Šimon Jaroš (19) a Martin Malcho (19), ktorí ako juniori reprezentujú Slovensko v bowlingu, sa vrátili z turnaja v Južnej Kórei s medailami. Ich úspech teší o to viac, že turnaj nebol len taký obyčajný, išlo o majstrovstvá sveta a mladíci sa tam po prvýkrát v histórii tohto športu u nás postarali o medaily! Spolu s českou reprezentáciou sa umiestnili na skvelom treťom mieste. Pre Nový Čas Nedeľa ale prezradili, že ambície majú určite oveľa vyššie.
Keď som oznámila v redakcii, že idem robiť rozhovor s reprezentantmi v bowlingu, tak niektorí kolegovia boli prekvapení, vraj si mysleli, že bowling nie je šport, ale iba zábava...
Šimon: Bowling je na Slovensku pomerne krátko oproti ostatným športom. Ľudia nemajú ani predstavu o tom, ako športový bowling vyzerá, pretože na Slovensku sa s ním len tak nestretnú. Pravidelne mi pri pohľade na roztočenú guľu na dráhe ľudia na bowlingu s úžasom vravia, že nič podobné nikdy nevideli.
Martin: Viem si predstaviť, prečo by si niečo také mysleli, no pevne verím, že práve takýmito úspechmi sa bowling stáva viac a viac v mysliach ľudí športom. Taktiež je aj na nás ako hráčoch bowlingu snažiť sa ho propagovať a ukázať jeho profesionálnu športovú stránku napríklad cez sociálne siete a médiá. Je to, samozrejme, dlhá cesta, ktorá nebude ľahká, no ak budeme pokračovať v rovnakom a dúfam, že aj väčšom entuziazme, vidím to s bowlingom ako športom na Slovensku, ale aj celosvetovo pozitívne.
Ako ste sa vlastne dostali k tomu, že ste sa rozhodli hrať bowling na takejto profesionálnej úrovni?
Šimon: K bowlingu ma priviedol Martin Štepánek, majiteľ bowlingového centra na Kamennej v Žiline. Tam som ho prvýkrát stretol a od neho som sa dozvedel o možnosti trénovať v tomto centre. Ako štrnásťročný som začal trénovať pod vedením Josefa Macháčka. Neskôr si ma všimol náš reprezentačný tréner Costas Mitsingas, ktorý so mnou odvtedy zažil nejeden úspešný šampionát.
Martin: Začal som s bowlingom po dlhšej fyzickej nečinnosti pre zranenie ako zdroj pohybu vo voľnom čase a vďaka kolektívu a prístupu nášho trénera Josefa Macháčka som v ňom pokračoval a zlepšoval sa. Nasledovali turnaje na Slovensku a aj za hranicami, ligy a majstrovstvá v rámci Slovenska. Mal som to šťastie, že naša domáca herňa Bowling Academy v Žiline má technológiu SPECTO, ktorá pomáha pri trénovaní, čo z nej spravilo ideálnu herňu na tréningové kempy pre národný tím. Na takomto kempe som sa stretol s národným trénerom Costasom Mitsingasom, ktorý mi výrazne pomohol posunúť sa vopred s mojou technikou a mentalitou a dostať sa aj na majstrovstvá Európy juniorov, ktoré sa konali minulý rok vo Viedni a teraz na majstrovstvá sveta juniorov, kde nás podporoval a využil svoje dlhoročné znalosti v náš prospech, vďaka ktorým sme boli schopní získať pre Slovensko bronzovú medailu.
Získali ste bronzové medaily z majstrovstiev sveta v Kórei, ide o prvý úspech Slovenska na takejto súťaži. Aké boli vaše pocity po tomto historickom výkone? Čo na to vaša rodina, priatelia? A ako sa vám páčila Kórea?
Šimon: Dostať sa medzi prvú štvorku sveta je obrovský úspech. Je to úžasný pocit hlavne po všetkej práci a dlhých tréningoch – či už technických alebo mentálnych. Fakt, že sa to podarilo vo dvojici s mojím dlhoročným kamarátom a spoluhráčom, s ktorým trénujem v jednom centre a hrám v jednom extraligovom tíme, tomuto úspechu dáva úplne iný rozmer. Je to pre nás ako splnený sen. Moja rodina aj priatelia za mnou vždy stáli a vždy vo mňa verili. Otec vstával skoro ráno len preto, aby mohol pozerať živý prenos z Južnej Kórei, za čo im patrí jedno veľké ďakujem!
Martin: Je pre mňa veľkou cťou vrátiť sa na Slovensko s takýmto úspechom. V tímovej kategórii sme sa umiestnili na 6. pozícii z celého sveta, čo považujem za znak toho, že aj ako menšia krajina dokážeme konkurovať svetovým špičkám v bowlingu. Veľmi si vážim gratulácie od rodiny, priateľov a aj od iných hráčov a prezidenta zväzu. Práve vďaka obetavosti, štedrosti a ochote mojej rodiny som bol schopný hrať na týchto majstrovstvách a vidieť aj kus sveta, na ktorý do konca života nezabudnem, a preto im z môjho srdca patrí jedno veľké ďakujem. Veľké poďakovanie patrí aj nášmu národnému trénerovi Costasovi Mitsingasovi a mojim spoluhráčom a priateľom Šimonovi Jarošovi, Šimonovi Hrušovskému a Dávidovi Barakovi, ktorí boli neuveriteľnou podporou pred a počas majstrovstiev. Kórea bola úžasná, miestna kuchyňa bola od slovenskej rozdielna, avšak veľmi chutná, navštívili sme Soul a obdivovali zachovalú architektúru chrámov, ako aj ulice plné mrakodrapov v Gangname. Je to podujatie, na ktoré budem do konca života spomínať v duchu tímovej spolupatričnosti, ako aj ukážky, že spoločnou podporou dokážu ľudia napomôcť k historickým výsledkom.
Bowling je známy ako neolympijský šport, ale keďže v Paríži zaradili medzi olympijské športy už aj breakdance, čo si myslíte, má tento šport šancu dostať sa na olympiádu? Ako by sa vám to pozdávalo?
Šimon: Určite si viem bowling na olympiáde predstaviť, bolo by to veľké plus pre tento šport. Bola by to dobrá príležitosť na propagáciu tohto športu u nás. Pre mňa by to znamenalo mať ďalšiu možnosť reprezentovať Slovensko.
Martin: Bol by som veľmi rád, ak by sa bowling stal olympijským športom, keďže by to jednoznačne zvýšilo jeho popularitu a taktiež by ho viac ustanovilo v povedomí ľudí ako šport. Aj keď neviem posúdiť, podľa čoho sú a nie sú športy klasifikované ako vhodné pre olympiádu, dúfam že sa ako hráči dočkáme dňa, keď budeme môcť hrať bowling aj na olympijskej úrovni. Predsa len ho hrajú milióny ľudí na svete a je to šport, do ktorého dávajú svoje úsilie, čas, vytrvalosť a dušu, a to podľa mňa robí šport hodným olympijskej kategórie.
Aké sú vaše plány do budúcna v rámci tohto športu?
Šimon: Chcel by som sa dostať medzi najlepších mužov v Európe, hrať turnaje na medzinárodnej úrovni, cestovať a spoznávať nových ľudí. Ešte je predo mnou veľa tréningov, veľa zlyhaní a dúfam, že aj veľa úspechov.
Martin: Samozrejme, rád by som na dráhach ako hráč zostal čo najdlhšie, napríklad za reprezentáciu mužov. Taktiež si ale myslím, že pozícia trénera novej generácie hráčov je pre mňa možnosťou aj napriek môjmu mladému veku. Rád tomuto športu pomôžem aj mimo dráh a je to jednoznačne jedna z mojich ambícií. Momentálne sa ale chcem sústrediť na zdokonaľovanie svojho štýlu hrania, aby som bol pripravený na ďalšie súťaže a majstrovstvá. Dúfam, že sa v budúcnosti budem môcť pozrieť naspäť na tento okamih ako na štart jednej veľkej kapitoly v rámci mojej športovej kariéry a môjho života.
Meno: Šimon Jaroš
Vek: 19 rokov
Rodné mesto: Žilina
Akému športu by som sa venoval, ak by to nebol bowling: Volejbal
Obľúbená hudba: Pomplamoose
Obľúbený film: The Hunger Games
Obľúbená kniha: Harry Potter a väzeň z Azkabanu
Životné motto: Trénuj, trénuj, trénuj!
Meno: Martin Malcho
Vek: 19
Rodné mesto: Žilina
Akému športu by som sa venoval, ak by to nebol bowling: Volejbal
Obľúbená hudba: Popové a rockové žánre
Obľúbený film: Top Gun: Maverick
Obľúbená kniha: Ako chutí moc
Životné motto: Hraj srdcom s radosťou pre seba a pre ľudí, na ktorých ti záleží.
Zaslúžili sa o propagáciu bowlingu
„Martin Malcho a Šimon Jaroš zabojovali a predviedli svoje životné výkony, keď v 7 zápasoch iba dvakrát našli premožiteľa a práve týmito skvelými výkonmi sa zaslúžene prebojovali do finále medzi 4 najlepšie dvojice sveta. Ďakujem v mene vedenia Slovenského bowlingového zväzu za skvelú reklamu SR a SBwZ na svetom podujatí, som na vás veľmi hrdý a želám vám peknú oslavu vašich medailí!“ pod tieto slová sa v tlačovej správe podpísal Vladimír Merkovský – šťastný prezident Slovenského bowlingového zväzu.
Zdroj foto: ancn, amm, ašj
9
