4Najnovší hit Mira Jaroša uchvátil nielen deti, ale aj ich rodičov a starých rodičov. Známu znelku rozhlasovej relácie Pozor, zákruta ponúka v novej a veselej verzii.
Staršie ročníky si isto veľmi dobre pamätajú zvučku rozhlasovej relácie. Alebo vtip z minulých čias – Ráno vstanem a pustím si Zákrutu... (vysielali ju o 13:00, pozn. red.). Nie všetci však vedeli, že zvučka je úryvok amerického hitu Yes Sir, That's My Baby, ktorú napísali v roku 1925 Walter Donaldson a text Gus Kahn. Za sto rokov sa pieseň zapáčila mnohým spevákom a vzniklo veľa cover verzií. Známou je napríklad aj česká verzia z inscenácie West Pocket Revue, ku ktorej napísal text Jan Werich – Že se nestydíte, takhle kazit dítě, zvlášte není-li vaše...
Cesty na prázdniny
Mira Jaroša k tejto melódii ťahalo už dávno. „Keď som pripravoval album DISKO, chcel som, aby znel retro. Vtedy som si pospomínal na rôzne melódie a piesne, ktoré som počúval v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Mal som víziu, že ich prerobíme do súčasných trendy štýlov. Vynorila sa mi spomienka aj na reláciu Pozor zákruta. Mám ju spojenú najmä s tým, ako sme cestovali na prázdniny do Česka. Vozil nás mamin brat Danko, on mal jediný v rodine auto. Počas jazdy sme počúvali vždy Zákrutu, lebo tam hrali tie najlepšie pesničky.“ Skrsla mu v hlave myšlienka, že by si mohol vybaviť súhlas s novým spracovaním. Zatelefonoval do Rádia Slovensko a tam sa od archivára dozvedel dobrú správu. „Vôbec som netušil, že je to pesnička, myslel som si, že to je na zákazku urobená znelka. Dozvedel som sa však, že je to americká pesnička, ale má už sto rokov, takže si nemusím vybavovať nič, pretože je voľne použiteľná.“
Ak by nebola, čakala by ho doslova tortúra. Zisťovať autorov alebo dedičov práv, osloviť ich alebo agentúry, ktoré ich zastupujú a vyžiadať si súhlas. „V tomto prípade som to nemusel robiť, ale už som to absolvoval párkrát pre iné pesničky. Napríklad nedávno som takto riešil súhlas od autorov pesničky Šrouby do hlavy z repertoára skupiny Lucie, chcel som použiť jeden motív.“
Retro – to som ja
Od začiatku vedel, že videoklip bude v retro štýle. Je to preto, že je to momentálne in? „Ja som dieťa osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, som nimi nasiaknutý. Vtedy som najviac počúval a vnímal hudbu. Veľmi ma bavia šuštiakové súpravy, retro prehrávače, volkmeny. Nakupujem si ich a potom ich používame vo videoklipoch. Mám doma vystavený jeden ružový prehrávač, ten hral už takmer vo všetkých mojich klipoch. Retro, to som ja, žijem tým.“ Priznáva, že keď píše text piesne, rovno vidí, ako by mal vyzerať videoklip. „Potom sa stretnem s režisérom a poviem mu, akú mám víziu, a začneme hľadať ľudí a veci, ktoré moju predstavu zhmotnia.“ Napríklad v tomto klipe trval na tom, že tam musí byť hus. „Spomenul som si, že raz som bol na návšteve u farmára Martina z Farmy a stále za ním chodila jedna húska. Martin mi vysvetlil, že bol prvý, koho videla, keď sa vyliahla, a preto má k nemu silný vzťah. Pýtal som sa ho, či je reálne použiť hus v klipe a dosiahnuť, aby išla tým smerom, ako potrebujem. Povedal, že to nebude problém.“
Hrča na čele
Miro netušil, ako ľudia tento jeho počin prijmú. Ale dnes už vieme, že publikum je nadšené, videoklip má vynikajúcu sledovanosť a čísla stále rastú. Mamičky píšu odkazy na sociálne siete, nadšení sú aj starí rodičia. „Väčšinou reagujú najmä na vetu z textu „Kedy už tie naše cesty niekto opraví.“ Každý si to hovorí, keď niekam cestuje. Píšu mi, že sa vrátili do detstva. Najmladším poslucháčom sa páči vizuálna stránka, že tam trochu lietame, bavíme sa.“ Pri výrobe klipu Miro utŕžil aj riadnu ranu do čela. „Našťastie to nebolo vážne. Na výrobu sme mali prenajatý kus cesty v Záhorskej Bystrici. Ale bola to rovná cesta len s jednou zákrutou, a preto sme niektoré pasáže museli točiť dookola a tváriť sa, že nás to vkuse nadhadzuje a že všade sú zákruty. A pri tom sa to stalo.“
Čo ďalej?
Miro ale nespí na vavrínoch, už pracuje na ďalších projektoch. Tento rok určite ešte bude vyrábať klip na pesničky Kozmonaut aj Máme párty s Robertom Burianom. Rozrobené má aj ďalšie prerábky zahraničných hitov. Pre fanúšikov chystá aj jedno prekvapenie. „Pred tridsiatimi rokmi vyšiel album McErika a Barbary U Can't Stop. Už dávnejšie som uvažoval nad tým, že by som osviežil aj niečo zo slovenského danceflooru, na ktorom som vyrastal a sníval pri ňom, že raz budem spevák. Vyzerá to tak, že ešte v prvom polroku 2025 by U Can't Stop mohla vyjsť v slovenčine. Samozrejme, so súhlasom Mc Erika, ktorý je jej autorom. Urobíme z nej rodinnú verziu.“
Hľadajme, čo nás spája
V tlačovej správe k uvedeniu videoklipu sa Miro Jaroš vyjadril, že Slovensko sa potrebuje zabávať. Zdá sa mu, že je zábavy málo? „Momentálne je doba taká, aká je. Myslím si, že pozornosť si viac zaslúžia veci, ktoré nás spájajú. Lebo to, čo nás rozdeľuje, vieme veľmi presne špecifikovať. Vieme to dať jedna strana druhej veľmi jasne najavo. Pri stretnutiach s ľuďmi však pozorujem, že vieme nájsť spoločnú reč. A na toto som chcel poukázať. Nechajme na chvíľku starosti, účty, všetko, čo nás ťaží a poďme sa previezť autobusom. Chcel som ľudí vytrhnúť z ich zacyklených životov a spojiť ich. Páči sa mi, že to tak aj chápu. Veľa ľudí rozdeľujú politické názory. Ani v mojom tíme nemáme všetci jednotný názor na politické dianie, ale dokážeme spolu vychádzať, spolu pracovať a mať sa radi. Vieme si nájsť témy, ktoré nás spájajú a tie posilňujeme. To je krásne. Myslím si, že najväčšia chyba súčasnosti je, ak sa ľudia silou-mocou snažia presvedčiť opačný tábor o svojej pravde. Nerád vidím, ak ľudia prestávajú spolu komunikovať pre politiku, ak si myslia, že ten druhý nemá pre nich hodnotu iba preto, že si myslí niečo iné. Nie je správne pohŕdať druhým iba pre toto. Zamerajme sa na to, čo máme spoločné a to podporujme. Iba takto môže vzniknúť láskavá spoločnosť, kde budú ľudia šťastní a budú sa v nej cítiť dobre.“
Recept na úspech
Napriek tomu, že nikdy neplánoval byť spevákom pre deti, je v tomto žánri veľkou hviezdou. Nemilujú ho iba deti, ale aj rodičia, ba aj starí rodičia. Aké má tajomstvo na to, aby sa mu darilo zaujať každou novou pesničkou? „Keď som bol nedávno v čakárni u lekára, zastavovali sa pri mne ľudia a pýtali sa, či som Miro Jaroš. Hovorili mi, ako doma fičia na mojich pesničkách. S deťmi, ale aj bez nich. Neviem, aké je to tajomstvo. Už dávno som prestal premýšľať nad tým, ako moju tvorbu ľudia prijmú. Robím ju tak, ako cítim, ako sa mne páči. Jediné, čo robím premyslene, je, že do každej pesničky chcem dať kúsok dobra. Ukázať dobrý skutok, niečo, čo môže urobiť svet lepším. A som rád, ak to ľudia ocenia a páči sa im to. Recept nemám žiadny.“
Zdroj foto: https://www.facebook.com/mirojarosmusic/photos?locale=sk_SK
