Čo môže byť krajšie ako zvečnené spomienky na prvé hodiny a dni života malého človiečika? Mnohí rodičia tieto vzácne chvíle spájajú vďaka šikovnej fotografke Monike Klučiarovej (41) s našimi tradíciami. Jej špecialitou a vášňou je totiž fotografovanie novorodencov v tradičných slovenských krojoch. O tom, ako sa k tomu dostala, prečo musí byť každý kroj autentický a čo je najväčšou fotografickou výzvou pri práci s bábätkami, porozprávala pre Nový Čas Nedeľa.
Monika Klučiarová zo Zlatých Moraviec vyštudovala cestovný ruch a externe teológiu. Na prvý pohľad to má k fotografovaniu bábätiek a šitiu krojov ďaleko. „Je to práca s ľuďmi. Našťastie mám za sebou mnoho semestrov psychológie, pretože pracujem s matkami tesne po pôrode,“ prezrádza zo zákulisia svojej práce fotografka.
Nový hit
Okrem toho naplno využíva aj svoje vzdelanie v cestovnom ruchu. Jej dych berúce fotografie precestovali na výstavách poriadny kus sveta. „Svojimi dielami sa snažím Slovensko predstaviť a prezentovať v zahraničí, ukazujem naše zvyky a tradície,“ vysvetľuje nadaná umelkyňa, ktorá svoje výstavy otvára osobne hrou na fujare.
Kde sa to však všetko začalo? Milióny ľudí po celom svete pred rokmi oslovili diela austrálskej fotografky Anne Geddes, ktoré nafotila v druhej polovici 90. rokov minulého storočia. Netrvalo dlho a jej prácu začali napodobňovať mnohí jej nasledovníci. Fotenie novorodencov a bábätiek sa stalo novým hitom.
Originálna krása
Takejto fotografii sa začala venovať i Monika Klučiarová, čoskoro však zistila, že chce priniesť viac. „Chcela som vytvoriť niečo jedinečné a originálne,“ priznáva. Práve vtedy dostala do daru krojovanú bábiku, vďaka ktorej vznikol nápad obliecť kroj na prvé bábätko. „Moja priateľka mala práve novonarodené bábätko, tak som si povedala, že skúsim vyzliecť kroj z umelej bábiky a dám ho na živé dieťatko,“ dozvedáme sa, ako vznikla prvá fotografia, ktorá mala veľkú sledovanosť na sociálnych médiách od Austrálie až po Ameriku.
Vtedy sa Monika Klučiarová pustila do práce. Začala vytvárať autentické kroje a postupne fotila bábätká, až mala dosť záberov na vydanie prvého kalendára, ktorý sa stal hitom. Odtiaľ to bol už len pomyselný krok k nápadu vydať celú knihu venovanú iba krojovaným bábätkám.
Naše dedičstvo
„Kroje sú naše, reprezentujú našu krajinu, prezentujú naše kultúrne dedičstvo,“ objasňuje fotografka a šikovná krajčírka. Základom je pre ňu autenticita krojov, ktoré zásadne neštylizuje. „To znamená, že ak niekde majú byť prišité koráliky, tak na to miesto nemožno dať stužku. Keď to má byť zo starého glotového materiálu, tak nepoužijem novodobý satén,“ objasňuje zložitý proces tvorby a fotenia krojov.
Než kroj pre malého človiečika vznikne, treba navštíviť pamätníkov, aj sa poradiť s odborníkmi. Ani tu však nie je náročnej práci koniec. „Nasleduje finančne náročné zháňanie starých materiálov a neraz renovácia kroja. Jej klientky sa však nemusia báť. „Keď vycestujem za mamičkou s bábätkom na fotenie, dieťatko je oblečené v bavlnenom body, na ktoré príde kroj. Kroje po každom fotení čistím a dezinfikujem,“ dodáva.
Nekonečná trpezlivosť
I samotné fotenie vyžaduje znalosť mnohých trikov. Bábätko v kroji nie je pevne zviazané, rúčky i nohy má voľné, čo fotografovanie sťažuje. Uspávanie a polohovanie neraz zaberie dlhé desiatky minút. To je dôvod, prečo nesmie byť dieťatko staršie než 8 až 10 dní. „Triky a prácu s bábätkom nie je možné naučiť sa z nejakej príručky, je to skúsenosť a dlhodobá prax.“ Dozvedáme sa, že pri každom fotení sa naučí niečo nové. „Veľakrát chytím foťák do ruky a chýba mi stotina sekundy, dieťatko je hore a celý proces sa musí začať odznova,“ priznáva.
Fotografie, ktoré takto vzniknú, sú však umeleckými dielami. Ľudia ich môžu nájsť i v jej knihe. Ku každej fotografii talentovaný pán Matúš Báťka naveršoval humorne aj poučne ladené básne, ktoré si čitateľ môže pustiť priamo pri prezeraní knihy. Sprevádzať ich bude hlas imitátora Martina Kopora.
Trocha osvety
Naše kultúrne dedičstvo oslovuje svojou bohatosťou ľudí v mnohých krajinách. „Keď vystavujem fotografie v zahraničí, vidím, ako si skvostné zábery ľudia vážia, avšak naši krajania nedoceňujú ich hodnotu v takej veľkej miere,“ prezrádza svoje pozorovania.
Mnohí na Slovensku naše kroje nepoznajú, neraz si ich mýlia s poľskými či moravskými. Keďže osvety nie je nikdy dosť, pripravila Monika Klučiarová aj pexeso pre deti, aby rozoznali aspoň základné slovenské kroje. Fanúšikom svojej práce odkazuje, že sa môžu tešiť aj na pokračovanie jej knihy o krojoch, na stránkach ktorej ožijú aj tie menej známe.
5
