Čas do najkrajších sviatkov roka sa kráti, už len zopár dní a so svojimi blízkymi zasadneme k štedrovečernému stolu. V rodine Igora Kmeťa (66) sú Vianoce spájané s hudbou, už od malička chodil spievať koledy po rozvetvenom príbuzenstve i po susedoch. Známy muzikant sa netají tým, že je Róm a pre Nový Čas Nedeľa porozprával, ako si spomína na rómske Vianoce svojho detstva, a tiež prezradil, ktorý darček bol preňho úplným vianočným zázrakom.
Máte už nakúpené darčeky pod stromček?
Keďže mám veľkú rodinu, kupujem veľa, veľa darčekov. Ale posledné roky som to zmenil, dám deťom a manželke obálky s peniažkami, nech si každý kúpi, po čom mu srdce piští. Už nemám malé deti, ale najmladší Denisko musí mať pod stromčekom darček, bez toho by pre deti neboli Vianoce. Kedysi som kupoval všeličo, najmä drahé značkové oblečenie, ale dnes vidím, že najväčšiu radosť im urobím, keď si sami vyberú, čo sa im páči alebo čo potrebujú.
Keď ste taká veľká rodina, nájdete si v čase Vianoc čas na stretnutie širokého príbuzenstva?
My sme sa vždy pred Štedrým večerom stretávali všetci bratia u mojej mamy. Cez deň sme k nej aspoň na chvíľu zašli, bola to tradícia. Mama nás obsluhovala, ako keď sme boli malí. Keď zomrela, preniesli sme túto tradíciu na najstaršieho brata Petra, uňho sme sa každý raz stretli bratia a naše deti. Jeho žena je veľmi dobrá pekárka, vždy sme sa tešili na koláče. Neskôr, keď deti vyrástli, chodil som na Štedrý deň pred večerou k nim domov a rozdal som darčeky. Posedeli sme, porozprávali sme sa. Potom sme sa s ostatnými bratmi stretli u najstaršieho Petra, tam sme sedeli do tretej, do štvrtej a potom sme išli domov za svojimi rodinami.
Ste muzikantská rodina, vaše Vianoce bývajú určite šťastné a veľmi veselé...
Bez debaty! Spievame stále, dokonca môj syn Igor Kmeťo mladší spravil s dcérkou Rebekou Rebis už druhú vianočnú pieseň, v týchto dňoch má premiéru na sieťach. Ja som dokonca už ako malý chlapec chodil spievať a hrať po rodine na Štedrý deň. Neskôr v dospelosti som zas chodil so synom Igorom a s bratom.
Čo ste spievali? Koledy?
Zaspievam, chcete?
Chcem.
Chodila Mária po širokom svete, nosila synáčka vo svojom živote. Prišla ona, prišla k jednému kováču... Samozrejme, spievali sme aj Tichú noc a známe koledy.
Baví vás zháňať darčeky po obchodoch?
Veľmi ma to nebaví, ale vždy som sa vedel donútiť. Nakupujem sám a teším sa, že mojim urobím radosť. Väčšinou som vždy nakupoval deň-dva pred Štedrým dňom.
Najkrajšie darčeky sú tie, ktoré sme dostali v detstve – to sú veľmi emotívne spomienky... Aký darček urobil najväčšiu radosť vám?
Najkrajší darček bol, keď mi mama ako osemročnému kúpila pod stromček šnurovacie bagandže. A ešte mi do nich dala sladkosti. Bolo to v polovici 60. rokov minulého storočia! To bolo niečo, mať bagandže! Na to nikdy nezabudnem, ani na tie pliešky na podpätkoch... Vianoce, to je pre každé dieťa najkrajší sviatok. Miloval som, keď som si nenápadne ľahol pod stromček a kradol som z neho salónky. Čokolády z kolekcie sme zjedli prvé, to bolo hneď preč, na stromček sa ani nedostali. Takže najprv sme na stromček zavesili salónky, a potom sme ich potajme vyjedali. To bolo veľké umenie rozbaliť salónku, vybrať z nej čokoládu alebo fondán – podľa toho, čo tam bolo – a potom to zamaskovať tak, že to nikto nezbadal. Hotový adrenalín! Aj keď si myslím, že mama dobre vedela, čo robíme, ale nechala nás tak.
Sú rómske Vianoce iné ako tie, ktoré pozná väčšina slovenských rodín?
Máme tradičné Vianoce, rómske jedlo je tiež tradičné kresťanské. Lebo Rómovia sú väčšinou kresťania. Cez týždeň by síce mnohí Ježiša stiahli z kríža, v nedeľu sa modlia... (smiech).
Vy sa tiež pri štedrovečernom stole modlíte?
Dnes už nie. Ale keď som bol malý, pred večerou sme sa vždy museli pomodliť. Otcovi sa do toho nechcelo, bol policajt, myslím, že v Boha neveril. Bol ateista, i keď nie úplne presvedčený. Zato mama bola veriaca.
Chodíte na polnočnú?
Nie. To bolo tiež veľmi dávno.
Z čoho teda pozostáva vaše vianočné menu?
Máme oblátky, med, orechy, rozrežeme jabĺčko, či bude hviezdička, čo nám prinesie zdravie. Servírujeme ryby, šalát, kapustnicu alebo slivkovú polievku na sladko, je to chutná mliečna polievka, ale bez kapusty, len smotana a slivky. Voľakedy nebolo také pestré ovocie ako dnes, boli len jabĺčka, hrušky, slivky. Moja mama bola z dediny, dodržiavala všetky tradície. Robila fantastický majonézový šalát, plný 15-litrový hrniec, kupovala 8 až 10 kíl rybieho filé. Robila okolo 80 kusov, veď nás bolo pri stole veľa, šesť detí. A ako sa hovorí – ryba je hladná – o chvíľu nám vytrávilo a naložili sme si druhý raz. Keď každý zjedol dva-tri kúsky, len sa tak po jedle zaprášilo. Všetko sme zjedli na Štedrý večer a na druhý deň už nebolo čo. Po večeri sme si rozdali darčeky, potom sme pozerali televíziu. Boli len dva programy, tak sme ich prepínali. Viac než televízia nás však bavilo rozprávať sa s rodičmi dlho do noci o tom, aké boli Vianoce ich detstva, dychtivo sme ich počúvali s otvorenými ústami. Otec a mama pochádzali z viacdetných rodín, takže pri štedrovečernom stole ich bolo vždy veľa.
V niektorých rodinách dávajú pod obrus peniažky, šupiny z kapra, aby bola po celý budúci rok hojnosť. Poznáte to?
Áno, mama dávala pod obrus šupinky z kapra, ale ja to dnes doma nerobím. Ale v niektorých rómskych rodinách majú aj takú tradíciu, že dávajú peniaze na vianočný stromček, celý je ovešaný papierovými peniazmi. Pamätám sa, že som raz prišiel k jednému kamarátovi, olašskému Rómovi a ten mal na stromčeku asi 100-tisíc korún. To preto, aby mali stále veľa peňazí.
A pomáha to?
Niektorým to pomohlo.
Skúšali ste to aj vy?
Ja som tiež sem-tam dával na strom nejaký peniaz, ale to skôr z recesie, ja na to neverím.
Keď ste prestali veriť na Ježiška, snorili ste, kde sú ukryté darčeky?
Nás bolo veľa detí, mama nevedela, kam to schovať. Zakaždým sme ich vyňúrali. Brat bol veľký špekulant, ten by našiel aj schovaného komára.
Mimochodom, keď vás bolo detí ako hadov, zapriahla vás mama do vianočného upratovania?
Jasné! Sama by to nestíhala, veď varila ako pre vojenskú kuchyňu! Keď som bol malý chlapec, bývali sme na Olejkárskej ulici v Bratislave, v miestach, kde dnes stojí Slovenská národné divadlo. Museli sme prášiť koberce na dvore, to robili všetky rodiny. Sneh sa v okamihu zmenil na šachovnicu – toľko sivých fľakov na ňom zostalo, jeden vedľa druhého. Otec nám rozkázal, čo máme robiť, rozdelil úlohy – ty toto, ty hento. Kúrili sme si vtedy uhlím, musel som narúbať drevo, nachystať na sviatky.
Vtedy boli tuhé zimy, inakšie ako tie dnešné...
Veru, robili sme si na školskom dvore klzisko. S hadicou sme naliali na plochu vodu, a keď nebola hadica, tak sme nosili vodu vo vedrách. Školník nám otvoril školu a my sme nabrali aj tisíc kýbľov! Ale tešili sme sa na to. Mal som harifaxne na kľúčik, až neskôr, až keď som mal 13-14 rokov, dostal som kanady. Ale to neboli také, aké poznáme teraz. Mal som v nich veľmi šmatlavé nohy. Chodili sme sa korčuľovať aj na Dunajskú ulicu, tam bol dobrý ľad, hrali sme hokej. Koľkokrát sa stalo, že som došiel domov zranený, lebo som to podcenil, hral som bez rukavíc a stalo sa, že mi kamoš korčuľou porezal ruku. Alebo ma tresol hokejkou, bolelo ma to aj dva mesiace. Furt boli nejaké zranenia.
Pomáhate manželke s prípravou Vianoc?
Budem úprimný, veľmi nie, ja roky hrávam koncerty, rôzne podujatia aj pred sviatkami, aj na Silvestra. Manželka všetko pripraví, výborne varí. Moja úloha je postaviť stromček, ona ho potom ozdobí podľa seba. Mávali sme živý stromček, ale pred rokmi sme kúpili krásny umelý, tak aj tento rok bude umelý. Každý rok však meníme farbu ozdôb. Teraz bude do červena.
Máte rád Vianoce na snehu alebo v exotike? To dnes mnohí vyhľadávajú...
Dnes sú už hlavne snehové Vianoce vzácnosť. Ja uprednostňujem teplo, bol som na sviatky v Dominikánskej republike a boli to krásne Vianoce. Nelyžujem, hoci viem lyžovať. Raz do mňa na kraji zjazdovky napálil snoubordista, takmer ma prizabil a utiekol. Spustil som sa za ním dolu kopcom, spoznal som ho podľa čapice, a tak som ho vytrieskal palicou, ja ti dám! Kričal, ospravedlňoval sa – nehnevajte sa! Hovorím, že ja sa nehnevám, to sa stáva, ale skoro si mi zlomil chrbticu a ani si sa neprišiel pozrieť, či žijem! Čiže lyžovačku a iné zimné radovánky nemusím.
Aký bude Silvester u Kmeťovcov?
Ako každý rok – pracovný. Hudobníci asi ani iné Silvestre nepoznajú. Ale bude so mnou rodina, takže Nový rok privítame spolu.
Ďakujeme za poskytnutie priestorov na fotografovanie LIGHTPARK - ELMINA.
2
