Na návšteve v Múzeu školstva a pedagogiky: Čo sa skrýva za múrmi výnimočnej školy?

Na okraji Bratislavy znovuotvorili v tomto roku múzeum, ktoré pomáha žiakom nahliadnuť do minulosti, a tým starším prežiť chvíle plné nostalgie za svojimi detskými rokmi strávenými v školských laviciach. Boli sme sa pozrieť v Múzeu školstva a pedagogiky, ktorým nás previedla jeho riaditeľka Martina Kočí. Okrem iného nám ukázala nielen predchodcu šlabikára, ale aj predmet, ktorý návštevníci majú najradšej z celej expozície.

Boli ste už niekedy v múzeu, ktoré sa venuje tomu, ako vyzerali školy v minulosti a ako sa naši predkovia učili? Na Slovensku máme takéto múzeum jediné, a to v Devínskej Novej Vsi. Okrem toho však existujú aj múzeá venujúce sa napríklad špeciálnemu školstvu a školy minulosti možno objavovať aj vo viacerých skanzenoch.

Školská budova

My sme tentoraz zavítali do budovy bývalej Masarykovej štátnej ľudovej školy v Devínskej Novej Vsi, ktorá bola postavená takmer pred sto rokmi. Vtedy ešte v obci neďaleko hlavného mesta. Na tú dobu moderná školská budova slúžila ako škola až donedávna. Dnes v nej už sídli múzeum so zaujímavou expozíciou aj tisíckami zbierkových predmetov v depozitároch.

Škola, ktorá vznikla v roku 1926, prešla citlivou prestavbou. „Na tú dobu bola mimoriadne moderná,“ vysvetľuje pani riaditeľka. „Mala splachovacie toalety, čo vtedy nebolo bežné. Deti sa učili v priestranných triedach a pri stavbe sa využil na tú dobu v školách neobvyklý železobetón.“

Dvanásť storočí

Našu prehliadku začíname na prvom poschodí. Bude to putovanie časom od najstarších dôb. „Každý z nás je súčasťou školskej histórie a my ju pre všetkých uchovávame. Zobrazujeme dejiny školstva na našom území od čias Cyrila a Metoda až do vzniku Slovenskej republiky v roku 1993,“ vysvetľuje Martina Kočí obrovský rozsah expozície. Postupne prechádzame šiestimi obdobiami a pozorujeme, ako sa menil systém vzdelávania, učivo, ale aj život žiakov a práca učiteľov v školách.

Moderná expozícia sa nerodila jednoducho, stálo však za to počkať si na ňu. Hneď na začiatku máme možnosť na vlastné oči vidieť malý predmet, ktorý bol základom vzdelávania žiakov v školách v minulých storočiach. V druhej polovici 19. storočia nemali k dispozícii šlabikáre tak, ako ich poznáme dnes. „Používala sa iná pomôcka. Podľa obrázka dostala názov Kohútik,“ ukazuje na Slovensku unikátny a zrejme jediný zachovaný kus šlabikára odborníčka.

„Tento predchodca tradičného šlabikára bol používaný na výučbu abecedy. Pomôckou je papierik nalepený na drevenej podložke. Učiteľ s ním chodil a ukazoval ho žiakom,“ opisuje doby, keď ešte neboli učebnice bežne dostupné. Kohútik sa používal v nemecky hovoriacich krajinách a dostal sa aj k nám. Okrem abecedy a obrázka na ňom bola aj základná modlitba Otče náš, ktorú musel každý školáčik ovládať.

Otvorte si učebnice

Postupne nám padá zrak aj na symbol nástupu do školy – aktovku. Tie sú vystavené ku každému časovému okruhu. Najstaršou je kožený obal s gravírovaním, ktorý sa používal ešte v 19. storočí. Učebnice sa do neho zabalili a žiak si ho mohol zavesiť aj na plecia. „Samozrejme, táto aktovka slúžila pre majetnejšie deti, tie chudobnejšie si mohli učebnice, ak nejaké mali, zviazať špagátom,“ pripomína kurátorka. O pár krokov ďalej už vidíme aktovky, ktoré si už nejeden z návštevníkov môže pamätať aj zo svojho detstva.

Nostalgické chvíle prežívajú mnohí pri vystavených učebniciach. Učili sa z nich celé generácie detí a v zbierkach múzea ich je skutočne veľa spolu s obľúbenými školskými časopismi. Niektoré sú však vzácnejšie než iné. „Nedávno sa nám podarilo získať učebnice, ktoré prešli zásahmi v roku 1939, keď sa mnohé informácie z textov vyškrtávali,“ dozvedáme sa o vzácnych nálezoch.

Meotar i platne

Pre mnohých je prekvapením aj úplne novým zážitkom, keď majú možnosť sadnúť si do tradičných drevených lavíc s otvorom na kalamáre. Je až neuveriteľné, že v laviciach zo 60. rokov 20. storočia sedeli ešte nedávno v niektorých školách i dnešní školáci.

Čo však najviac zaujme „dospelákov“, keď sa prechádzajú múzeom? „Najobľúbenejším výstavným objektom je meotar,“ ktorý si podľa pani riaditeľky pamätá zo školy úplne každý. „Deti ho milovali. Je to ikona slovenského školstva 80. rokov, keďže sa reálne používal v triedach,“ ukazuje nám technickú pamiatku a pridáva, že mnohí si pamätajú zo školských čias aj púšťanie platní.

Vystavať zaujímavú expozíciu, ktorá návštevníka nezahltí predmetmi či veľkým rozsahom textu, bola veľmi náročná úloha. Moderných technológií je menej, ich úlohou je iba dopĺňať zbierkové predmety.

Pokochať sa môžeme starými peračníkmi a perami, vystavené sú tiež rysovacie pomôcky, ktoré používali ešte naši starí a prastarí otcovia.

Umelecké diela

Kráčame okolo učebných pomôcok, nástenných tabúľ a máp. „Boli to prepracované umelecké diela z kvalitných materiálov, napríklad fyzikálne pomôcky s drevenými podstavcami. Za socializmu sa potom tieto pomôcky vyrábali z plastu a už neboli esteticky také hodnotné, aj keď, pravdaže, slúžili svojmu základnému účelu, napríklad na demonštrovanie fyzikálneho javu,“ ukazuje nám múzejníčka.

Dozvedáme sa, že školské nástenné tabule sa používali už v 19. storočí, rozšírili sa až v tom nasledujúcom. Využívali sa na rôzne predmety, aj odborné, keďže neboli drahé. „Bolo dôležité, že učiteľ mohol žiakom všetko ukázať pri tabuli, napríklad zapojenie elektrických obvodov,“ zdôrazňuje Martina Kočí. Mnohé pomôcky sa spočiatku preberali napríklad z Nemecka a bolo potrebné ich prekladať. Neskôr už slovenské vizuálne pomôcky kreslili národní umelci, napríklad Vincent Hložník a iné renomované osobnosti. Ich tvorbu možeme nájsť aj v mnohých učebniciach.

Veselé vzdelávanie

V starších obdobiach sa učebnice dedili, niekedy si ich deti museli kupovať, až neskôr mali učebnice k dispozícii zo školy a žiaci ich dostávali. „Na starých učebniciach je vidieť aj kvalita. Kedysi učebnice žiakom vydržali roky, dnešné knihy sa rozpadnú omnoho rýchlejšie, keďže sú brožované,“ potvrdzuje pani riaditeľka pozorovania mnohých dnešných rodičov.

Sme zvedaví, na koho sa v múzeu tešia najviac. V špeciálne upravenej dobovej triede na prízemí sa práve s pani múzejnou pedagogičkou lúčili malí školáci, ktorí prišli v rámci exkurzie spoznávať školu minulosti. Program však majú pripravený nielen pre najmenších, ale aj pre žiakov druhého stupňa a stredoškolákov. A, samozrejme, aj pre širokú verejnosť, veď v školských laviciach strávil každý pekných pár rokov.