Herec Jiří Langmajer (58) patrí medzi najobľúbenejších hercov dneška, filmy, v ktorých účinkuje, si s istotou získajú priazeň publika. Jeho slovenskí fanúšikovia sa s charizmatickým hercom môžu stretnúť vo filme More na dvore vo úlohe charizmatického ladiča pián, ktorý dokáže skvele naladiť aj väčšinu pianistiek.
Ako by ste opísali postavu Václava?
Je to kamarát hlavného hrdinu, dobrý, múdry, je ladič pián aj ladič žien.
Máte s postavou Václava niečo spoločné?
To určite nie. Ani to, ako sa oblieka, ani to, ako sa správa, ani to, že hrá na klavíri. Nič z toho ja neviem.
Vo filme hráte s Ondřejom Vetchým, ktorý hrá postavu Josefa – majstra husliara, ktorý trávi čas vo svojej dielni na dvore pavlačového domu a nikdy nebol ani pri mori. Václav sa s Josefom schádzajú na pravidelné stredajšie partie šachu. Zahrali by ste si s Ondřejom šach aj v reálnom živote?
Šach hrať viem, ale neviem, ako by som dopadol špeciálne s Ondrom, ktorý šachu rozumie fantasticky, povedal by som, až na profesionálnej úrovni. Aj pred kamerou chcel, aby sme nehrali len naoko, ale naozaj. Takže som radšej robil, že tomu zas tak veľmi nerozumiem, aby som nebol trápny.
Stvárniť nevidiaceho musela byť výzva. Pripravovali ste sa na rolu nejako špeciálne, alebo ju konzultovali?
Musel som sa zveriť do rúk profíkom, ktorí mi ukázali, ako na to. Pripraviť sa na rolu bolo potrebné.
Nevypadávali ste z roly? Predsa len je často prirodzené reagovať aj očami…
Určite áno, bola to pre mňa nová skúsenosť, a musím povedať, že to nie je nič príjemné. Bolo to naozaj ťažké.
Vyrastali ste v muzikantskej rodine. Hráte na nejaký hudobný nástroj?
Aktívne nie. Hrával som na husle. V jednom predstavení na nich hrám s svojou ženou, ale to nie je aktívne, skôr len tak „fidlikám“.
Máte absolútny sluch?
To si nemyslím, pretože viem, čo to znamená mať absolútny hudobný sluch. Hudobný sluch mám, ale absolútny nie.
Spoznali by ste nedotiahnutú strunu?
To áno, to by som určite spoznal.
Váš otec študoval v husľovej triede. Máte k husliam nejaký vzťah?
Otec bol muzikant a bral to celkom vážne. Hral som na husle od malička a musel som veľa cvičiť. Ale niekedy v puberte som sa za husle začal hanbiť a otec sa musel rozhodnúť, či ma bude držať doma s husľami pod krkom, alebo mi dá voľnosť. Nakoniec mi dal voľnosť.
Vrátili ste sa k husliam niekedy neskôr?
Svoje hudobné nadanie som nakoniec zúročil na Pražskom konzervatóriu, kde som študoval odbor hudobno-dramatický. Husle doma mám, kúpila mi ich žena. Až nebudem mať čo robiť, začnem na nich znova hrať.
Čo vás dobre naladí?
Spoľahlivo dobre ma naladí moja žena a vychladené pivo.
Zdroj foto: Pixabay
