Vraj jediná spravodlivosť na tomto svete je, že nám roky všetkým pribúdajú rovnako. Prosto – vek si za peniaze nekúpiš. Po elixíre mladosti síce ľudstvo túži odjakživa, zatiaľ ho nikto nevynašiel. Hovorí sa, že vek je len číslo a platí to aj v prípade ikony slovenskej divadelnej scény Zdeny Studenkovej, ktorá 19. mája oslávila neuveriteľných 70 rokov! Jedným z darčekov k narodeninám sú aj spomienky a priania jej kolegov, s ktorými herečka stála na javisku či pred kamerou. Všetko najlepšie želá aj redakcia Nového Času Nedeľa.
Jozef Vajda (68): Každý bol z nej paf!
Naše kamarátstvo sa začalo už na škole, sme z jedného ročníka. A už vtedy mi dávali Zdenku ako partnerku na dialógy, skúšanie či predstavenia. Na základe inscenácie Kazimír a Karolína nás potom oboch prijali do SND. Keďže však akceptačný list prišiel trochu neskoro a my sme stratili nervy, podpísali sme zmluvu na Novú scénu, ale po roku sme zase spoločne prešli do SND. V začiatkoch som až tak veľmi so Zdenou nehrával, lebo v profesionálnom divadle jej robili partnerov o niečo starší muži. Ja som s ňou začal v SND hrávať asi po piatich rokoch. Prvým veľkým titulom bola Slečna Júlia a odvtedy to už išlo, hral som s ňou pravidelne skoro všade, aj v televízii. Začali nás spájať a dávať dokopy, že nám to spolu dobre hrá a teraz, na staré kolená, zase spolu dosť často hráme manželov.
Ako žena ma očarila už na škole, veď ona bola taký zjav, že každý bol z nej úplne paf. Neskôr som pochopil a v mnohých prípadoch sa to potvrdilo, že žiť s kolegyňou alebo spolužiačkou a byť spolu 24 hodín vkuse nie je ideálne. Zdenu som obdivoval či už ako ženu, ale hlavne ako herečku. Ona je obrovský profesionál, výnimočný talent, zjav. Dá sa na ňu spoľahnúť. Nenechá človeka nikdy v štichu, ako kamarátka je úžasná. Praktická. Vtipná. Navyše ja som si na ňu zvykol. V hereckom umení je to veľmi dôležité. Keď herec dobre pozná svojho partnera, môže s ním hrať veľmi háklivé, citlivé scény a nemusí mať ostych. Lebo keď herec dostane úplne novú kolegyňu a má robiť intímnejšie scény, tak chvíľku trvá, kým sa k tomu prepracuje. U Zdeny tento problém nie je. My sa už poznáme. Želám jej hlavne zdravie. Keď sa človek cíti dobre, v pohode, v zdraví, tak sa mu ľahšie kráča životom. Prajem jej šťastný manželský život, aby im to s Brankom klapalo, aby si vychádzali v ústrety. No a pohodu a pokoj. Nech si už teraz, keď nie je v divadle, vychutná viac voľného času. Ona rada cestuje, tak nech si pozrie svet. A nech je hlavne spokojná a nech sme stále kamoši, nech si jeden druhého stále vážime a máme sa radi.
Emil Horváth (78): Vie očariť divákov
Po prvý raz som sa so Zdenkou Studenkovou stretol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Nuž, tento časový údaj znie možno trochu hrozivo, ale je pravdivý a bolo to pre mňa milé stretnutie a prekvapenie. S režisérkou Martou Gogálovou sme nakrúcali zaujímavú gruzínsku hru, psychologicky náročný príbeh mladých manželov. Témou bol rozpad manželstva. Priznám sa, že som so strachom a s nedôverou pozeral na mladú herečku – absolventku, ktorú mi režisérka predstavila ako moju partnerku. Ale už po prvých skúškach som pochopil, že táto dievčina je prierazný herecký talent s mimoriadnou emocionalitou, že je schopná citu a čo je hlavné v hereckom povolaní, je schopná tento cit aj zverejniť. Vtedy so netušil, že som sa zoznámil s herečkou, ktorá bude tak frekventovanou partnerkou v mojom hereckom živote – v divadle, v televízii, v seriáloch... Myslím, že najpodstatnejšie je to, že Zdenka vie očariť divákov svojou charizmou, osobnosťou, atraktívnym zjavom, ale hlavne pravdivým, bytostným herectvom. Takže si ju diváci stotožňovali s postavami, ktoré hrala. Skrátka, identifikovali sa s nimi, a to sa vždy pokladá za hercov úspech. Zdenka je výnimočnou tým, ako na sebe pracuje. Dnes sa volá po tom, že človek by sa mal vzdelávať po celý život. Zdenka sa prácou na sebe stala z výbornej herečky umeleckou osobnosťou. Prajem jej hlavne zdravie, chuť a energiu do života, akú stále má a popri šťastí v osobnom živote aj naďalej to šťastie umelecké, aby mohla pokračovať vo svojom úspešnom životnom príbehu.
Ivan Šándor (50): Je úplná pohoďáčka
Na naše prvé stretnutie si spomínam celkom jasne. Bolo to v inscenácii Pokrvní bratia, vtedy som bol som 16-ročný študent. Prvýkrát sme sa vo väčšej úlohe stretli vari pred vyše dvadsiatimi rokmi – mal som dvadsaťpäť rokov – v réžii Karola Spišáka sme skúšali komédiu Všetko sa posralo. Mal som tam veľký dialóg so Zdenou. No a Zdena bola povestná tým, že je prísna profesionálka, len tak nikomu prešľap neprepáči. Skúšali sme výstup s režisérom asi dve-tri hodiny, bol som spotený, vyšťavený, doslova mi lepilo... Zdena hrala manželku ministra, dáma, ja som hral mladého asistenta, v podstate poskoka a mal som ju zvádzať. Bol to náročný deň pre mňa. Po skončení skúšky som zostal ešte na javisku, Zdena odchádzala do zákulisia a v jednom momente sa otočila na režiséra a takým tým svojím typickým spôsobom ukázala na mňa a povedala: „Môže byť!“ To bolo najväčšie ohodnotenie, veľmi pozitívne pre mňa. Dá sa povedať, že ma vtedy prijala a dodnes spolu dobre vychádzame. Aktuálne hráme v seriáli Dunaj, k vašim službám, Zdena je aj tu absolútna profesionálka, ona to tam aj tak trochu šéfuje tak ako v postave, veľakrát mladším hercom poradí. Spolupracuje sa s ňou výborne, vždy je stopercentne pripravená, ovláda texty, situácie, radosť robiť s ňou! Keď ste so Zdenou na javisku alebo pred kamerou, tak máte čo hrať, lebo na to uhrá na výbornú. Ľudia ju často vnímajú ako prísnu, nedostupnú, ale ona je úplná pohoďáčka, vie zo seba urobiť srandu.Som o čosi mladší, ale musím povedať, že Zdena patrí medzi ženy, ktoré sú krásne a určite sa páči mnohým mužom. K okrúhlinám by som jej chcel zaželať veľa zdravie, šťastia a ešte mnoho rokov práce. Aj keď si myslím, že ona chce teraz už hlavne veľa cestovať. Takže jej prajem veľa cestovateľských zážitkov.
Zdroj foto: tv markíza, stv, čt, Dušan Kittler
10
