Herečka a hudobníčka Dorota Nvotová: Veľká spoveď o otcovi Jarovi Filipovi († 51)

Čo sa vám vybaví v hlave, keď počujete slovo otec?

- Dvaja ľudia, čo sa môže niekomu zdať absurdné, ale naozaj mi napadnú dvaja muži, dve mená – Juraj Nvota, človek, ktorý ma spoluvychoval a Jaro Filip ako biologický otec. Pocitovo mi však napadá absencia, túžba, keďže som nemala figúru otca v mojom živote zadefinovanú.

Váš syn vyrastá tiež bez otca...

- Má úplne inú situáciu, so svojím otcom trávi naozaj dosť času, ja som sa s otcom začala stretávať, keď som mala šestnásť.

Vyrastali ste v ilúzii, že vaším otcom je manžel vašej mamy herečky Anky Šiškovej – Juraj Nvota...

- Nie, nikdy som si to nemyslela, lebo som si pamätala, že asi do dva a pol roka môjho života sme boli s mamou samy a potom prišiel do nášho života Juraj. Keď som mala sedem rokov, nechtiac som sa dozvedela, že môj otec je Jaro Filip. Prezradila mi to rovnako stará kamarátka, ktorá bola dcérou maminej najlepšej kamarátky a vypočula si rozhovor, ktorý počuť nemala. Nikdy som však o tom s nikým nehovorila a nik okolo mňa nepredpokladal, že to viem a neprezradím. Bola som dievča s vysokou frekvenciou rozprávania, stále som mlela, pusa mi šla v kuse na plný plyn, aj to tak ostalo (úsmev).

Mlčali ste, ale sledovali ste pozorne jeho umelecké počiny?

- Nie, doma to bolo tabu. Vnímala som ho napríklad v relácii Telecvoking alebo že robí s Richardom Müllerom, nebola som však nejaká jeho fanúšička. Moji kamoši počúvali jeho pesničky – Bolo nás jedenásť, ale ja som si išla svoje.

Aj si viete vybaviť, prečo ste o takej vážnej veci mlčali?

- Bála som sa. Keď mi to nikto nepovedal, myslela som si, že to asi nemám hovoriť ani ja, a dusila som to v sebe, postupne som to vytláčala. No a v šestnástich rokoch som sa rozhodla napísať otcovi, teda Jarovi Filipovi, list s návrhom o stretnutie.


O tom, aký bol Jaro Filip otec, čo ich s Dorotou spájalo a ako sa vyrovnala s jeho nečakanou smrťou sa dozviete v aktuálnom vydaní Nového Času Nedeľa.