Herec Milo Kráľ (49): Čo nám prezradil o nevere v seriáli, aj v súkromí?

Milo Kráľ (49) je stálicou slovenských filmov a seriálov, jeho hlas znie z reklám, ale i hudobných pódií. S kapelou Milo Kráľ Band vydal dva albumy, spieva s ním herecká kolegyňa Barbora Švidraňová (36) a užívajú si hudbu rovnako ako herecké roly pred kamerou.

Horúcou aktualitou televízie JOJ je seriál Príliš veľa lásky – čo sa vám vybaví pri tomto spojení?
Záleží na tom, ako si zadefinujeme lásku. Môže to byť príliš veľa lásky, príliš veľa sexu, pozornosti, samozrejme, aj príliš veľa opičej lásky. V každom prípade to neveští pre mňa nič dobré (smiech).

Lebo...

Lebo všetkého veľa škodí, aj lásky.

Zažili ste lásku, ktorá vás až obťažovala, lebo jej bolo veľa a bolo nutné zo vzťahu utiecť?

Pán Vlastimil Brodský sa vyjadril, že láska je choroba, ktorá je, našťastie, vždy vyliečiteľná. V každom vzťahu sa môžu vyskytnúť fázy, keď to človeka trochu aj otravuje, takže áno, zažil som to.

Ako ste to riešili, dajte radu...

Ideálne je riešiť to rozchodom, ale to sa nie vždy podarí. Niekedy to prejde aj samo alebo sa dá dohodnúť na prijateľnej forme pre obe strany. Záleží na ľuďoch.

O láske sme si zafilozofovali hlavne preto, že sa v seriáli Príliš veľa lásky hráte jednu z hlavných úloh a na plagátoch sa pri vašej fotografii objavilo označenie NEVERNÍK.

Naozaj? Takto ma odprezentovali? Tak ďakujem televízii, že mi robí takýto skvelý verejný imidž, výborný reklamný nápad (smiech). Nie som to ja osobne, ale hrám postavu neverného Mareka. Ľudia si vedia herca niekedy veľmi rýchlo stotožniť s postavou, hlavne v názvoch článkov, chápem, veď treba priťahovať čitateľov. Ak si to niekto neprečíta, titulok ho presvedčí, že je to tak. V každom prípade, áno, seriálový Marek je človek, ktorý sa trochu svojou dobráckou povahou dostáva do všelijakých situácií. Rád o sebe vytvára dobrý obraz, ťažko sa mu hovorí „nie“ a dostane sa do paralelných vzťahov, z ktorých nevie zmysluplne vyviaznuť. Až to napokon celé praskne a ostatné uvidíte.

Práve reprízujú aj seriál Ordinácia s výhľadom na more, kde dabujete tiež muža, ktorý nedokáže ženám povedať nie a opätovne sklamáva svoju manželku, s ktorou nežije, ale ani nie je rozvedený...

Priznám sa, na toto si ani nepamätám, musel by som vidieť obraz. Takže zase neverník? Asi to viem dobre zahrať v seriáli aj v dabingu, to ma teší (úsmev).

Dokázali by ste neveru „uhrať“ aj v reálnom živote?

Čo si mám predstaviť pod slovom „uhrať“?

Či ste boli neverný a či sa to podarilo tajiť?

V súvislosti s týmto seriálom často dostávam podobné otázky, dúfam, že čoskoro nakrútim niečo iné a bude iná téma. Ale, samozrejme, život prináša všeličo, ocitol som sa aj na jednej, aj na druhej strane – teda aj neverný aj oklamaný.

Na ktorej strane byť je horšie?

Myslím si, že je to individuálne. Horšie je iste byť klamaný, pokiaľ to človek nevyužije ako skvelú príležitosť na únik zo vzťahu.

Podľa vás je možné neveru odpustiť?

Nielen odpustiť, ale dokonca ju môžu uvítať tí dvaja zainteresovaní, podľa toho, ako si to zadefinujú a čo je koho do toho?

Aby sme sa teda nezhovárali len o nevere, pracujete aktuálne aj na niečom inom?

Na ďalšom dennom seriáli s pracovným názvom Liehovar, neviem, či tento názov aj ostane. Hrám tam majordomusa, i keď to nie je historický seriál, ale zo súčasnosti. Bohatý majiteľ liehovaru má množstvo služobníctva a ja tam som pravou rukou majiteľa domu. Mimoriadne si túto rolu pochvaľujem, točí sa v Rači a mám to kúsok z Jura pri Bratislave. Mám jednu uniformu, nemusím sa medzi obrazmi prezliekať, čo je tiež výhodné. Okrem toho je taký mlčanlivý, skôr hrá pohľadmi, tak ani textu sa veľa učiť nemusím (smiech). No, ideálna postava pre mňa. Čaká ma nahrávanie nejakých audioknižiek, spolupracujem so spišským divadlom na projekte literárnych kaviarní, kde si pozývame spisovateľov, trochu ich vyspovedáme. S Viktorom Kolárom, ktorý je ich šéf, píšeme hru inšpirovanú životom herečky židovského pôvodu, ktorá prešla totalitami 20. storočia u nás.

Nahrávanie audiokníh si vás veľmi získalo.

Veľmi sa mi to páči, som tam sám, vytváram si atmosféru, akú sám chcem, a ešte som donútený čítať aj knihy. Naozaj príjemná robota.

Máte obľúbený literárny žáner?
Nie, nič vyslovene konkrétne. Je to podľa nálady, niekedy mi vyhovuje román, inokedy literatúra faktu alebo humorné knihy či škandinávske detektívky. Mám rád autora Rudolfa Slobodu, ale výzvou bola aj kniha Dom v stráni, ktorá je písaná pomerne ťažkým jazykom.

Váš hlas je vyhľadávaný aj v rámci reklamných spotov. Baví vás táto práca?

Dobre padnú, najmä keď má človek „hluchšie“ obdobie, no ja celkom hluché, chvalabohu, nemávam. Je to rýchly zárobok, pomerne výživný. Nemôže to však robiť každý, treba nejakú prax a ja ju mám dvadsať rokov.

Stále vás možno vidieť aj na doskách divadla.

Áno, v DPOH v Bratislave mám dve predstavenia – večné Tri prasiatka, s ktorými vstupujeme do 13. sezóny a v minulej sezóne sme naskúšali Prešporské porno. Pri tom druhom som mal obavy, či to bude fungovať, ale to je vždy, keď dostanem nový autorský text. Je to o časoch normalizácie, ale má to presah do dnešných dní, tak som rád, že sa môžem podieľať na takomto predstavení. Vyzerá, že divákov zaujalo.

Ste aj vy návštevník divadelných predstavení?
Pomenej, aj keď kedysi som býval. Občas si zájdem niečo pozrieť. No je pravda, že musel by som zaloviť v pamäti, kedy som bol naposledy v divadle, na rozdiel od kina, kam chodím často a rád.

Novinku máte aj v súkromí...

Novinka... Od 30. júla som dedo alebo starý otec alebo čo budem – ešte neviem. Môj syn Ferďo s manželkou ma obdarovali vnučkou Marínou. Zatiaľ som ju videl asi trikrát, samozrejme, verím, keď pominie „miminkovské“ obdobie, budeme sa vidieť častejšie.

V Martinskom divadle ste kedysi robili na predstavení o Štúrovcoch, dokonca ste zhudobnili časť Sládkovičovej Maríny a teraz vnučka Marína. Aké príznačné...

Myslím, že to nesúvisí, je to vec rodičov, samozrejme, aké meno vyberú svojmu dieťaťu. Dôležité bude, ako ju budeme volať po domácky, či Mína, či Mery, padajú rôzne varianty, uvidíme, čo jej prischne, aj keď ja som za Mínu. Napokon ju každý bude volať, ako chce. Aj synovi prischlo Ferďo a celým menom je Jakub Ferdinand Kráľ. Všetci si na to hneď zvykli, okrem mojej mamy, ktorá ho dlho volala Kubko a hovorila nám, prečo mu robíte ten chaos a voláte ho Ferďo, a pritom bola jediná, kto vnášal chaos s menom (smiech).

Spomínate si na prvý moment, keď vám syn oznámil, že bude otcom?

Neprežíval som to nejako mimoriadne, malá je krásna, milá, všetko je zatiaľ v poriadku. Oni chodili spolu od gymnázia, takže aj nevesta je zlatá baba, osem rokov sú spolu, vnímam ich ako integrovanú dvojicu.

Za nami je leto, aké bolo to vaše?

Stihol som dovolenku v Chorvátsku a dosť som nakrúcal, bolo aj niekoľko koncertov s kapelou, takže viac pracovné ako oddychové. Musím povedať, že mi to neprekáža, lebo poľaví to niekedy inokedy, takže je to v poriadku. Keď je možnosť zarábať, nemôžem sa priveľmi obzerať, či sa mi chce alebo nechce. Nie som v takej pohode, že by som si mohol dovoliť odmietať prácu.

Spomenuli ste koncerty, nechystáte s kapelou album?

Už sa k tomu začínam dokopávať, lebo od roku 2021 som nič nenapísal, tak verím, že do roka by mohlo niečo vzniknúť. Prvé diela idú do koša, našťastie sa v tom počítačovom koši dá k tomu vrátiť, ale väčšinou aj po návrate zistím, že to išlo do koša právom.

Hudba asi nie je pre vás príliš zárobková záležitosť...

Skôr investičná (smiech). Nenávratná investícia, ale mám to rád. Beriem, že investujem do seba, nepôjdem na dve dovolenky, ale iba na jednu a užijem si koncerty.

Neľutujete peniaze vrazené do hudby?
V tom momente, keď ich investujem, nie, ale niekedy o pol roka, keď sa dostanem do finančnej tiesne sa spýtam, či som musel toto alebo ono (úsmev).

Zdroj foto: Tv JOJ