Dlhší čas si dával od nakrúcania pauzu a teraz si ponuky vyberá. Herca Miroslava Nogu (64) môžete momentálne vidieť na JOJ-ke ako obľúbeného patológa v druhej sérii Kriminálka Kraj a už čoskoro aj v novom pripravovanom seriáli Ranč. Ako sa stotožnil so svojimi novými hereckými rolami?
Vašu postavu si diváci v prvej sérii obľúbili natoľko, že v druhej dostala väčší priestor. Potešilo vás to?
Samozrejme, že ma to potešilo. Priznám sa, že Kriminálka Kraj bola jedným z mála seriálov, ktorý som po dlhých rokoch neodmietol. A tak som sa po dlhšom čase objavil na televíznej obrazovke v televízii JOJ.
Bola to v prvej sérii vaša úplne prvá rola patológa alebo ste už niekde mali možnosť túto rolu skúsiť?
Na patológii som už filmoval, boli to nemé grotesky Bud Bindi, ale v opačnom garde. Stano Dančiak bol patológ a ja mŕtvola, ktorá mu nakoniec utečie z pitevného stola. Musím priznať, že ležať na pitevnom stole nie je nič príjemné. Takže keď iba hráte patológa, je to príjemnejšie, lebo si uvedomíte, aké krásne je žiť. Je to vždy na scenáristoch, ako takúto postavu pojmú. Pamätáme si napríklad fantastické výkony Lacka Chudíka alebo pána Kopeckého ako Štrosmajera v seriáli Nemocnica. Boli to, dá sa povedať, kultové doktorské postavy. No a patológ v kriminálke svojím spôsobom zaujme vždy, pretože popri vyšetrovateľoch je to úplne iná disciplína a poloha. Preto som si ho dovolil hrať s nadhľadom a trošku aj s humorom.
Pripravovali ste sa na túto postavu nejako špeciálne?
Ako vysokoškoláci sme museli chodiť na vojenskú akadémiu, aby sme potom išli na povinnú základnú službu ako poddôstojníci už len na jeden rok. Na túto akadémiu sme chodili počas Vysokej školy múzických umení dva roky raz do týždňa spolu s medikmi a výtvarníkmi. Boli sme takzvaní lapiduchovia. To sú vlastne takí školení zdravotníci, takže som sa trošku pripravil na postavu patológa aj tým, že sme museli v rámci štúdia absolvovať aj patológiu v Malackách. Priznám sa, že asi polovica z nás to tam nezvládla a musela vyjsť von, pretože predsa len ten, kto študuje medicínu a chce byť lekárom, je aj na takéto veci ako pitva pripravený. Takúto skúsenosť som teda mal. Ale scény, ktoré sme nakrúcali pri Medickej záhrade na Lekárskej fakulte boli len „akože” a filmovalo sa veľa aj v zaujímavých exteriéroch na miestach činu.
S postavou náčelníka, ktorého hrá Michal Ďuriš, ste v príbehu starí priatelia. Je podľa vás pre vyšetrovanie prínosné, keď sú ľudia nielen kolegovia, ale aj priatelia?
Obsadenie sa trošku zmenilo. S Miškom Ďurišom sa poznáme dlhé roky. Sadli sme si, a tak sme niekedy aj s humorom riešili niektoré vážnejšie situácie, čo je aj v živote normálne a bežné. Či už je to na patológii alebo sú to lekári pri nejakej ťažkej operácii, aj vojakov vo vojnových zákopoch nesmie opúšťať nádej, optimizmus a humor, pretože inak by sme v najťažších životných situáciách neprežili. S humorom sa žije ľahšie a vieme, že smiech lieči.
V tejto sérii odhalíme viac vášho charakteru, no stále nepoznáme vaše meno. Keby ste si ho mohli pre svoju postavu vybrať, aké by bolo?
Nemal som meno, to je pravda. Ale niekedy ku koncu mi Michal Ďuriš vymyslel meno a povedal: „Ty sa vlastne ako voláš? Budeš sa volať Benjamín Sásik.“
V čom je postava patológa najviac prínosná pre celý vyšetrovací tím krajskej kriminálky?
Vyšetrovatelia sú mnohokrát závislí od patológa a vždy naňho čakajú. On im môže okrem času úmrtia povedať aj to, či smrť nastala utopením, udusením alebo aká bola iná príčina. Vieme, že koľkokrát sa v ťažkých kriminálnych prípadoch dokonale zahaľujú stopy práve tým, že sa to narafičí na úplne iný typ smrti. Patológ je v tomto smere nesmierne dôležitý. A vyšetrovatelia tlačia na patológov, teda v tomto seriáli na mňa, aby som im konečne povedal výsledky, poskytol a potvrdil dôkazy, pretože potrebujú vraha vypátrať čo najskôr.
Ktorý prípad druhej série vás najviac zasiahol a prečo?
Naše prípady sú veľmi zaujímavé a aj veľmi originálne. Autori sa inšpirujú aj skutočnými príbehmi a niektoré sú naozaj fascinujúce. Mňa zaujal jeden, ktorý aj zaujímavo vyzerá. „Blbo“ sa to hovorí, ale v tom prípade má mŕtvola prišitú jeleniu hlavu. Sú to niekedy až šialene zarážajúce prípady.
Mali ste v druhej sérii v niečom náročnejšie nakrúcanie? Prípadne náročné scény?
Ani nie. Ja som už vo svojom živote nakrútil také veci, že ma už nič nezaskočí. Ak som nemusel na pitevnom stole ležať ja, ako som už spomínal, bol som vyrovnaný so všetkým (smiech).
Je nejaká scéna, na ktorú si aj teraz spomeniete, že tá stála rozhodne za to?
Bola to asi scéna so spomínanou jeleňou hlavou. Prekvapilo ma, že keď sme prišli na pľac a nakrúcali sme v lese, páni rekvizitári vyrobili gumenú figurínu ako imitáciu ľudského tela s jeleňou hlavou a to viselo na strome. Nikto z nás nesmel použiť mobil a nafotiť si to ako raritu. Mali sme to vyslovene zakázané, aby to nikde nekolovalo po internete a sociálnych sieťach, pretože to vyzeralo hrôzostrašne, naozaj hororovo.
Máte radi kriminálky?
Áno. Aj preto som sa rozhodol účinkovať v Kriminálke Kraj. Kriminálka je nadčasový formát a sledujem ich veľmi rád. Napríklad ako fantasticky so svojským humorom Peter Falk zahral detektíva Columba. Práve teraz tento seriál znovu reprízujú a hoci má niekoľko desaťročí, je vynikajúco nakrútený a napísané prípady s perfektným obsadením sú skvelé.
Aktuálne účinkujete aj v seriáli Ranč. Čo vás na nakrúcaní najviac bavilo?
Dal som si pár rokov pauzu, aby som si to užil s dcérkou Dominikou, kým bola ešte malá. Seriálových ponúk bolo dosť aj predtým, ale teraz si vyberám trošku iné herecké príležitosti, točím radšej mimo ateliéru, v exteriéroch ako pri filme.
Ako ste sa zžili so svojou rolou? V čom ste si podobní s postavou a v čom zasa rozdielni?
Ďakujem scenáristke Danici Hričovej za postavu Miloša. Oslovila ma už rok pred nakrúcaním, lebo sa jej píše, ako sa hovorí, lepšie na telo, na konkrétneho herca a priznám sa, že ma milo prekvapila a diváci budú ešte prekvapenejší, keď ma uvidia v úplne inej hereckej polohe, ako boli doteraz zvyknutí.
Čo bolo najťažšie pri nakrúcaní?
Skoré vstávanie, keď som mal večer predtým predstavenie a tých mám teraz v Astorke, Divadle Ticho aj v DPOH naozaj dosť. Ale hlavne nakrúcanie v zime a scény v baniach.
Čomu novému ste sa priučili počas spolupráce s koníkmi? Mali ste skúsenosti s jazdením na koňoch už aj pred nakrúcaním seriálu?
Už som mal skúsenosti, keď som nakrúcal v Čechách pred 25 rokmi dnes už kultový seriál Ranč U Zelené sedmy. Jazda na koňoch je úžasná a nakrúcanie v Miloslavove u Moniky Fišerovej bolo skvelé, má tam výbornú partiu koničkárov a kaskadérov, takže možno sa s ňou sem-tam dohodnem na rekreačnom jazdení.
Zažili ste počas nakrúcania aj nejakú dramatickú situáciu pri jazdení?
Prestal som rok predtým fajčiť a trochu som pribral, takže som nevyskočil do sedla ako za mlada a chlapci stajníci mi museli troška pomáhať, aby ma na koňa naložili. Ale to je skôr bizarná situácia, nič dramatické. No čo už, roky a kilá nezastavíš...
Čím si dobíjate baterky? Alebo inak – čo vám robí život krajším?
Dobré jedlo, cestovanie, plávanie, no s vekom si naozaj začnete oveľa viac vážiť zdravie a lásku rodiny a vašich najbližších. A tiež radosť z práce, že sme sa po koronavíruse mohli opäť vrátiť do divadiel či k seriálom. Najviac ma však nabíja a robí mi radosť zo života moja 10-ročná dcérka Dominika, ktorá ma drží v psychofyzickej kondičke.
3
