mládežníckych rokoch bolo tých hodín nahraných za stolom neskutočne veľa, často 6-7 hodín. Ale v tomto období to vyzerá úplne inak. Je to veľmi individuálne, záleží, či sme pred turnajom, ligou alebo je naozaj priestor na tréningové objemy. Momentálne v sezóne to ale vyzerá nejako takto – ráno vstanem, dám si raňajky a idem na tréning do haly, potom nasleduje oddych a obed, poobede je to viac o tej fyzickej príprave alebo už potom regenerácie.
Ako trávite voľný čas a s kým?
Ako u každého profesionálneho športovca toho voľného času veľa na rozdávanie nie je, ale pre mňa vždy ide v konečnom dôsledku o kvalitu, nie kvantitu. Najradšej ho určite trávim s priateľom, rodinou a kamarátkami. Určite, keď na to priestor je, tak ho trávime aktívne, a keď už nie, tak si radi zájdeme na dobrú večeru alebo dobré víno.
Prečo by ste stolný tenis odporúčali aj novým záujemcom a čo by ste poradili tým, ktorí by chceli ísť vo vašich šľapajach?
Myslím si, že tento šport môže skúsiť ktokoľvek, v každej vekovej kategórii, človek naozaj potrebuje len raketu, tenisky, šortky a tričko, čiže či už pre začiatočníkov alebo potom pre amatérov to nie je úplne finančne náročné. Čo sa týka toho, pokiaľ sa niekto rozhodne ísť profesionálnou cestou, určite je to krásny šport, je za tým veľa sĺz, ťažkej práce a odriekania si, ale naozaj to stojí za to živiť sa niečím, čo milujem a čo ma baví, je asi ten najkrajší pocit. A ešte – žiadny sen nie je príliš veľký.
Čo o nej (ne)viete
Meno: Barbora Balážová
Vek: 32
Rodné mesto: Topoľčany
Miesto, kde žijem: Bratislava
Obľúbená kniha: Harry Potter
Obľúbený film: Forrest Gump
Obľúbená hudba: mix všetkého, ale mám veľmi rada slovenskú tvorbu
Životné motto: Všetko, čo sa deje, má svoj dôvod.
Akému športu by som sa venovala, ak by to nebol stolný tenis: Úprimne? Neviem. Ale myslím, že by to bol asi skôr nejaký tímový šport. Môj otec vždy tvrdil, že hádzaná.
Odkaz fanúšikom: Chcela by som sa poďakovať za podporu a nával pozitívnej energie a dúfam, že vás budem tešiť naďalej peknými výsledkami (úsmev).
Zdroj foto: Facebook Slovenský stolnotenisový zväz
3
