Herečka s nezameniteľným hlasom, predstaviteľka charakterových, neopakovateľných postáv Zita Furková oslávila 6.marca 85 rokov. Netají sa tým, že zmysel bytia vidí vo svojej dcére, či dvoch malých vnukoch. A ešte v herectve, ktoré ju počas celej hereckej kariéry obdarúvalo a posilňovalo.
Prvý pocit z herectva zažila ako štvorročná. „V predstavení Obnovený svet v réžii môjho otca mi pridelil úlohu druhého anjela, čo ma nepotešilo, chcela som hrať Ježiška, ktorý vo vianočnom predstavení žehnal publiku. Rolu dostala moja sesternica, ktorá sa však zľakla a zabudla text, tak som ju zastúpila. Postavila som sa pred Ježiška, požehnala som divákov ako druhý anjel a sála sa rozosmiala. Vyslúžila som si veľká potlesk,“ zaspomínala si dávnejšie na svoje herecké začiatky Zita Furková.
Herectvo a dabing
Po ukončení školy dostala Zita Furková ponuku z Divadla J.G. Tajovského vo Zvolene, ktorú prijala. Dostala herecké príležitosti, hrala Lujzu v inscenácii Úklady a láska, či Máriu vo Večere trojkráľovom. „Môj manžel Milan Veselý bol prácou viazaný na Bratislavu, tak som prijala angažmán do Krajového divadla v Trnave, kam som každý deň cestovala z Bratislavy aj so Zorkou Kolínskou. Aj tu som dostala krásne príležitosti, ako napríklad postavu Ofélie v Hamletovi, Hanu v Hájnikovej žene spolu s Leopoldom Haverlom. S touto hrou sme prešli do Bratislavy a dostali sme angažmán v Divadle poézie. V roku 1968, presne 21. decembra vzniklo Divadlo na korze. Spočiatku sme hrali v pivnici. Nad nami boli byty a práve nad miestom, kde sme hrali divadlo, bolo WC. Majitelia bytu si to tak vypočítali, že vždy po predstavení spláchli a Stano Dančiak sa zakaždým poklonil,“ spomínala so smiechom po rokoch Zita Furková. „Po zrušení divadla z politických dôvodov nás deportovali na Novú scénu. Z Novej scény časť hercov odišla do Slovenského národného divadla a tí, ktorí sme ostali, sme 1. apríla v roku 1990 založili Divadlo Korzo Astorka ´90. Bola som spoluzakladateľkou i riaditeľkou a verila som, že naše divadlo bude zmysluplné a úspešné. Aj keď, ako to už na Slovensku chodí, dávali nám rok trvania. Divadlo Korzo Astorka ´90 stále existuje a je úspešné!“
Zita Furková sa presadila aj ako režisérka a majiteľka dabingového štúdia, ktoré síce už neexituje, ale filmy dabované v tomto štúdiu sú dodnes nezabudnuteľné. „Z množstva seriálov a filmov sa naozaj ťažko vyberá, ale mimoriadne som hrdá na seriál Alf, kde hlavnú postavu neopakovateľne nadaboval Stano Dančiak. Nezabudnuteľné sú aj filmy Woodyho Allana – Hana a jej sestry, ale i Osobný strážca s vynikajúcou Martou Sládečkovou. A mohla by som pokračovať, je ich veľa. Bola som veľmi prísna pri výbere hlasov,“ priznala.
Veľký dar
Ako často zdôrazňuje, herectvo pre ňu nie je zamestnaním, ale povolaním, ktoré si vybrala s láskou a presvedčením, že divadlo je jej život. „V herectve platí rovnako ako v živote – mať šťastie je veľký dar. Ďakujem osudu, že mi doprial žiť s láskou a ja som naozaj mala šťastie v práci i v živote – žila som s výnimočným mužom, ktorý ma naučil žiť. Bol tolerantný a dával mi istotu.“ Herečka sa vydala v roku 1963 za výtvarníka Milana Veselého († 75). So svojím manželom prežila podľa vlastných slov úžasných 53 rokov až do jeho smrti. „Môj muž bol veľmi citlivý, ale na rozdiel odo mňa bol reálny. Hovorieval mi: Uvedom si, že smrť je súčasťou života! Lenže, to sa pekne povie, ale ťažko sa s tým dá zmieriť. Tie pocity sa nedajú identifikovať. Každý myslí na seba v zmysle – na koho to slovo padne... Ale s tým nemôže človek žiť. Mňa zachránili ranné meditácie. Bez nich by som nemohla existovať. Otázka viery však nie je otázkou rozumu, ale rozumu srdca. Viera je určitá mystika, ktorá nás drží nad vodou, priznala v jednom rozhovore.
Podľa Zity Furkovej spôsob ako sa dožiť vysokého veku si určuje každý sám svojou láskou, vierou a nádejou, zodpovednosťou, uvedomovaním si svojich omylov a chýb. „Jeho dĺžku nám určuje Boh, nie každý z nás je obdarený silou viery. Viera je rozum srdca, najväčšou láskou človeka je život ako taký. Do svojho zápisníka som si zapísala vnem už v mladšom veku – smútok je veľká láska k životu, uvedomením si, že raz tu nebudeme.“
Zdroj foto: Pixabay
