Vyštudovaný historik a angličtinár zo severu Slovenska Matej Gavlák (34) prekvapil románom Svätci a hriešnici, ktorý mapuje najdôležitejšie epizódy v živote katolíckej Cirkvi za prvých tisíc rokov jej existencie. Autor priznáva, že takéto dielo si už dávno chcel prečítať, ale keďže ho nikto nenapísal, pustil sa do toho sám. Čakali by ste, že sa tejto téme bude venovať niekto, kto je momentálne príslušník aktívnych záloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky?
Prezraď niečo o autorovi knihy Svätci a hriešnici, ako by si sa predstavil našim čitateľom, čo ťa charakterizuje?
Moje meno je Matej Gavlák, koncom roka budem mať 35 rokov a pochádzam zo Skalitého na severe Slovenska. Mám bakalársky titul z učiteľstva histórie a anglického jazyka, a neskôr som si z histórie dorobil aj toho magistra. V odbore anglický jazyk na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici sme mali vysoko kvalitné predmety britskej a americkej literatúry. Práve tam som sa začal o literatúru zaujímať viac, dovtedy som čítaval v podstate len príbehy o Troch pátračoch. Odvtedy som sa však značne zlepšil a počet serióznejších románov, ktoré som prelúskal, sa bude blížiť k číslu sto. Okrem toho som donedávna pracoval v Nadácii Slovakia Christiana v pozícii redaktora, takže písanie a kresťanstvo sú dve veci, ktoré sú mi naozaj blízke. Čo viac dodať? Čitateľov by možno mohlo zaujímať, že som členom aktívnych záloh Ozbrojených síl SR. Aj tento rok som sa teda zúčastnil pravidelného dvojtýždňového vojenského výcviku. Mimo strelieb sme sa hlavne učili stavať pontónové mosty na Váhu.
Ide o prvú knihu, ktorú si napísal? Ako si sa k tomu vlastne dostal? Pokladáš sám seba za spisovateľa alebo skôr za historika?
Je to prvá vec, ktorá mi vyšla, ale experimentoval som s písaním už od strednej školy. Dodnes ľutujem, že triedna učiteľka na strednej škole v poslednej chvíli zatrhla mnou chystané komediálne „divadelné“ predstavenie na stužkovú slávnosť s názvom Akty X: UFO na Turzovke. Toho Muldera si asi už nikdy nezahrám... Čo sa týka mojej knihy s názvom Svätci a hriešnici, vždy som si vravel, že by som si rád prečítal nejakú ságu o dejinách kresťanstva a Cirkvi. Nič také ale asi v románovej podobe neexistuje. A tak som si teda raz povedal: „Napíšem to sám, keď sa k tomu nikto iný nemá". Za spisovateľa by som sa asi neoznačoval, ani za historika. Páči sa mi skôr anglické slovo novelist, čo má však slovenský krkolomný preklad „románopisec". Označil by som sa preto skôr za jednoduchého a skromného autora románu. Všetko ostatné by bolo v mojom prípade zbytočné zveličovanie.
Prečo si dal knihe práve takýto názov?
Častokrát zabúdame, že Cirkev sa neskladá iba zo svätcov, ale zo svätcov a hriešnikov. Ľudia na to zabúdajú a potom označujú veriacich za pokrytcov: "Aha, v nedeľu sedí v kostole v prvej lavici a cez týždeň nadáva ako pohan". Iste, mnohí sú pokrytci a veriacimi sú len navonok. Ale mnohí sú vo svojej ľudskej prirodzenosti proste len slabí a neschopní vzdorovať pokušeniam. V kostoloch máme spovedelnice. Keby boli v Cirkvi len samí svätí, nebolo by ich treba. Dobrý román o kresťanstve, nech už by ho napísal ktokoľvek, musí zahŕňať ako svätcov, tak aj hriešnikov.
O čom kniha je?
Kniha zachytáva prvých 1000 rokov kresťanstva od starého Izraela, cez Rímsku ríšu až po rané kresťanské štáty, vrátane Uhorského kráľovstva. Román pozostáva zo šiestich kapitol – pričom každá kapitola je vlastne samostatný príbeh. Zdalo sa mi, že takto najlepšie možno zachytiť takú dlhú dobu – z každého obdobia kresťanstva zachytiť nejakú najsymbolickejšiu udalosť. V prvej kapitole sa tak stretávame s Ježišom a Jeho učeníkmi, v druhej kapitole sledujeme príbeh vznešenej Rimanky Viktórie Tertuliovej, ktorá sa okolo roku 250 za prenasledovania prvých kresťanov sama stáva kresťankou. V tretej kapitole zas očami centuriona (nižšieho veliteľa) rímskej armády Octaviana Claudia sledujeme vzostup prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého. V nasledujúcich príbehoch potom stretávame kráľovné, mníchov, rytierov, ako aj ich nepriateľov - pohanských divochov, protikráľov, heretikov... Verím, že sa mi príbehovou formou podarilo čo najobjektívnejšie zachytiť oných desať fascinujúcich storočí.
Blížia sa Vianoce, pre koho by bola táto kniha vhodná ako vianočný darček? Kde sa dá kúpiť?
Knihu si možno kúpiť buď v kresťanských kníhkupectvách, alebo v sieti kníhkupectiev Knihy pre každého. Avšak zaregistroval som, že na internete sa dá objednať už prakticky z akéhokoľvek kníhkupectva. Od 1. decembra navyše začína na tento román vianočná zľava 15 %. Svätci a hriešnici sú pre každého, koho zaujímajú dejiny kresťanstva. Myslím si, že zaujme aj neveriacich. Román som zámerne písal tak, aby v ňom neboli nejaké nasladlé svätuškárske postavy. Naopak, každý má svoje obrovské problémy – aj morálne – s ktorými sa borí. Kniha určite nie je pre deti – je totiž plná intríg, vrážd, vojnových ťažení, je tam aj samovražda. Ale také skrátka tie dejiny boli, nič som nechcel prikrášľovať. „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva,“ píše sa v Biblii. Svätci a hriešnici na mnohých miestach ukazujú, prečo.
Čo na knihu hovorí tvoja rodina a priatelia?
Podľa toho čo viem, kniha sa zatiaľ páčila všetkým. Každý si našiel nejaký svoj najobľúbenejší príbeh. Dievčatám a ženám sa páči, že v knihe sú aj ženské hrdinky. Moja mama mi, naopak, vyčítala predčasnú smrť niektorých postáv, ktoré si, ako povedala, takýto osud nezaslúžili.
Aké máš ďalšie plány po vyjdení tejto knihy? Chceš sa naďalej venovať literatúre?
Ale iste. Pracujem už na pokračovaní, ktoré plynule nadväzuje na ďalšie udalosti v dejinách kresťanstva a Cirkvi po roku 1000. Momentálne sa tiež román prekladá do anglického jazyka a pokúsime sa ho ponúknuť vydavateľstvám v zahraničí. Snáď niekoho zaujme, keďže príbehy sa postupne odohrávajú po celej Európe a nielen na území Slovenska.
Ako stráviš tohtoročné Vianoce a čo by si si chcel nájsť pod stromčekom?
Vianoce strávim na rodných Kysuciach, kde žije celá moja širšia rodina. Už som uvažoval, že v dome nemáme žiaden aktuálny Atlas sveta, len nejaký starý školský, takže dúfam, že Ježiško túto moju prosbu vypočuje.
Máte doma nejaké špeciálne zvyky, ktoré dodržiavate?
Na Štedrý večer asi nie, ten je klasický ako v každej rodine – nechýba vianočná kapustnica, kapor (a nejaká iná ryba) so šalátom, darčeky. Silvester je možno zaujímavejší. Ten je totiž vždy výhradne v mojej réžii. Už dávno som sa nahneval na silvestrovský televízny program, ktorý roky nestojí za nič. Slovami jedného novinára: veľa smiechu, ale málo humoru. Preto som pred viac ako desiatimi rokmi začal s tradíciou výberu najvhodnejšieho filmu pre celú rodinu. Vždy vyberiem a kúpim DVD s filmom, ktorý dokáže zaujať až do polnoci rodičov i bratov s manželkami. Mám niekoľko prísnych pravidiel, ktorými sa vždy riadim. Film nesmie mať na filmovej databáze csfd.sk menej ako 80 percent, nesmú v ňom byť nevhodné scény a nesmie byť starší ako dva roky. Dosiaľ som mal vždy úspech, môj výber sa vždy všetkým páčil, i keď občas sa nejaká výhrada predsa len našla. Na tento Silvester mám už teraz zakúpené DVD. Ale názov samotného filmu, ktorý sa bude púšťať 31. decembra presne o 21:10 (opäť podľa tradície), je vždy tajomstvom. Viac teda prezradiť nemôžem, je mi ľúto.
Čo by si čitateľom nášho webu zaželal pri príležitosti blížiacich sa Vianoc?
Prečo tá najťažšia otázka padne vždy na záver? Prajem ľuďom, aby si počas týchto vianočných sviatkov skutočne uvedomili, že Vianoce nie sú len nejakým folklórom, len niečím pekným, no symbolickým. Nie! Na Vianoce oslavujeme skutočnú historickú udalosť, začiatok najväčšieho príbehu ľudských dejín. Na svet – medzi nás – prišiel sám Boh. Predkresťanské civilizácie boli hrozné – doslova sa nevedeli nabažiť krvi. Spomeňme si na gladiátorov, ľudské obete, obete detí Molochovi. Ježiš toto všetko zastavil a začal vznik novej humánnejšej civilizácie, ktorá dala aj najposlednejšiemu človeku dôstojnosť, pretože o každom prehlásil, že je Božím stvorením. O čínskych komunistoch sa hovorí, že najprv naučili ľudí, že sú dobytkom (tzn. vštepovali im evolučnú teóriu) a potom sa k nim tak aj chovali. Ježiš urobil pravý opak. Naučil ľudí, že sú Božími synmi a dcérami a tak sa potom ku nám aj choval, a chcel, aby sme sa tak chovali aj k sebe navzájom. Pripomeňme si to, prosím, počas týchto Vianoc.
Zdroj foto: archív Matej Gavlák
3
