Čo povedal Maroš Kramár o Zdene Studenkovej? Toto by ste nečakali!

Herečka Zdena Studenková nedávno oslávila 70-te narodeniny a pri tejto príležitosti pre Nový Čas Nedeľa prezradili jej hereckí kolegovia Maroš Kramár (65) a Roman Poláčik (35) niečo, čo sme o nej ešte nevedeli!

Maroš Kramár (65): Dá sa na ňu vždy spoľahnúť

Zdenka chodila s mojím strýkom o päť rokov starším na ŠUP-ku na fotografiu. Takže ju poznám asi od jej 15-16 rokov, keď chodila k nášmu dedovi Jánovi Klimovi, režisérovi, hercovi a učiteľovi, ktorý ju vlastne nahovoril, aby išla na herectvo. Bol som vtedy desaťročný chlapec a ona bola čosi ako moja staršia sestra. I keď neskôr mi hrala aj milenku, manželku, dokonca aj mamu v Pokrvných bratoch v SND. Odohrali sme spolu množstvo inscenácií, televízií. Spomeniem miniseriál Cesta životom z roku 1984, televízny film z roku 1985 Ulička stratených snov... je toho veľa.

Zdena ma očarila hneď na začiatku, ona bola vždy nádherná žena. Však preto ju aj dedo nahovoril, že nech ide študovať na VŠMU, že by bolo na škodu, keby sme nemali takú krásnu herečku. Musím zdôrazniť jej úžasnú pracovitosť, nikdy sa nespoliehala len na svoju krásu. Lebo ona okrem toho, že bola pekná, bola aj talentovaná. Ale k tomu treba, samozrejme, aj prácu. Pretože niektorí sa spoľahnú len na krásu a talent, a potom v praxi z toho začína ubúdať. Na Zdenu sa dá sa vždy spoľahnúť, vždy vedela, čo robí a prečo to robí. K narodeninám by som jej chcel zapriať hlavne zdravie, veď čo viac ako zdravie sa dá priať človeku? V tomto veku už všetko máme, čo sme mohli stihnúť, sme stihli, čo sme nestihli, za tým nebudeme plakať. Ide o to, aby sme tu ešte zopár rokov pobudli v plnom zdraví.

Roman Poláčik (35): Robí svet krajším a farebnejším

Patrím medzi tých šťastlivcov, ktorý môže povedať, že so Zdenkou Studenkovou nás spája kamarátstvo, kolegiálna úcta a v nemalej miere aj pohľad na svet. Či už ten umelecký – divadelný, alebo reálny. Zdenka je človek, ktorého sa môžem opýtať, čo si myslí a viem, že sa vždy dočkám len úprimnej odpovede – nech už je akákoľvek. Priamočiarosť, s akou dokáže komunikovať, je chytľavá a mohla by nám byť vzorom. Pamätám si na jej filmy, kde očarila určite každého. A to sa nezmenilo. Jej “dámskosť’’ sa rokmi len umocňuje. Už dva roky spolu cestujeme po celom Slovensku s predstavením, po ktorom zvyknú diváci čakať pri zadnom vchode kvôli fotke. Ešte ani raz sa nestalo, že by Zdenke niekto nezložil kompliment, nielen poďakovanie za bravúru, ktorú predvádza na javisku, ale aj za jej elán, výzor, eleganciu a noblesu.

Rád poukážem na Zdenkin dar rozprávať o jedle a varení. To je ako baviť sa s hokejistom o strelenom góle, alebo s maliarom o dokončenom obraze či s vývojárom o novej technológii... Skrátka, tá vášeň, s akou dokáže plynule popísať celý proces varenia, pečenia akéhokoľvek jedla je taká nákazlivá, že aj po obede máte opäť chuť jesť. Nie nadarmo je aj autorkou kuchárskej knihy. Želám jej všetko najlepšie, najmä zdravie. Lebo keď nič nebolí, všetko sa dá. A nám ostatným želám stále tú istú Zdenku, pretože robí svet krajším a farebnejším.

Zdroj foto: SND, azs, Robert Tappert, tv markíza