3Na sklonku roka 2024 svet obletela správa o úmrtí najstaršieho žijúceho bývalého amerického prezidenta Jimmyho Cartera († 100), ktorý pôsobil v Bielom dome na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Počas svojej vlády musel riešiť mnoho závažných problémov na domácej i medzinárodnej scéne – a aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré si ho verejnosť obľúbila až po tom, čo prestal byť prezidentom.
Jimmy Carter, plným menom James Earl, patril k najnezvyčajnejším americkým prezidentom z mnohých dôvodov. Už jeho príchod na svet v chudobnej Georgii bol v roku 1924 výnimočný, narodil sa na tú dobu netypicky – v nemocnici. Nečudo, jeho matka bola zdravotná sestra.
Do ponorky
Spolu s troma súrodencami vyrastal vo veľmi skromných pomeroch, doma nemali tečúcu vodu a rodinná arašidová farma bola obklopená afroamerickými rodinami. Mladý Jimmy si vybral vojenskú kariéru a u námorníctva slúžil v ponorke. Zaujímavosťou je, že keď koncom roka 1952 došlo v kanadských laboratóriách k nehode jadrového reaktora, poverili Cartera a ďalších dvoch vojakov pomocou pri odstraňovaní nehody. Po vstupe do reaktora bol budúci prezident na vyše 90 sekúnd vystavený veľkému rádioaktívnemu žiareniu.
Do politiky sa zapojil až po svojom odchode z armády v 60. rokoch plných rasových konfliktov v krajine. Za demokratickú stranu kandidoval do senátu štátu Georgia a začiatkom 70. rokov bol guvernérom svojho rodného štátu. Mimoriadnu pozornosť venoval občianskym právam.
Po Nixonovi
Keď na prezidentskom poste skončil pre škandál Watergate republikán Richard Nixon, krajina bola pripravená na radikálnu zmenu. Zatiaľ čo sa Američania spamätávali zo šoku z odstúpenia predchádzajúceho prezidenta, Carter musel riešiť celú sériu veľmi závažných problémov od vysokých cien palív až po dôsledky vojny vo Vietname. Druhú polovicu jeho vlády zatienila rukojemnícka kríza v Iráne a neúspešný pokus o oslobodenie zajatých amerických diplomatov a personálu z ambasády. Zajatci boli prepustení po mesiacoch vyjednávaní hodinu po tom, čo Carter opustil prezidentský úrad v roku 1981.
Energetickú krízu z konca 70. rokov riešil nielen novou legislatívou, ktorú presadzoval, ale aj šetrením, keď radšej chodil v Bielom dome vo svetri, než by viac kúril, či inštalovaním solárnych panelov na ohrev teplej vody priamo v prezidentskom sídle.
Krehký mier
Jednoduché to nemal ani v zahraničnopolitickej oblasti. Za jeden z jeho najväčších diplomatických úspechov je považovaná dohoda z Camp Davidu, kam pozval egyptského prezidenta Anwara Sadata a izraelského premiéra Menachema Begina v septembri 1978. Obe strany sa nedokázali dohodnúť na stiahnutí Izraela zo Západného brehu Jordánu, avšak výsledkom rokovaní bolo formálne uznanie Izraela Egyptom a vytvorenie volenej vlády na Západnom brehu a v Gaze. Vojna medzi oboma krajinami sa tak mohla skončiť.
V roku 1980 sa pokúsil znova uchádzať o prezidentský úrad, kampaň jeho protivníka Ronalda Reagana bola však vedená lepšie, a tak republikán zvíťazil so zdrvujúcim náskokom.
Neúnavný cestovateľ
Jimmy Carter sa po odchode z Bieleho domu vrátil s manželkou Rosalyn do svojho skromného domu v Georgii a učil v nedeľnej škole. Po jeho boku stála až do svojej smrti v roku 2023, manželmi boli neuveriteľných 77 rokov.
Po odchode z prezidentského úradu Carter založil Carterovo centrum na podporu a rozširovanie ľudských práv a v roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier za prácu v tejto oblasti. Od roku 1986 viedlo Carterovo centrum veľmi úspešnú kampaň za eradikáciu choroby spôsobenej guinejskými červami, ktorými sa ľudia nakazia pri pití znečistenej vody. Práve vďaka jeho úsiliu sa túto chorobu podarilo takmer úplne potlačiť.
Po celý život bol nielen veľkým fanúšikom bejzbalu a mimoriadne plodným autorom, často hovoril aj o svojej viere. Posledné roky života strávil v hospici a jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali skromne s rodinou v Georgii.
James Earl Carter
- 10. 1924 – 29. 12. 2024
- americký prezident, 1977 – 1981
Manželka Rosalynn Smith († 96)
Nositeľ Nobelovej ceny za mier za rok 2002
Zdroj foto: Tha White House
