Devín plný tajomstiev: Keď archeológ potrebuje mikroskop

Hrad Devín patrí medzi najznámejšie slovenské pamiatky a ročne priláka tisícky zvedavých návštevníkov. Nie všetci však tušia, že hoci sa prvé vykopávky na Devíne začali už pred vyše storočím, tento náš symbol je stále živým náleziskom. Od roku 1965 Múzeum mesta Bratislavy robí v jeho areáli odborný archeologický výskum a ani po rokoch táto pamiatka neodhalila zďaleka všetky svoje tajomstvá. O zaujímavých objavoch i práci archeológov sme sa tentoraz rozprávali s Janou Mellnerovou Šutekovou a Petrom Bartom.

Keď sa spomenú archeologické vykopávky, väčšina ľudí si predstaví prácu s krompáčom či lopatou, zakopané poklady i odkrývanie dávnych chrámov a opevnení. Hoci sa na obľúbenom výletnom mieste domácich i zahraničných turistov nachádzajú aj takéto pamiatky, práca archeológa si neraz vyžaduje omnoho jemnejšie nástroje a najmodernejšie metódy výskumu, ako nám prezradili odborníci, archeológovia Jana Mellnerová Šuteková a Peter Barta. Počas vykopávok v rámci projektu Interreg medzi Slovenskom a Rakúskom od roku 2022 odkrývajú stále nové poznatky o tejto jedinečnej lokalite. A objavov skutočne nie je málo.

Pod lupou

Dozvedáme sa, že medzi najnovšími objavmi je aj mnoho malých, o to však zaujímavejších predmetov, napríklad dvaapolcentimetrový fragment pôvodne veľkého skleného kruhového korálika z doby železnej alebo zlomok hracieho kolíka z kosti, s ktorým sa hrali Kelti v 1. storočí pred naším letopočtom. Ani zďaleka však nepatria medzi najmenšie nálezy.

Archeológovia prinášajú maličký predmet, tentoraz je to kamenná čepieľka. „Tieto nástroje nachádzame na dolnom hrade. Sú rozptýlené vo vrstvách, ale aj v objektoch, ktoré pôvodne slúžili ako zásobné jamy na obilie.

Po spotrebovaní zásoby a zániku ich prvotnej funkcie sa do nich upratovalo. Všetko, čo bolo naokolo, sa tam zhrnulo. Preto je niekedy zložité tieto jamy datovať, môžu v nich byť nálezy z rôznych dejinných období,“ vysvetľujú okolnosti objavu.

Šikovný majster

„Aj keď vieme niektoré nálezy datovať podľa tvaru, neraz nálezy vôbec nesúvisia s funkciou objektu, kde sa našli, a na miesto sa dostali náhodou spolu s premiestňovanou zeminou. Musíme mať na pamäti, že devínska hradná výšina bola od 6. tisícročia až do novoveku intenzívne osídlená, kopali sa základy rôznych budov a hrobové jamy. Pred stredovekým hradom tu bolo napríklad významné veľkomoravské hradisko s kostolom, predtým dôležitý oporný bod rímskej hranice so zemným valom, ešte predtým rozsiahle keltské sídlisko a ďalšie, staršie osídlenie z každej etapy praveku,“ objasňujú nám zložitosť práce archeológovia Jana Mellnerová Šuteková a Peter Barta.

„Pozeráme sa na čepieľku – je z nástroja, v ktorom boli takéto čepieľky poskladané vedľa seba a vytvárali dlhé ostrie. Vyrábali sa úderom alebo tlakom na kus suroviny, takzvané jadro, ktoré môže mať napríklad tvar projektilu,“ približuje proces jej vzniku Peter Barta.

„Nástroj je malý a veľmi pravidelný, čo znamená, že kontrola procesu štiepania kameňa bola zvládnutá bravúrne,“ chvália dávneho výrobcu archeológovia. Čo všetko však dokážu z takto malého nálezu archeológovia vyčítať?

Ďaleké kontakty

„Pri výrobe časti kamenných nástrojov, ktoré sú nasadené v násade, vzniká aj odpad a rôzne nepodarky. Počas týchto sezón sa nám podarilo identifikovať veľké množstvo kamenných artefaktov. Je veľmi pravdepodobné, že sa štiepalo tu na Devíne,“ pripomína Jana Mellnerová Šuteková. Aj takéto malé nálezy o sebe môžu mnohé prezradiť. Vďaka spolupráci s ďalšími odborníkmi napríklad vieme, že surovina niektorých devínskych kamenných nástrojov pochádza zo severnej Moravy a z okolia poľského Krakova.

Nálezy pri archeologickom výskume môžu byť ešte menšie, veľké doslova ako zrnko. Pred nami na jemnom site leží päť zŕn prosa. Ako však dokážu nájsť také malé ekofakty? „Všetka vykopaná zemina sa preosieva a vďaka tomu sa podarilo získať nielen drobné artefakty, ale aj ekofakty, teda zuhoľnatené kúsky dreva alebo fragmenty ulít a drobné zvieracie kosti. Vybrané vzorky zeminy sa premývajú v rámci nášho archeobotanického výskumu,“ predstavuje spôsob získania drobných semienok archeologička.

Najmenšie nálezy získavajú odborníci počas výkopov preplavovaním sedimentu. Z cirkulujúcej vody v preplavovacej nádrži dokážu zachytiť pomocou sít semená a časti tiel rastlín. Najjemnejšie sitá majú oká s veľkosťou štvrť milimetra. Než archeobotanik nálezy rastlinných zvyškov roztriedi a preskúma pod mikroskopom, musia sa ešte vysušiť.

Prví roľníci

„Tieto semená prosa sa vyskytujú všade, vo všetkých vrstvách. Proso z Devína sme datovali rádiouhlíkovou metódou do doby okolo zlomu letopočtov, je to však len začiatok,“ pripomínajú odborníci. „Po práci v teréne nasleduje dlhý a náročný výskum, s ktorým pomáha mnoho vedných odborov, napríklad aj archeologická chronometria,“ práve vďaka tomu dnes už s istotou vieme, že osídlenie Devína sa začalo najneskôr v dobe druhej polovice šiesteho tisícročia. „To je mladšia a nasledujúca neskorá doba kamenná, obdobie prvých roľníkov a prvých metalurgov,“ dozvedáme sa.

„My archeológovia si ceníme najviac informácie, ktoré získavame, ale pre návštevníkov nášho múzea je možno zaujímavejšie pozrieť si archeologické nálezy, čo sa zachovali celé, napríklad rôzne nádoby,“ odhaľuje archeologička, zaoberajúca sa najstaršími obdobiami nielen na Devíne.

Sme preto zvedaví, či sa počas uplynulých rokov stretli s niečím nečakaným práve na tomto slávnom nálezisku. „Pre nás sú zaujímavé doklady o tom, že na terase dolného hradu nie je nepretržité postupné pribúdanie vrstiev osídlenia, ale že medzi rôznymi obdobiami dochádzalo aj k úbytku sedimentu. Napríklad dno hrobu starého päť tisícročí je v teréne o pol metra vyššie ako úroveň dlážky susediacej stavby, po ktorej chodili Kelti v 1. storočí pred naším letopočtom,“ približuje archeologickú záhadu Peter Barta. „Toto sú pre nás dôležité detaily o vznikaní archeologickej lokality, tie možno na prvý pohľad neoslovia, ale sú to podstatné poznatky.“

Skúsení odborníci

Zďaleka nie sú jediné. V uplynulých dekádach hrad Devín a jeho okolie skúmali mnohé skúsené slovenské archeologičky a archeológovia, napríklad Veronika Plachá a architektka Jana Hlavicová, Katarína Harmadyová a Denisa Divileková, Igor Keller, Karol Pieta a Drahoslav Hulínek. Aj po rokoch ich usilovnej práce je však stále čo odkrývať, a tak sa v posledných sezónach podarilo súčasným archeológom objaviť tri odlišné skupiny nálezov z rôznych období. Súbor štiepaných kamenných nástrojov dokladajúci diaľkový obchod s kamennou surovinou v mladšej až neskorej dobe kamennej, keltské sídliskové objekty z 1. storočia pred naším letopočtom i hroby z raného stredoveku z 9. až 10. storočia.

Medzi zaujímavými predmetmi, ktoré sa vynorili po stovkách rokov zo zeme, sú napríklad jednoduchý zlatý prsteň – ten odborníci skúmali röntgenovou fluorescenčnou spektroskopiou. Tá ukázala, že ho tvorí zliatina z 91 % zlata, takmer 8 % striebra a zvyšok sú meď, cín a železo. Ďalším nálezom je almandín. Ako ukázala gemologická analýza, na Devín sa dostal pravdepodobne z ázijských ložísk. Podľa poškrabania vypuklej časti bol osadený v prsteni. K datovaniu tohto polodrahokamu v kabošonovom bruse by mohla prispieť postexkavačná analýza miesta jeho nálezu.

Strava ako stopa

Veľmi zaujímavým objavom z neskorej doby kamennej je hrob muža, ktorý objavila Katarína Harmadyová a Dominika Hulková Ferenčíková v novembri 2021. Hoci sa v hrobe nenašli žiadne predmety, samotné kostrové pozostatky ponúkajú veľké množstvo informácií. „V rámci postexkavačného výskumu sme v roku 2023 s antropológom a genetikom zistili, že išlo o zdravého mladého dospelého bez znakov ochorení a zranení. Geneticky patrí k typickým neolitickým a eneolitickým populáciám a na základe 14C dát z jeho kostného kolagénu možno povedať, že žil niekedy v období 3030 až 2930 rokov pred n. l.,“ vysvetľujú Peter Barta a Jana Mellnerová Šuteková. „Zmeraním pomerov stabilných izotopov uhlíka a dusíka sme zistili zmenu zdrojov potravy v priebehu jeho života. Keď mal 11 až 13 rokov, jeho potrava pochádzala najmä zo suchozemského prostredia, v priebehu života a niekoľko rokov pred smrťou však zrejme konzumoval aj organizmy z vodného prostredia, ryby a obojživelníky. Tento výsledok budeme spresňovať ďalšími analýzami“, dopĺňajú.

Vďaka najnovším vedeckým metódam sa iste podarí odhaliť o tomto dávnom obyvateľovi Devína aj mnoho ďalších zaujímavých informácií. A naši odborníci sa o všetky radi podelia aj s návštevníkmi hradu, preto si určite tento rok naplánujte výlet na našu významnú národnú kultúrnu pamiatku, určite neoľutujete.

Zdroj foto: Tibor Géci