Horšia než faraónova kliatba: Prečo nechcú otvoriť hrobku čínskeho cisára?

Keď v roku 221 pred naším letopočtom zomrel prvý čínsky cisár Čchin Š’-chuang-ti, pochovali ho vo veľkolepej hrobke v tvare veľkej pyramídy. Objaviť sa ju podarilo až v minulom storočí. Historické pramene však varujú, že ju strážia nástrahy, ktoré desia i dnešných archeológov. Prečo ju vlastne nechcú otvoriť?

Cisár Čchin Š’-chuang-ti zjednotil sedem bojujúcich štátov a vytvoril jednotnú Čínu, ktorá dodnes nesie jeho meno. Slávneho panovníka si jeho poddaní uctili pochovaním v 76 metrov vysokej pyramíde, ktorá bola súčasťou veľkého komplexu. Najznámejšia z neho je veľká terakotová armáda s vyzbrojenými bojovníkmi.

Stovky kuší

Čínsky historik S’-ma Čchien napísal sto rokov po smrti prvého cisára, že na výstavbe jeho mauzólea pracovalo 700 000 robotníkov. Britský historik John Man toto číslo spochybnil a odhadol počet robotníkov na 16 000. S’-ma tiež opisuje údajné dômyselné zariadenia, ktoré mali chrániť pohrebnú komoru, vrátane stovky riek z ortuti a systému automatických kuší namierených proti prípadným vykrádačom.

Niečo na starovekých správach o vybavení a ochrane cisárskej hrobky zrejme bude, pretože pri meraniach v jej okolí zistili stonásobne vyššie hladiny ortuti. Kontakt s ňou, hlavne v spomínanom množstve, by bol skutočne smrteľný, preto nečudo, že sa zatiaľ čínski archeológovia zdráhajú pamätník otvoriť.

Zároveň úplne prirodzene panuje obava, že by sa otvorením priestorov po vyše dvoch tisícročiach mohli natrvalo poškodiť nielen vnútorné konštrukcie, ale hlavne artefakty, ktoré by mohli podľahnúť rýchlej skaze.

Dobrá príležitosť

Obavy z otvorenia hrobky však zároveň ponúkajú vynikajúcu príležitosť na využitie tzv. neinvazívnych techník, ktoré by napriek všetkým pasciam, nástrahám a jedovatým látkam umožnili vedcom nahliadnuť do vnútra obrovskej hory. Kedy to však bude, zatiaľ nechce nikto prezradiť.

Zdroj foto: Pixabay