Barbora Chlebcová (38), ktorá sa zviditeľnila aj vďaka šou Dievča za milión a jej hlas dobre poznajú aj z dabingu, hviezdi aktuálne v seriáli Dunaj, k Vašim službám, kde hrá gardistku Terezu. Nesympatická seriálová predavačka je v skutočnosti príjemná mladá žena, mama dvoch šikovných synov.
Ako ste vo svojom hereckom živote privítali rolu Terezy Lapšanskej v najsledovanejšom seriáli Dunaj, k Vašim službám?
Veľmi som sa potešila. Vraj sa vyberala herečka, niekto spomenul moje meno a zaznelo tam – no jasné! Priznám sa, vnímam to ako kompliment. Aj napriek tomu, že postava nie je pozitívna, ani divákmi obľúbená, zapadla som do už výborne fungujúceho kolektívu a, samozrejme, aj do deja, kde ma uchvátila doba, kostýmy, výprava. Užívame si to.
Pravdou je, že tam takmer niet šťastného človeka. Keď sa u niektorej postavy schyľuje k radosti, príde „bomba“ – Alenke pred svadbou odvolajú ženícha na vojnu, Vilma sa v deň svadby dozvedá o svojom vyvolenom, že je masový vrah, slečne Dušekovej sa snaží Ester odvábiť Dávida a tak ďalej...
Rozprávala som sa s mojou babkou, ktorá je pozorná diváčka, a hovorila mi, že tá doba bola naozaj zlá, gardisti naozaj vtrhli aj k nim domov, bili na ulici nevinných ľudí. Rodičia im doma normálne hovorili, aby nič na ulici nepovedali, nedajbože sa krivo pozrieť na gardistu, radšej aby pozerali do zeme... Bola to krutá doba.
Ako vníma babka vašu rolu? Je nešťastná, žije v Nitre, kde som sa narodila, často tam chodíme, máme tam z otcovej strany časť rodiny. Všetky jej bývalé kolegyne a kamarátky to prežívajú, dokonca u kaderníčky to preberajú. Vžívajú sa do deja a nevedia celkom dobre odfiltrovať, že to je postava z filmu a reálne som úplne iná. Hovoria jej, aby povedala tej Tereze, nech už nerobí zle! Babka samotná vraj musí odísť od televízora, keď robím zle, aby to v kuchyni predýchala (smiech). Na druhej strane je úžasné, že hráme presvedčivo, že ľudia to vnímajú takmer ako realitu a vyvoláme v ľuďoch emócie.
Vyžadovala rola od vás väčšie vypätie zahrať mrchu?
Príprava je iná, dávam si pozor napríklad aj na slovenčinu, ktorá je archaickejšia ako v súčasnosti, potrebujem byť aj vehementná, nezaváhať, no a dôležité je zahrať aj to prevracanie očí, nádychy, vzdychy pohoršenia, takže aj hra telom je tam dôležitá.
Nepolepší sa časom Tereza? (Smiech.) Toto naozaj nemôžem prezradiť, no ale musí tam byť osoba, ktorá to tam rozvíri, nie? Tereza je úžasná aj v tom, ako si vyfabuluje svoju predstavu, svoj svet a verí, že je to tak. Napríklad že Viliam jej nadbieha, hoci to bolo naopak.
Máte dvoch synov, pozerajú Dunaj? Pozerajú a vypytujú sa ma, prečo som taká zlá, prečo ubližujem ľuďom okolo a ja využívam túto príležitosť, aby som im trochu objasnila dejepis. Napríklad syn sa ma pýtal na „heilovanie“, nechápal, prečo sa to vtedy mohlo, a dnes nie. Vysvetlila som mu to, takže seriál má u nás doma aj náučný charakter. Tie romantické linky ich príliš neberú, ale zaujíma ich, kto komu a prečo ublížil, takže o tom debatujeme.
S kolegyňami ste sa asi príliš nepoznali, predsa sú tam pomerne nové tváre – Lesana Krausková, Eva Dubayová aj mladí muži... Ako ste sa zvítali?
Nepoznali sme sa, akurát s Kristínou Svarinskou, s ktorou sa poznám od detstva. Vkĺzla som naozaj do nového prostredia, ale bola som skvele prijatá, trochu sme si z Terezy uťahovali, už sa tešíme na scenáre, čo zase vyvedie.
Našli ste si v seriáli kamarátov do budúcna, s kým rada pôjdete na kávičku, keď sa nakrúcanie skončí?
Priznám sa, nekávičkujem s mojimi kolegami, beriem to ako výhodu aj nevýhodu môjho povolania. Jednak na to nemám čas, ale možno keby som bola viac kávičkovala v minulosti, bola by som viac hrala (úsmev). Boli sme nedávno práve účinkujúci z Dunaja spoločne na vernisáži Alfonsa Muchu v Piešťanoch a bolo to veľmi príjemné stretnutie mimo pľacu. Nemám nič proti sedeniu na káve s kolegami, rada aj podebatujem, len mám rodinu a toho času nie je veľa.
Filip Tůma v rozhovore povedal, že zažíva paradoxy, keď ho pani oslovila, že najradšej by ho opľula, a vzápätí chcela s ním spoločnú fotografiu. Zažili ste niečo podobné s neznámymi ľuďmi?
Nedávno som bola v kúpeľoch v Lučivnej, čo je 4 kilometre od Svitu, kam sme chodili nakupovať, a Tereza Lapšanská pochádza zo Svitu. Tam ma oslovovali ľudia, že ako ste nám to mohli urobiť, že taká potvora je od nás zo Svitu. Aj v Bratislave sa mi prihovorili, že naživo som milšia ako vo filme. Moja postava vyvoláva emócie a zrejme ju hrám uveriteľne, že sa ľudia tak vedia vžiť do toho, ale predsa len si neskôr uvedomia, že je to len filmová postava.
Ste veľmi aktívna, čo všetko robíte?
Každý pracovný deň od deviatej do trinástej vysielam v rádiu, poobede nakrúcam Dunaj, v Devínskej Novej Vsi robím moderátorku a redaktorku v regionálnej televízii. Okrem toho chodím do dabingu, mám rôzne moderovačky. Mám aj okruh svojich klientov, ktorým nahováram reklamy a robím aj detské interaktívne programy. Nedávno pri príležitosti Dňa detí toho bolo viac. Väčšinou sú to programy na motívy rozprávok s pesničkami, napríklad o rybičke Dory alebo Máša a medveď, ale má to nový, iný šat.
Od súťaže Dievča za milión, kde ste sa objavili, uplynie tento rok dvadsať rokov. Ako sa dnes pozeráte na projekt, ktorý bol ojedinelý, no nikdy viac sa neopakoval, ale dodnes rezonuje?
Šli sme na kasting a netušili sme, do čoho vlastne ideme. Bolo to celé tajomné, zaujímavé a nik nevedel, čo má to miliónové dievča obsahovať. Či má byť pekná, múdra, čo sa vlastne bude hodnotiť. Stretávame sa dodnes a priznám sa, niektoré veci si ani nepamätám. Mala som 18 rokov, o šiestej ráno sme vstávali, končili sme večer o desiatej, deň bol nabitý, ja som vyčerpaná padala do postele. Dnes žasnem, keď sa dozvedám o intrigách alebo zápletkách, čo tam vznikli. Skúsenosť to bola príjemná, máme spoločnú skupinu, kde registrujeme, ako žijeme. Teraz mi dievčatá písali, že sú hrdé, ako dobre hrám tú zlú Terezu. Fandia mi a viem, že je to úprimné.
Vyhovuje vám táto všestrannosť?
Všetky činnosti považujem za úžasné v tom, že beriem na seba len toľko, koľko zvládnem, aby som sa dokázala pripraviť na moderovanie, spievanie, divadelné predstavenia. Všetko ma to baví. Ak je toho veľa, viem oddychovať.
Ako oddychujete?
Doprajem si masáže, cvičím denne a napríklad aj minulý víkend som bola v Nitre, kde – ako som spomínala – máme rodinu. Babička býva v takej tichej časti pri brezovom hájiku, chodíme sa tam poprechádzať. Takže naozaj si viem zadeliť čas na prácu, aj na oddych. Veľa sa snažím venovať deťom, ale rada som aj sama, len so svojimi myšlienkami, doprajem si kozmetiku. Mám aj skvelých susedov, stretávame sa, zaspievame si, zatancujeme, to sú ľudia mimo brandže.
Synovia majú sklony v umeleckej brandži?
Mladší Davidko je talentovaný, skvele spieva, ale o herectve, na ktoré si myslím, že má nadanie, nechce ani počuť. Hrá však na troch hudobných nástrojoch. Starší Filipko je zaťažený na ryby, športuje, ale, samozrejme, nechám ich, nech sa rozhodnú, čo budú v živote robiť, netreba nikoho do ničoho nútiť. Netrvám ani na čistých jednotkách, ani mňa napríklad nebavila fyzika. Verím, že sa rozhodnú správne.