Najznámejší slovenský mím, ale aj známy choreograf, režisér a pedagóg Milan Sládek († 86) dohral svoje posledné pozemské vystúpenie. Pantomíma ho oslovila už ako mladého muža a pod prezývkou Kefka mu tlieskali na pódiách celého sveta. Slovensko prišlo o ďalšiu výraznú umeleckú osobnosť.
Len vo februári tohto roka oslávil svoje osemdesiate šieste narodeniny. Tie predchádzajúce, 85. slávil v bratislavskej Umelke so svojimi známymi, rodinou priateľmi v úplne plnom zdraví, v skvelej nálade a hlavou plnou plánov. Predstavil svoju maliarsku tvorbu na výstave, ktorá sa tam konala. „Milujem výstavy svojich obrazov, ktoré mám rád, ale manželka mi nedovolí vystavovať ich na stenách ich spoločného domu,“ prezradil so smiechom.
Za oponou
Mimochodom – manželka Milana Sládka je Japonka, ako sa zoznámili? „Myslím si, že dôležitejšia je moja práca ako môj súkromný život,“ skonštatoval pri našom stretnutí na úvod odpovede, ale napokon čo-to zo súkromia predsa len prezradil. „S manželkou sme spolu 40 rokov, syn má 38. Študovala v Nemecku dejiny umenia, bola tam skôr ako ja. Keď som dostal pozvanie do Japonska, japonský denník vyslal redaktora do Nemecka, aby so mnou urobil rozhovor, ona prekladala, zároveň mi hovorila o Japonsku, na čo si mám dať pozor, čo by som mal vidieť a zažiť. Slovo dalo slovo, padli sme si do oka...“
Muž mnohých talentov
Doma i vo svete sa preslávil ako mím, ale jeho tvorba bola mimoriadne pestrá. Milan Sládek pôsobil ako autor, režisér, pedagóg, divadelný manažér, tvorca masiek, umelecký rezbár, výrobca bábik a maliar. Na strednej umeleckopriemyselnej škole vyštudoval rezbárstvo, ale už počas štúdia rezbárstva sa u neho prejavil silný vzťah k herectvu.
Prvé predstavenie Večer pantomímy uviedol v Bratislave v roku 1958 a po skončení strednej školy študoval herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Postava Kefku zohrala mimoriadne dôležitú úlohu v jeho živote.
„Prišlo obdobie, kedy som mal pocit, že je smiešne, aby som stále požíval termín Kefkove pantomímy, ale práve Kefka dával istý pohľad na témy. Napríklad, keď som robil Dona Chuana bol to Kefkov Don Chuan. Naproti tomu Carmen bola už len Carmen, ale Kefka jej dal podobu, akú mala. Všade je prítomný, je to moje druhé JA. Schovávam sa za neho a hovorím prostredníctvom neho veci, ktoré by som si inak nedovolil povedať. Čiže všetky drzosti hovorí Kefka.“ Prvou Carmen v pantomíme Milana Sládka bola dodnes šarmantná a noblesná Eva Mária Chalupová (82). A čo si myslel, kedy by mal mím skončiť? „Zaujímavé je pozorovať v jednotlivých častiach života ako to telo môže a nemôže, aké nové veci som si povymýšľal, aké mám zážitky, a to neviem ako skončí!“ Prezradil pri 95-ke. „Možno mojou senilitou, keď budem starý, že už to nebude fungovať, ale to nikto nikdy nevie.“
Druhý domov v Nemecku
Okupáciu v roku 1968 nezvládol a emigroval do Švédska, no neskôr sa usadil v Kolíne nad Rýnom, vo vtedajšom Západnom Nemecku, kde založil divadlo KEFKA v roku 1974 a našiel skvelé tvorivé prostredie aj podmienky pre život. Po revolúcii v roku 1989 sa vrátil do rodnej vlasti a v Bratislave založil v roku 1992 divadlo Aréna ako medzinárodný inštitút pohybového divadla, ktoré viedol až do roku 2002, keď sa vrátil naspäť do Nemecka.
Pod pantomímou si väčšinou človek predstaví paródiu, humor, zábavu, ale Milan Sládek vniesol do nej vážne témy ako bibliu, Antigonu, Dubčeka... „Záleží ako využijete mantinely, ktoré tanec a pantomíma ponúka,“ prezradil rozmanitosť tém svetový mím. „Niekedy tragické veci môžu byť komické a naopak. Rád sa pohybujem v tomto rozmedzí. V Mníchove som robil Krížovú cestu a pán farár tam mal problém, myslel si, že budem „šaškovať“ na javisku, ale potom bol príjemne prekvapený s akou vážnosťou sa dá téma poslednej cesty osobnosti, ktorá bola presvedčená o svojej pravde, spracovať v pantomíme. Priznám sa, robí mi to dobre, keď sa môžem dostať do týchto polôh.“
Legálne a ilegálne
Jeho srdiečko dotĺklo 4. decembra 2024, ale jeho dielo ostane večné aj vďaka jeho výtvarnej tvorbe, zachovaným zachyteným vystúpeniam, ale aj vďaka životopisnému dokumentu, ktorý o ňom v roku 2020 nakrútil Martin Šulík a zahrali si v ňom aj Milan Lasica ((† 81) či Ľubomír Feldek (88).
V čase pôsobenia Milana Sládka v Kolíne nad Rýnom sa tam ocitol i hokejista Jozef Golonka (86), ktorý tam pôsobil ako tréner v rokoch 1983 - 1985 a získal titul Majstra Nemecka s miestnym klubom roku 1984.
„Bolo úžasné stretávať sa s Milanom Sládkom, ktorý tam bol ilegálne a ja legálne, pracovne,“ zaspomínal si pre Nový Čas Nedeľa Jozef Golonka. „Dvaja Slováci, pôsobiaci každý v inej oblasti, mňa poznal celý Kolín, jeho celé Nemecko a vlastne aj celý svet. Bývali sme pár ulíc od seba a potom sme sa po revolúcii stretávali v Bratislave. Odišiel veľký Slovák, ktorý preslávil našu republiku vo svete.“
Zdroj foto: Facebook Milan Sládek