Kým väčšina z nás počas Vianoc trávi čas s rodinou pri stromčeku a dobrom jedle, rozhlasoví moderátori zostávajú za mikrofónom, aby priniesli pohodu a radosť do našich domovov. Ako vyzerajú ich sviatočné a zároveň pracovné dni? Aké majú spomienky a zážitky? Nahliadnime spolu do zákulisia ich špeciálnych vianočných vysielaní.
Roman Bomboš, poverený riaditeľ Slovenského rozhlasu
Počas tridsiatich rokov v rozhlase som bol v práci na Vianoce dohromady viac ako dvadsaťkrát a niekoľkokrát aj na Silvestra. Mám veľmi rád sviatočné vysielanie aj preto, lebo počas neho vždy rozdávame poslucháčom množstvo darčekov a je to veľmi silný moment, keď sa s nimi spájate počas sviatočného dňa a ešte ich aj obdarujete. Uvedomil som si, že pre mnohých osamelých sme vlastne jediným spoločníkom a niektorí sa s nami dokonca aj „rozprávajú“. Kamarátka mi hovorila, že jej otec na Štedré ráno vstal, zapol rádio v kuchyni a pýtal sa manželky, koľko je hodín. Ja som v tej chvíli povedal do éteru: „Dobré ráno všetkým, je sedem hodín, dvanásť minút“ a pán kývol na tranzistor a hovorí: „Ďakujem, Roman!“
S kolegyňou Ivanou Ilgovou sme asi desaťkrát vysielali Štedrovečerné ranné vysielanie a k tomu sme pridali asi sedem popoludňajších spoločných vysielaní, keď sme končili okolo sedemnástej, rýchlo sme si vymenili darčeky, ktoré sme si potom položili doma pod stromček a fičali sme domov, aby sme stihli byť aj s našimi rodinami. Raz sme s Ivanou naživo telefonovali pánovi, ktorý vyhral zájazd do Dubaja a nechcel nám veriť, musel som mu odfotografovať štúdio, nás dvoch a napísať na papier slová, ktoré nám predtým povedal, aby vedel, že sme to naozaj v rádiu, v reálnom čase.
Medzi najkrajšie pracovné Vianoce patril deň, keď sme jazdili s krátkovlnnou vysielačkou po Bratislave a robili živé vstupy z miest, kde sa tiež pracuje. Viezol som sa v električke a robil rozhovor s vodičom, ktorý prechádzal popred domy, za ktorými blikali vianočné stromčeky a my sme sa rozprávali o tom, aké je to byť počas takéhoto dňa v práci. V ten deň som stihol urobiť aj živé vstupy z ubytovne plnej bezdomovcov, s ktorými som varil šošovicovú polievku, navštívil som niekoľko benzínových čerpadiel a bol som aj na stanici prvej pomoci.
Ivana Ilgová, moderátorka
Predstava, že som na celý Štedrý večer doma, je pre mňa skôr nezvyčajná – a to bude práve tento rok, keďže vysielať budem až na prvý sviatok vianočný. Odkedy som v rozhlase, čiže tridsať rokov, len dvakrát som nebola cez sviatky v práci – keď som mala doma bábätká. Inak som tu vždy, akurát sa menia časy, keď vysielam. Niekedy je to na Štedrý deň ráno, inokedy popoludní. Toto však nie je iba práca, je to láska na celý život, čiže vôbec mi nie je ľúto, že časť sviatočného času som v našej pyramíde. Večerný čas však na mňa zatiaľ vo vysielaní nepadol, takže večeru ani rozbaľovacie úkony pod stromčekom nemusíme u nás doma posúvať do neštandardných časov. A popoludňajšie vysielanie na Štedrý deň má aj svoje výhody – prídem domov a všetko je už nachystané.
S kolegami v rozhlase sa poznáme roky, mnohí máme kamarátske vzťahy, takže aj keď sme na sviatky v práci, pripadáme si vlastne ako doma. A keďže mnohí sme naozaj v tejto práci už desaťročia, je to pre nás doslova druhý domov. Takže sa k sebe aj správame rodinne a sviatočne. Keď nám náhodou niečo vo vysielaní zahapruje, tak na seba zavrčíme trochu miernejšie – veď sú Vianoce (úsmev). V štúdiu nám ale nechýba stromček, hráme nonstop vianočnú hudbu a, samozrejme, ženské osadenstvo navláči do práce vzorky svojho vianočného pečenia, čiže vysielame a jeme, a jeme a vysielame... Raz pred rokmi sme si urobili aj „povinný“ vianočný „dress code“. Obliekli sme si svetre so sobmi, mali sme náušnice v tvare vianočných ozdôb, červené čiapky s brmbolcom – a jedna kolegyňa prišla od hlavy po päty omotaná vianočnými reťazami. Nepraktické, ale rozhodne pôsobivé (smiech).
Ľuboš Kasala, Zelená vlna
Za moju doterajšiu 27-ročnú kariéru som nemusel slúžiť priamo počas Štedrej večere alebo na Silvestra (v noci), ale v ostatných sviatočných dňoch sa mi občas ušla nejaká redaktorská alebo moderátorská služba alebo nahrávanie.
Keď som ešte nerobil Zelenú vlnu, zo sviatočných redaktorských služieb mi najviac utkvelo rozdávanie darčekov našim poslucháčom približne pred 17 rokmi. S vtedajšou, dnes už nebohou kolegyňou Milenou Čeganovou, sme na Štedrý deň predpoludním jazdili po západnom Slovensku a navštevovali sme sviatočné domácnosti našich poslucháčov, ktorí vyhrali darčeky v súťaži od Slovenského rozhlasu. Nahrávali sme s nimi rozhovory a reportáže, ktoré sme potom vysielali počas ďalších sviatočných dní. Bolo to veľmi milé, príjemné, sviatočné a ani nám neprekážalo, že vo sviatok predpoludním „musíme“ pracovať. Nemuseli sme, chceli sme.
Sviatočné služby mám celkom rád aj v súčasnosti, pretože nielen na cestách je väčší pokoj, ale aj v našej rozhlasovej pyramíde je pokojnejšia sviatočná prevádzka. Pri vianočnej výzdobe na vysielacích pracoviskách rozvoniavajú sladkosti, ktoré prinesú šikovné kolegyne alebo kolegovia. Milí čitatelia Nového Času Nedeľa, jazdite tak, aby žiadne miesto pri sviatočnom stole nezostalo prázdne len preto, lebo ste urobili chybu za volantom.
Rado Mešša, hudobný dramaturg
V minulosti som ako moderátor trávil sviatky v práci oveľa intenzívnejšie a zažil som rôzne podoby osláv. Dnes sa vo vysielaní objavujem menej, ale vždy je to aj počas sviatkov, keď naživo vysielam programy spojené s vianočnou hudbou. Popri tom si s kolegami stihneme vzájomne poochutnávať koláče a rôzne vianočné chuťovky a sviatočná nálada sa tak na nás prenesie, aj keď sme v práci. Lebo práca v rádiu je zároveň našim koníčkom a kolegov vnímame ako svoju rozšírenú rodinu. Atmosféru umocňuje aj vianočný playlist, ktorý v Rádiu Slovensko vytváram a zostavujem.
Do vysielania Rádia Slovensko pribúdajú vianočné skladby postupne od prvej adventnej nedele a počas sviatkov hráme už len vianočnú a slávnostnú hudbu. U poslucháčov sú obľúbené vianočné hity, ktoré preveril čas a radi spoznávajú aj nové skladby, ktoré sú pre všetkých interpretov u nás aj v zahraničí vždy výnimočné a všetci sa ich snažia urobiť čo najlepšie, pretože čas na ich prezentáciu je veľmi krátky. Do vysielania vyberáme prepracované klasické slovenské a české koledy a novodobé vianočné piesne či skladby s atmosférou pokoja, pohody a adventného stíšenia sa. Zo zahraničných sú to staršie či novšie úpravy vianočných evergreenov a špeciálne pre Vianoce napísané skladby, z ktorých sa už stali veľké hity a poslucháči sa na nich práve v tomto období tešia. Vianočným skladbám a ich výberu do vysielania sa venujem oveľa skôr, ako sa začnú objavovať vo vysielaní, no napriek tomu ich rád počúvam aj z vysielania počas celých sviatkov.
Martina Poláková, moderátorka
Za 27 rokov, počas ktorých pôsobím v médiách, sa, samozrejme, aspoň raz stalo, že som Štedrý deň prežila „v službe“. Ale nikdy to nebolo na úkor štedrej večere, moja rodina ma vždy počkala. Dokonca aj v Rádiu Regina Východ sa to už stalo, vysielala som naživo program Vianočné štúdio dobrej nálady s hosťom známym kňazom, saleziánom donom Antonom Červeňom. Počúvať ho je vždy zážitok. A keďže som ho viezla tam aj späť, bolo to neopakovateľné rozprávanie o podstate Vianoc. Takže nakoniec to boli výnimočne prežité chvíle a ja som dorazila presne na štedrú večeru. Ale každý rok prispievam niečím do vianočného vysielania, tentoraz pripravujem na 1. sviatok vianočný Vianoce s Helenou Vondráčkovou.
A ani tohto roku nebude chýbať Vianočné štúdio dobrej nálady na Štedrý deň – tentoraz so skvelou kapelou Hrdza a herečkami – Valikou Fűrješovou a Jarkou Sisákovou. A na Štefana sa ozvem z éteru Reginy Východ ráno v Rádiobudíku. Takže aj tieto Vianoce budú pre mňa vo vysielaní, ale večeru iste stihnem (úsmev). No mne naozaj nikdy nie je ľúto robiť program pre ľudí aj počas Vianoc, lebo je to moja práca, zvlášť ak mám priestor a možnosti, ktoré mi Regina Východ dáva. Myslím si, že už roky sú médiá s Vianocami prepojené tak, že dotvárajú atmosféru v rodinách rozprávkami či filmami, bez ktorých si už sviatky ani nevieme predstaviť a rádio to robí informáciou podporenou hudbou, slovom, hlasom. A myslím si, že nielen ja, ale aj moji kolegovia pripravili taký zaujímavý a sviatočný program, aby stálo za to naladiť si práve Rádio Regina Východ.
Je však viac vianočných dní, ktoré som prežila doma než na pracovisku. Sme šarišsko-zemplínska rodina, a tak na stole nechýbajú oblátky, med a cesnak, rovnako bohatá, nie pôstna kapustnica – čiže aj kapusta, aj juška, aj huby, aj slivky, aj klobásky, aj zemplínsky koláč, aj chlieb, šalát a ryba, bobaľky s makom, no predovšetkým bobaľky s kapustou, tie u nás vedú a priniesla ich do rodiny moja mama zo Zemplína. A teda tie dokážeme jesť vkuse a ešte dlho po Vianociach. Ale napríklad už tradične nechýba ani punč, ktorý robím ja. Modlitba pri stole má u nás zažitý postup – neter číta z Biblie, otec modlitbu začína, mama sa modlí za zomrelých a moja sestra požehná jedlo (čo prevzala po babke z otcovej strany). Takto je to rok čo rok a som rada, že ešte z tohto kruhu nikto nevypadol a môže každoročne v zdraví svoju úlohu splniť. Nie je to totiž samozrejmosť.
Jana Mikovičová, vysielací technik
Vzhľadom na to, že pracujem ako vysielací technik už nemoderne dlho (podľa vzoru Nemoderný chalan, môže byť aj nemoderná baba alebo babi), pracovných Vianoc bolo veľa. Veľa rôznych služieb – počas rôznych sviatočných dní. Samozrejme, že je to človeku aj ľúto. Tie situácie sa vyvíjajú, starí rodičia, rodičia, deti a teraz v mojom prípade aj vnučky – chcem sa stretnúť a stráviť čas so všetkými svojimi blízkymi. Tým starším venovať spoločný čas, tým mladším chcem ukázať výnimočnosť sviatočnej chvíle aj nejakú rodinnú nadväznosť, kontinuitu. Samozrejme, aj pripraviť primerané pohostenie. Rada pečiem, takže niekedy treba správne rozplánovať najmä tie predsviatočné voľné dni, ktoré sú k dispozícii, a efektívne ich využiť. Takže je to o plánovaní a pomoci všetkých. Stráviť sviatočné chvíle v práci však môže byť niekedy aj veselé a príjemné, možno aj oddychové, pretože predvianočný zhon už je preč. Toto si iba treba nastaviť v hlave „na pohodu“. Na mnohé kolegyne a kolegov môžem už iba spomínať, aj to je súčasťou pracovných Vianoc, keď si zvykneme vzájomne prinášať na ochutnanie vianočné pečivo alebo to, čo chce kto ponúknuť. Kolied a vianočných piesní máme plné uši, ale to k Vianociam predsa patrí. K Vianociam, nie k novembru (úsmev).
Štefan Chrappa, moderátor náboženského vysielania
Venujem sa náboženským témam, takže Vianoce sú časom, keď mám viac práce ako inokedy. Príprava rozhovorov, ktoré poslucháčom spríjemnia sviatky, sú vždy radostným adventným časom. 25. decembra prinášame ľuďom pápežské požehnanie Urbi et Orbi, ktoré sa naživo vysiela z Vatikánu. Spolu s hosťom – komentátorom sedíme v štúdiu obrátenej pyramídy a tlmočíme ľuďom pápežovo posolstvo. Doma už na mňa vrčia, že mi Vianoce pretečú pomedzi prsty, tak na druhý sviatok vianočný oslavujem meniny a beriem si pár dní voľna. Popritom chodím do kostola, jem oblátky a koláčiky a ďakujem Bohu za požehnaný čas.
Erich Wenzl, vrátnik
Vianoce v rozhlase my všetci, ktorí sme tu, prežívame svorne, radostne a veselo. Sme k sebe dobrí a máme sa radi. Čo sa týka vianočnej služby, je pokojná, pretože je tu oveľa menej ľudí ako inokedy. Príde len zopár redaktorov, moderátorov a technikov, ktorí majú živé vysielanie. Niekedy sa zastavia aj hudobníci, ak ešte potrebujú niečo cvičiť, a tým otvoríme štúdio. Ľudí, ktorí počas Vianoc navštívia našu pyramídu, je teda menej, ale o to viac času je na to, aby sme prehodili pár slov a zaželali si pekné Vianoce. Je takým rozhlasáckym zvykom, že vždy 24. decembra majú službu a svoju reláciu Ivanka Ilgová a Roman Bomboš, tam sa väčšinou zíde veľmi veľa ľudí. Je tam veselo, rozprávame sa, aký sme mali rok, dievčatá a Ivanka zabezpečia jedlo a niečo sladké. Je to vždy veľmi príjemné stretnutie s kolegami. Máme tu, samozrejme, aj ozdobený stromček. Ja ale pod stromček nechcem nič iné len zdravie, pokoj a svetu mier (úsmev).To sú veci, nad ktorými sa asi nezamýšľame, ale ktoré majú byť. A zdravie – to je naozaj najdôležitejšie. Tak ho želám aj vám a vašim čitateľom. A buďte veselí a pozitívni. Ja sa o to snažím, preto to prajem z celého srdca aj vám.