11Majstrovstvá sveta v roku 1959 sa konali v Československu, o to väčšmi sa vtedy 21-ročný Jozef Golonka (86) tešil, keď sa potvrdilo, že je nominovaný do zostavy. Počas svojej hokejovej kariéry štartoval trikrát na olympiáde, odkiaľ priniesol do Československa 1 striebornú a 1 bronzovú medailu, 8-krát sa zúčastnil ako hráč na majstrovstvách sveta, kde s mužstvom získal 3 strieborné a 3 bronzové medaily. Na svoje prvé MS spred 65 rokov dnes spomína s úsmevom.
Úlohu viesť československé hokejové mužstvo dostal Vlastimil Sýkora. Na jeho hlavu sa zosypalo množstvo výčitiek, keď vyradil z kádra dovtedy veľké osobnosti, akými boli Bubník, Zábrodský, Pantůček. Tréner Sýkora však argumentoval tým, že stavia na mladosť, bojovnosť. Na majstrovstvá sveta 1959 v Prahe sa prihlásilo šestnásť mužstiev, takže usporiadatelia rozdelili dvanásť najlepších do troch skupín po štyroch. Hral každý s každým, pričom dvaja najlepší zo skupiny postúpili do finále. V Bratislave hrali Československo, Kanada, Poľsko a Švajčiarsko, druhá skupina hrala v Brne v zložení Sovietsky zväz, Spojené štáty americké, Nemecká demokratická republika a Nórsko. V Ostrave sa zišli národné mužstvá Švédska, Fínska, Talianska a Nemeckej spolkovej republiky.
ČSSR, do toho!
V predvečer otvorenia majstrovstiev pricestovala do Československa takmer celá hokejová generalita, na čele delegácie bol predseda IIHF – Medzinárodnej hokejovej federácie John Francis “Bunny“ Ahearne. Do Bratislavy priletel aj “majiteľ“ hokejistov Kanady, pán McFarland a početná skupinka kanadských fanúšikov. Začali sa 25. majstrovstvá sveta a 37. majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji. A ja som bol ich účastníkom. Zasa jeden zo splnených snov každého športovca. V skupine sme si neurobili hanbu, so Švajčiarskom sme vyhrali bez väčšej námahy 9:0. Pre mňa to bol životne dôležitý zápas. V 3. minúte ma tréner Sýkora poslal na ľad. Preskočil som mantinel a rýchlo korčuľoval na svoju pozíciu. Atmosféra na štadióne bola úžasná, hľadisko burácalo, povzbudzovali nás, skandovali: „Čeeser, do toho!“ Netrvalo dlho a prišla moja životná šanca. Cítil som, že nadišla moja chvíľa. Musím ukázať, čo je vo mne. Vhadzovalo sa pri švajčiarskej bráne. Rozhodca Johanssen držal v ruke puk a ja som ho nespustil z očí. Bol som presvedčený, že ak vyhrám buly, strelím gól. Vhadzovanie som skutočne vyhral, moja prihrávka letela dozadu na modrú čiaru, odtiaľ k Jiříkovi (Bramborovi), ten ju vrátil obrancovi a videl som, že šprintuje na svoju pozíciu pred švajčiarsku bránu. Nestihol. Ja som mal pred sebou voľný priestor, a to si všimol Volf. Obehol som súpera a dostal som presnú prihrávku. A potom som začul: „Góól!“ Bol tam! Kiener ani nestačil zdvihnúť semafor. V 3. minúte zápasu som dal svoj prvý gól v reprezentačnom drese Československa, svoj prvý gól na majstrovstvách sveta! Bol to náš prvý gól na tomto šampionáte. Štadión zaburácal, ľudia vyskočili zo sedadiel a kričali, čo im hrdlá stačili: „Gól, góól!“ Na ľad poskákala celá naša striedačka a o chvíľu ma už nebolo vidieť, v spleti jasajúcich československých dresov sa celkom na spodku tešil šťastný hokejista. Ja, Jožo Golonka.
Kotrmelec vo vzduchu
Na druhý deň sme vyhrali nad Poliakmi 13:1, v tomto zápase som strelil jeden gól. Bolo jasné, že spolu s Kanadou postupujeme do Prahy. Hoci výsledok zápasu s Kanadou už poradie neovplyvnil, bratislavské publikum sa tešilo na zápas a v nádeji očakávalo, že vyhráme. Žiaľ, zopakovať výhru sa nám už nepodarilo, napriek tomu mal ten zápas vyrovnanú úroveň, zahanbiť sme sa nedali. Od Sýkoru sme dostali príkaz bojovať, no nepúšťať sa zbytočne do “šarvátok“. Za Kanadu hral obávaný hráč Albert Dewsbury, ktorého práve pre jeho 102 kilogramov váhy a výšku 192 centimetrov prezývali Maják v búrke. Na zápase s Kanadou bola v hľadisku aj moja mama. Vždy prežívala každý zápas, akoby šlo o život. Nech sa len opovážil niekto siahnuť na jej syna! To ju zakaždým vyviedlo z miery a dlho sa rozčuľovala. Ešte aj doma nadávala na hráča, ktorý ma fauloval. Keď ma tento Dewsbury fauloval, boli to vždy silné zákroky. Niekoľkokrát ho rozhodca za jeho hru vylúčil. V jednej tretine ma tak nabral, že som spravil kotrmelec vo vzduchu, so svojimi 63 kilogramami to nebolo ťažké a rozpleštil som sa na ľade. Na striedačku ma museli odniesť, bol som taký otrasený, že som nevedel, kde je sever. Maják dostal dve minúty a nato sa skončila tretina.
Žuvačky pre mamu
Keď kanadskí hráči odchádzali do kabíny, mama vstala a poďho oproti Dewsburymu! Keď videla, ako sa posmešne uškrnul, keď ma odvádzali do kabíny, nelenila, podišla k nemu a začala ho biť päsťami po hrudi, bruchu, po ramenách... Ešteže nedočiahla na hlavu, azda by mu bola jednu vylepila. Albert sa začudovane pozeral, nevedel reagovať. Toto sa mu ešte v živote nestalo, aby ho drobná cudzia žena mlátila ako žito. Práve v tej chvíli som prechádzal so spoluhráčmi okolo. „Mami, preboha, čo to tu vyvádzaš!“ zahriakol som ju. Našťastie sa spamätala, aj sa trochu zahanbila. Vrátila sa na svoje miesto v hľadisku pri mantineli a spokojne si sadla. „Na, ty hulvát, nebudeš ty môjmu synovi ubližovať.“ Tak nejako si šomrala popod nos.
Dewsbury odišiel za svojimi do kabíny, no o chvíľu vyšiel, pridŕžal si dres, niečo v ňom niesol. Mama sa zľakla, azda jej ide vrátiť bitku! Už sa obzerala okolo seba, kto by jej pomohol. Ten hromotĺk k nej podišiel, usmial sa na ňu a pohladkal ju po tvári.
„Good mother, very good mum,“ povedal mäkko. Mama zmeravela a vyjavene hľadela na toho obra. Dewsbury si tiež všimol prekvapenie v jej očiach, usmial sa ešte širším úsmevom a nasypal jej do lona kopec žuvačiek, čo niesol v drese.
„I have mum too,“ povedal a s úsmevom sa vrátil do kabíny. Mama sa z tohto zážitku dlho nevedela spamätať.
Ten zápas sme prehrali 2:7, no keď sme po skončení kanadskej hymny podávali súperovi ruky, hľadisko nám tlieskalo ako víťazom. Hrali sme dobre. Nič to, niekto musí aj prehrať.
(z knihy Jozef Golonka – Rebel s číslom 9)
Zdroj foto: archív JG, ancn, GT, BR
