5Ondrej Kandráč (47) je hrdý východniar. V Košiciach sa narodili všetky jeho deti – Ondrej (15), Emka (13) a Maruška (4), ktoré vychováva s manželkou Erikou. Nedávno však urobili radikálny krok a presťahovali sa do nového domu v Záhorskej Bystrici pri Bratislave. Známemu hudobníkovi sa teda darí viac času tráviť s rodinou, aj keď teraz cestuje na koncerty opačným smerom. Presne to vystihol jeho známy z východu: „Ta doteraz śi stal v zápche pred Žiľinu a teraz stojiš v zápche pred Ružomberkom…“
Stali sa z vás Bratislavčania. Zvykli ste si?
To by ste sa museli spýtať detí. Myslím si, že nič dramatické sa v našom živote neudialo. Rozprávame tým istým jazykom, stretávame ľudí, ktorých sme stretávali aj doteraz... Mojím životným krédom je ľudí spájať a nie rozdeľovať. Budem rád, ak sa mi to bude dariť nielen na koncertoch, ale aj v mojom okolí. A je jedno, či to bude na východe, strede alebo západe. Nedávno sa mi však dcéra Emka posťažovala, že sa jej v škole smejú, že má východniarsky akcent. Štvorročná Mária ju však odzbrojila záhoráckym NÉÉÉÉ... Oni to tak nééémysleli. Celá rodina išla do kolien (smiech).
Už ste úplne zabývaní a zariadení?
Zdá sa, že tento proces je nekonečný, vždy niečo hľadáme, vybaľujeme, dokončujeme...
Čo sa vám v novom dome snívalo prvú noc? Lebo to sa vraj splní…
Prvú noc spali v dome iba Erika s deťmi. Ja som koncertoval na východe. Ale Erike sa snívalo, že som pri nej. Tak verme, že sa to tak zostane naveky.
Je to ale radikálna zmena. Za čím alebo za kým je vám najviac smutno?
Deťom za kamarátmi a spolužiakmi. Ondríkovi hlavne za košickou kapelou Abovčaňe, kde bol primášom. Mne je sem-tam smutno za výletmi na moju obľúbenú Kojšovku. Samozrejme, aj za partiou chlapov, s ktorou som z času na čas vybehol na jedno pivo... Aj keď zvyčajne sme počet trochu navýšili.
Viete priložiť aj ruku k dielu? Pomôcť v domácnosti, v záhrade alebo je všetko na pleciach manželky?
Som pomerne nepraktický typ. V každom prípade sa to snažím zlomiť. Niečo sa podarí viac, niečo menej. Teraz na jar som strihal tuje a vyzerá, že sa mi to veľmi nepodarilo. Snáď to bude na jeseň lepšie. Pravdou však je, že Erika je zručná a veľký pedant. Všetky moje hendikepy vie zahladiť – a to tak emočné, ako aj fyzické.
A v Košickom dome je teraz prázdno?
V žiadnom prípade. Zostal tam odkaz našej spolupatričnosti a rodinnej pohody.
Neotočilo sa to v pracovnej oblasti? Že kým predtým ste cestovali na západ, teraz častejšie chodievate na východ?
Niekedy mám pocit, že áno. Má to však jednu veľkú výhodu, keď zbadám Tatry, viem, že prichádzam domov. Za Braniskom sa to stupňuje. Vtedy si vždy spomeniem na slová MUDr. Skružného, alias Rudolfa Hrušinského. Je to citát z úspešnej českej komédie Vesničko má středisková: „Alpy tě ohromí, ale tohle, to tě dojme. Jen se na to podívej, vidíš to? To není země, to je zahrádka. A jestli máš srdce, tak to musíš cejtit.“ Rovnako som na tom aj ja, keď sa blížim do rodných končín.
Ale srdcom asi stále zostanete východniar, aspoň to tak naznačuje pesnička Východňare
Ale veď v tom je jedinečnosť našej krajiny. Každý je odniekiaľ, možno rozpráva iným dialektom, jazykom, možno má iný prízvuk. Dôležité však je, aby nezabúdal na to, odkiaľ je, kde sú jeho korene a čím môže byť prospešný ľuďom naokolo... Ufff, teraz som sa až zapotil, ako ma to vtiahlo do deja... A pesnička Vychodňare? Má v sebe kus pravdy, je to taký milosrdný humor a som rád, že si ju pospevujú nielen východniari.
Spievali ste už s kdekým, koncertovali s Čechomorom, moderovali so Skrúcaným aj Filipom Tůmom. Aké plány vám vŕtajú hlavou?
Stále snívam, tvorím a prichádzam s nápadmi. Sú to rôzne spolupráce so spevákmi (momentálne aj z iného žánru), snažím sa pozdraviť a osloviť ľudí, ktorí ma sledujú na sociálnych sieťach. S kapelou sa chystáme na letné koncerty, rozšírili sme rady o nových mladých muzikantov. Je toho dosť, čo by som ešte v živote chcel zažiť.
Ale oplatilo sa presťahovať, keď už pre niečo, tak kvôli deťom. Syn okamžite rozbehol hereckú kariéru…
Hereckú dráhu si vybral, ešte keď bol v Košiciach. Moja zásade znie: Nič nerobiť násilím, každý má právo výberu. Platilo to aj po jeho úspešnom castingu. Som rád, že aj napriek tomu, že má v seriáli úspech, zostal pri zemi. Je to stále ten istý Ondrík, ktorého si pamätám z detstva. Aj keď o niečo vyšší a vyspelejší. Verím, že mu toto nastavenie zostane navždy.
Rodičia sa vidia vo svojich deťoch a cez Ondríka si plní sny vaša manželka Erika. Vraj túžila byť herečkou...
Snažíme sa byť pre naše deti oporou. Opakujem to vždy a nenechám si to ujsť ani teraz: Nie sme ideálni rodičia, sme však milujúci rodičia. Ondrík sa na Eriku dosť podobá. Myslím si, že po nej veľa podedil. A to, že je Ondrík seriálovým hercom, berieme ako príjemné spestrenie nášho života. Má doma silný fanklub. Keď sa večer zapne telka a v nej hrá Ondrík, naše babské osadenstvo je celé bez seba. My chlapi ich opodiaľ s pukancami sledujeme.
Čo ste synovi radili predtým, než vstúpil do seriálu?
Že tento svet prináša veľa pekného, ale aj záporné stránky. Našťastie všetko berie ako prirodzenú súčasť života, ktorú už zažil vďaka môjmu povolaniu. Zbytočne to nepreceňuje, ale hlavne nič neberie fatálne a tragicky.
Kúsok socializmu ste zrejme zažili aj vy. Spomínate si na niečo, čo by ste z toho obdobia povedzme vrátili späť?
Zážitkový sentiment je silný v každom z nás. Ľudská pamäť má jeden obrovský dar. Zlé veci vytesní a spomína si iba na radostné momenty. Určite by som nechcel, aby sa naspäť vrátila nesloboda a presne nalinajkovaný život. Čo by som však chcel vrátiť, späť je chuť pravej šľahačky s jahodami alebo sladkosť žuvačiek tých čias. Aj za cenu, že som musel utekať k zubárovi s vytiahnutou plombou.
V čom ste dobrým vzorom pre svoje deti?
Naozaj neviem. Som však zástancom prirodzenosti. Myslím si, že nemám právo radiť. Každý z rodičov vie najlepšie, čo na jeho deti funguje a akou cestou sa majú uberať. Priznám sa vám, že sa vždy poteším stretnutiu s inými rodinami. Sú pre mňa veľkou inšpiráciou a mnohému som sa popri nich naučil.
A ktorý neduh pred nimi radšej tajíte?
Niekedy som riadne výbušný. Keďže sa to však utajiť nedá, je to o mne doma všeobecne známe.
Keď medzi vami a manželkou dôjde k napätiu, čím si ju udobrujete?
Piesňami. Ale nie, nedávno som počul krátky vtip o tom, prečo sa tak dlho čaká u lekára? Pretože čas vylieči všetky rany. Kaša, ktorá vykypí, sa má utierať, keď je trošku chladnejšia. Rovnako je to aj s hádkou v manželstve. Nemali by ste ju však nechať rozliatu príliš dlho. Zaschne a potom sa ťažšie čistí...
Spievate väčšinou ľudovky, aké z tzv. ľudových jedál vám chutí najviac?
Som ten najlepší stravník na svete. Zjem všetko, nevymýšľam a nešpekulujem. Uvedomujem si, že mám tú najlepšie kuchárku pri sebe, dokáže navariť najlepšie jedlo z ingrediencií, ktoré nám život ponúka. Ak mi však chcete urobiť radosť, pokojne ma pozvite na vyprážaný syr.
Svojimi pesničkami rozdávate ľuďom radosť. Ktorá slovenská pesnička vás vždy naladí na pozitívnu vlnu?
Na Kráľovej holi je skladba, ktorá v závere spája všetkých. Aj tvrdých rockerov, aj takých, čo ľudovky veľmi nemusia. Raz ma kamarát pozval do Prešova na džezový koncert. O polnoci sme aj tak všetci spievali slovenské ľudovky v bratskom objatí. Je to súčasť našej DNA a inak to už nebude. Nech teda piesne spájajú a je v zásade jedno, akého žánru sú...
A čo by ste poradili ľuďom, ktorí ráno vstanú a hneď sú namosúrení?
Aby sa usmiali, hoci sa im to bude zdať ťažké. Slovensko sa prestalo usmievať, čo je veľká škoda. Žijeme v krajine, ktorá je obdarená nielen nádhernou prírodou, ale aj šikovnými ľuďmi. Stačí len trošku viac načúvať vášmu okoliu a to všetko tam uvidíte.
Zdroj foto: foto aok, anc, tv joj
