Katarína Brychtová (57) je skvelá herečka, moderátorka, dablérka a milý človek. Prezradila nám, aké druhy umenia ju nadchýnajú, a pozdravuje aj čitateľov „nedeľníka“ a želá im všeličo pekné.
Keď sme si dohovárali stretnutie, boli ste práve na výstave vo Viedni. Prezradíte, aká to bola výstava, že vás prilákala k susedom?
Chystala som sa tam dlhšie, lebo som vedela, že je tam výstava diel skvelého maliara Marca Chagalla, ktorého diela veľmi obdivujem. Minulý rok sme boli so sestrou na malom výlete v Nice, kde sme navštívili jeho múzeum, videli sme jeho obrazy s náboženskou tematikou, vitráže a iné. Dokonca som si tam kúpila knihu o jeho diele a teraz som zase videla jeho nádherné, úžasné obrazy vo Viedni. Je to prierez jeho tvorbou. Dožil sa deväťdesiatsedem rokov a tvoril rôzne štýly, rôzne obdobia. S mamou i sestrou sme milovníčky výtvarného umenia, tak naša úderka nezaváha, keď je dobrá výstava či už v Prahe, Budapešti, vo Viedni, samozrejme, aj v Bratislave a bola som šťastná, že sa nám podarilo navštíviť výstavu vo viedenskom Albertine.
Maľujete aj vy? Len tak pre radosť...
Vôbec neviem maľovať a myslím, že z výtvarnej som mala jednotku z milosti, lebo ostatné jednotky mi nechceli kaziť na vysvedčení zlou známkou z výtvarnej. Napriek tomu milujem výtvarné umenie, občas dokonca chodievam k mojej kamarátke Saške na maľovačky, volá sa to vo Víne je umenie. Sú to príjemné zábavné večery, kde maľujeme podľa predlohy, a vždy si uvedomím, že na maľovanie sú talentovaní ľudia a ja medzi nich nepatrím. Skôr mám talent na vnímanie umenia, rada si o umelcoch a rôznych výtvarných štýloch aj niečo prečítam. S mojou mamou máme aj rovnaký vkus, páčia sa nám tie isté obrazy. Podporujem našu Slovenskú národnú galériu, ktorá je fantasticky zrekonštruovaná, a fandím jej. Podarilo sa vytvoriť inštitúciu na špičkovej úrovni so skvelými odborníkmi. Bola som v mnohých galériách vo svete, ale tá naša je naozaj unikátna. Preto verím, že ostane taká, aká je, so šikovnými, pracovitými a vzdelanými ľuďmi, ktorí tam pracujú a pracovali a budú v tom môcť pokračovať aj naďalej.
K akým druhom umenia ešte inklinujete?
Galérie a výstavy sú prvoradé aj na mojich cestách, ale mám rada aj architektúru, staré stavby – či už kostoly alebo iné historické stavby, ale aj funkcionalistické vily. Rada chodím aj do divadla, hoci nie tak často, ako by som chcela, lebo občas aj hrám (úsmev). Umenie povznáša, keď mi je niekedy smutno, pustím si dobrý film, povznesie ma to. Na koncerty chodím pomenej, mama ma občas pozve do filharmónie, rada by som teraz išla na Team a Haberu v Bratislave, ale asi som prešvihla vstupenky.
Možno niekto ponúkne, keď si toto prečíta... Kde vás možno vidieť na divadelných doskách?
V Divadle Komédie, v dvoch predstaveniach, ktoré si diváci ľahko zapamätajú, lebo je to Klimaktérium a čo...? a pokračovanie Klimaktérium 2 alebo ošiaľ menopauzy. Cestujeme s týmito predstaveniami po celom Slovensku, hráme aj v bratislavskom Ružinove. Jednotku hráme už 6 rokov, nedávno sme mali dvojsté predstavenie. Sveťovi Sprušanskému sa podarilo úžasné predstavenie, ktoré ženy na celom Slovensku skvele vnímajú, prežívajú a rovnako aj my na javisku. Nielenže sa spoločne zabavíme, nasmejeme, presvedčíme sa, že to klimakterické obdobie nie je také strašné, keď sa berie s humorom, nadhľadom a netrápime sa tým, čo nemôžeme zmeniť. Pre mňa je to o to väčšia radosť, že som nemyslela, že sa takto po 50-ke vrátim na javisko. A toto ženské spoločenstvo je fantastické, navzájom si dávame rady, varíme, meníme si recepty aj skúsenosti s mužmi.
Z obrazoviek ste sa vytratili, ale napriek tomu ste stále s očami na hodinkách a máte veľa práce. Čo všetko teda vypĺňa váš pracovný čas?
Okrem spomenutého divadelného predstavenia nahrávam reklamy, pripravujeme so Zuzkou Vačkovou nový podcast a občas robím kvízy, ktoré si sama pripravujem a moderujem, je to tematicky pestré. Dokončili sme seriál, kde dabujem detektívku Candice Renoirovú, robili sme osem sérií s Ivom Tomečkom a som vďačná za túto príležitosť, lebo to bola krásna robota. Začali sme pred piatimi rokmi, teraz sa robili ďalšie. Ľudia si ma zafixovali vďaka Pošte pre teba, ktorá u divákov najviac zarezonovala, potom vďaka Priateľom a teraz vďaka Candice. Podchvíľou niečo moderujem, nakrútili sme vianočný koncert Úsmev ako dar, pripravujeme vyhodnotenie Detského činu roka, som súčasťou viacerých charitatívnych projektov, teší ma, že moja práca má zmysel
Predstavte nám ten podcast, to je teraz také nové, moderné...
Zuzka Vačková mi raz zavolala, že dostala ponuku robiť podcast a producent Martin Fenčák jej povedal, aby si vybrala niekoho, na koho sa bude tešiť. Veľmi som šťastná a vďačná, že si vybrala mňa! Poznáme sa veľmi dlho aj veľmi dobre, hráme spolu aj v Klimaktériu. Často sme spolu cestovali, máme podobné vnímanie sveta, takže je to pôžitok, každý týždeň sa spolu rozprávať. Nerozprávame sa len my, ale máme pravidelné i jednorazové hostky, pretože je to v prvom rade rozprávanie pre ženy. Rozoberáme rôznorodé témy, radosti, i starosti, čo nás teší a čo nás trápi. Veľa sa nasmejeme, verím, že aj naše poslucháčky a diváčky sa budú baviť, Prinášame názory aj rady odborníčok, gynekologičky, koučky, špecialistky na vzťahy. Áno, aj muži sú často témou našich rozhovorov a myslím si, že názov To nerieš, moja... hovorí za všetko. Snažíme sa o všetkom hovoriť s ľahkosťou a porozumením, pre mňa tieto rozhovory majú až terapeutický účinok, verím, že aj pre naše poslucháčky. A ak som spomenula, že sa veľa nasmejeme, aj sme si už poplakali, naposledy s Danielou Hantuchovou, to bolo fakt krásne rozprávanie. Ale riešili sme aj vzťahy a neveru s Dianou Fabiánovou. Je to fakt pestré.
Možno si teraz niekto povie, čo môže Brychtová vedieť o vzťahoch! Je 36 rokov vydatá za jedného, s ktorým predtým tri roky chodila..
No práve, to je dosť veľká vec – v rámci mojej vekovej kategórie, sme dvojkariérové manželstvo, obaja sme boli dosť zaneprázdnení, nebolo to vždy jednoduché. No je to „makačka“ vydržať toľko rokov spolu.
Nedávno prebehla novinami správička, že sa u vás skloňovalo aj slovo rozvod...
Ach, tieto novinové titulky! Ako v každom manželstve. Párkrát vyletí podobné slovo, ale je to o tolerancii, o vzájomnom porozumení, prispôsobení sa a je to aj o tom, že „ve dvou se to táhne líp“. Nie je jednoduché ani rozviesť sa, ale ani žiť vo vzťahu a je to naozaj na dvojici, ako to uchopí. Je to o neustálej tolerancii a prispôsobovaní sa.
Keď sme pri vzťahoch, často sa polemizuje, čo s neverou – odpustiť, neodpustiť?
Zoširoka sme to rozoberali v našom podcaste a nenašli sme jednoznačnú odpoveď. Je veľa žien, ktoré neveru odpustia, ale potom sú také, ktoré sa bez váhania rozvedú a niektoré to aj ľutujú. Nedá sa to jednoznačne zovšeobecniť. Zaujímavý je aj názor, že po nevere si môže partner viac vážiť to, čo má doma. Ťažko povedať, univerzálny recept neexistuje.
Poďme od nevery k Vianociam. Ako vnímate výzdobu dva-tri mesiace pred sviatkami?
Zvykla som si na to, neprekáža mi to. Vianoce mám veľmi rada. Je pravda, že u nás stromček nezdobíme mesiac pred sviatkami. Máme živý, tak aby nebol na Vianoce opadaný. Pravdou je, že zabezpečenie stromčeka má na starosti môj manžel, ale v minulom roku mal veľa služieb ako lekár, tak sme zháňali so synom stromček deň pre Vianocami! Bol to stres. Tento rok budeme mať stromček o niečo skôr, lebo po Vianociach letím za dcérou a vnukmi. Budeme so synom a manželom, syn pracuje a žije v Prahe, kde má aj niekoľko rokov priateľku, takže nikdy nevieme, kedy bude s nami naposledy a bude chcieť mať Vianoce spoločné so svojou láskou. Milujem Vianoce, pečiem dosť veľa koláčikov, s manželom ozdobujeme spolu stromček, kapustnicu, vianočný šalát, rezne aj kapra. Chcela som piecť menej, ale tento rok vlastne môžem pečivo zobrať do Ameriky, takže nebudem menej piecť.
Nebolo vám ľúto že dcéra s rodinou neostali na Slovensku?
Samozrejme, že mi chýbajú, ale podstatné je, aby boli spokojní a šťastní. Žili tu osem rokov, potom išli do Ameriky, aj chlapci sa tu narodili. Milujú Slovensko. Leonko bude mať desať a Emilko šesť, so mnou hovoria po slovensky, s rodičmi po anglicky. Dokonca som Leonkovi kúpila učebnice pre štvrtý ročník a vždy im nesiem plný kufor kníh.
Páči sa vám Amerika?
Áno, New York je veľmi hektický, ale mám ho rada a celkom dobre ho aj poznám. My ani nevieme niekedy oceniť, aká je Bratislava krásne miesto na život. Môj manžel napríklad z New Yorku nie je nadšený, je preňho hlučný, smradľavý, plný ľudí, ale mne to neprekáža. Mám nádherné spomienky, keď som tam bola dva mesiace, pobehala som všetko, ešte Justin Topolský († 69) ma povodil po všetkých dobrých reštauráciách a je to veľmi inšpiratívne mesto aj čo sa týka umenia.
Čo vás čaká po Novom roku?
Verím, že podcast zaujme, že sa uchytí. Pokračujeme s predstaveniami, ale nič prelomové, čo by prišlo. Ľudia sa ma pýtajú, či mi nechýba televízia, ale ja som si užila toľko krásnych relácií! Keď prídem ako hosť do nejakej relácie, cítim sa ako ryba vo vode, televízia je stále môj domov. Ak príde nejaká príležitosť, poteším sa. Dovoľte mi zaželať všetkým čitateľom pohodové vianočné obdobie bez stresu, krásne sviatky, nech Slovensko čaká pokojný rok bez hádok, viac tolerancie, múdrych rozhodnutí a láskavosti. A hlavne – nech sme všetci zdraví!
3
