Sotva sme sa na Slovensku zbavili opatrení, ktoré nás sprevádzali niekoľko rokov v súvislosti s ochorením COVID-19, v zapätí našu krajinu začali trápiť epidémie postihujúce domáce i voľne žijúce zvieratá. Hoci aktuálne najviac rezonuje v spoločnosti slintačka a krívačka, aj naďalej musíme byť v strehu i pred vtáčou chrípkou a africkým morom ošípaných. Čo je podľa odborníkov potrebné vedieť o slintačke a krívačke (SLAK) a ako by sa mali správať bežní občania?
Prvé prípady ochorenia SLAK boli potvrdené 21. marca 2025 na troch farmách na juhu Slovenska. Nebolo to až takým veľkým prekvapením, keďže na viacerých miestach tesne pri hraniciach Maďarska so Slovenskom potvrdili nákazu slintačkou a krívačkou 7. marca.
Opýtali sme sa preto odborníkov (doplniť meno, mená, funkciu) z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, koho toto ochorenie ohrozuje a či sa majú o svoje zdravie obávať aj ľudia.
Je slintačka a krívačka závažným ochorením? Koho postihuje a ako sa prejavuje?
Slintačka a krívačka, alebo aj aftózna horúčka, je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie zvierat. Postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, ale aj voľne žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky. Inkubačnú doba vírusu je 7 až 14 dní, u hovädzieho dobytka býva kratšia. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie. Zvieratá v dôsledku bolesti strácajú chuť do jedla, hmotnosť a bývajú utiahnuté.
Ako sa vírus prenáša?
Priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami. Vírus sa šíri aj vzduchom na desiatky kilometrov, v prostredí prežíva veľmi dlho a je odolný aj voči mrazu.
Ide o novodobý vírus?
Vírus slintačky a krívačky je jedným z najmenších a najodolnejších známych živočíšnych vírusov, ktorý je známy už od roku 1898. Je mimoriadne stabilný a veľmi účinne sa šíri.
V ktorých krajinách Európy momentálne bojujú s týmto ochorením?
V tomto roku bola potvrdená nákaza v januári v Nemecku, v marci v Maďarsku a na Slovensku.
Majú sa ľudia obávať o zdravie svojich domácich zvierat, prípadne nechodiť s nimi do voľnej prírody?
Pre psov, mačky, kone, zajačiky či hydinu vírus slintačky a krívačky nepredstavuje zdravotné riziko.
Môže sa ochorenie preniesť na človeka?
Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa môže vírusom nakaziť aj človek v závislosti od kondície jeho imunitného systému. Priebeh však býva mierny, takmer nebadateľný. V absolútnej väčšine nákaza prejde bez povšimnutia, výnimočne vriedkami na jazyku a aftami na sliznici úst.
Aká je v takom prípade liečba?
Liečba spočíva len v tlmení príznakov, ktoré sú však minimálne, preto nie je potrebná.
Infoblok
Čo robí EÚ?
Pre tieto situácie v Únii funguje systém rýchleho varovania na oznamovanie nákazy v členských krajinách. EÚ má vlastnú stratégiu na prevenciu a kontrolu slintačky a krívačky a pravidlá na prevenciu a kontrolu tohto typu chorôb.
Európska komisia 11. marca prijala dočasné núdzové opatrenia v súvislosti s výskytom ochorenia v Maďarsku. V ňom ukladá Maďarsku a Slovensku, aby zriadili reštrikčné pásmo s opatreniami na zabránenie jeho šírenia ďalej do Európy.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má na riešenie výnimočných narušení trhu krízovú finančnú rezervu. Viackrát z nej už pomohla rôznym chovateľom, ktorých postihlo ochorenie zvierat.
Žiadne riziko pre ľudí
SLAK je ochorenie, ktoré patrí medzi ochorenia zvierat. Riziko prenosu na človeka je podľa ministerstva zdravotníctva nízke až zanedbateľné, a preto by nemalo byť považované za klasickú zoonózu – ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí.
Názov choroby mnohým pripomína siedmu chorobu označovanú ako choroba ruky, nohy, ústa, ktoré patrí medzi bežné vírusové ochorenie a postihuje predovšetkým dojčatá a deti. S ochorením SLAK však nijako nesúvisí.
Dodržiavajte tieto pravidlá
· Konzumujte pasterizované mlieko a výrobky z pasterizovaného mlieka.
· Mäso a mäsové výrobky dostatočne tepelne upravte.
· Nekonzumujte nepasterizované mlieko, mliečne výrobky z nepasterizovaného mlieka a ani nedostatočne tepelne spracované alebo tepelne nespracované mäso. Tieto opatrenia je vhodné dodržiavať vždy, nielen počas súčasnej epidémie SLAK.
· Nakupujte mäso, mlieko a mliečne výrobky od predajcov, ktorí podliehajú pravidelnej kontrole potravín.
· Vo všeobecnosti dbajte na dodržiavanie osobnej hygieny, dôkladne si umývajte ruky teplou vodou a mydlom po kontakte so zvieratami a živočíšnymi produktmi.
· Dôsledne dodržiavajte pokyny a odporúčania štátnych a odborných autorít, ktorých cieľom je ochrana verejného zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.
Vtáčia chrípka
Vtáčia chrípka A (H5N1) je ochorenie, ktoré sa v posledných rokoch stáva bežnou súčasťou zimného obdobia aj v našich končinách. Tento vírus bol prvýkrát identifikovaný v roku 1996 v južnej Číne a následne v roku 1997 spôsobil významné epidémie hydiny v Hongkongu, pričom bolo hlásených 18 infekcií u ľudí. Po roku 2003 sa vírus objavil znovu a rozšíril sa medzi vtákmi v celej Ázii, Afrike, Európe a na Strednom východe.
Odvtedy sa vtáčia chrípka A (H5N1) stala globálnym problémom, pričom viac ako 23 krajín nahlásilo Svetovej zdravotníckej organizácii vyše 890 prípadov ľudských infekcií. Závažnosť ochorenia u ľudí sa pohybuje od miernych symptómov až po smrteľné prípady.
Doterajší vývoj v šírení vírusu priniesol nové výzvy. Prvýkrát v histórii bol vírus vtáčej chrípky HPAI A (H5N1) hlásený u dojníc. Ohnisko tohto vírusu bolo prvýkrát oznámené 25. marca 2024 a do januára 2025 bolo v USA potvrdených 929 prípadov v 16 štátoch.
Ďalšou významnou udalosťou bolo šírenie vírusu na Antarktídu, kde predstavuje vážnu hrozbu pre izolované populácie vtákov, tuleňov, tučniakov a ďalších živočíchov, ktoré nikdy neboli vystavené takémuto patogénu.
K 21. januáru 2025 bolo na Slovensku potvrdených 37 prípadov vysoko patogénnej leteckej influenzy H5N1. Z toho boli 2 ohniská u hydiny, 6 prípadov u vtákov chovaných v zajatí a 11 prípadov vo voľnej prírode. Najnovší prípad infekcie hydiny bol zaznamenaný 3. januára 2025 v okrese Veľký Krtíš, kde bola infikovaná hydina vrátane kurčiat a husí.
Národné referenčné laboratórium vo Zvolene oznámilo koncom roka 2024 pozitívny výsledok z vyšetrenia na vtáčiu chrípku vtákov chovaných v zajatí v Zoologickej záhrade Košice. Prítomnosť vírusu bola potvrdená 9. decembra 2024 v jednej vzorke potápača prilbatého (Lophodytes cucullatus) a 11. decembra 2024 vo vzorke labute čiernej (Cygnus atratus).
U voľne žijúcich vtákov bol posledný potvrdený prípad infekcie zaznamenaný 19. decembra 2024 v okrese Dunajská Streda.
Odborníci a vedci upozorňujú na potrebu monitorovania vývoja tohto vírusu, ktorý sa neustále geneticky mení. Je dôležité posilniť preventívne opatrenia a zvýšiť informovanosť verejnosti, aby sme minimalizovali riziká spojené so šírením vtáčej chrípky.
Africký mor ošípaných
Africký mor ošípaných (AMO) je vírusová, vysoko kontagiózna infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých (prasa bradavičnaté, diviak štetinatý, diviak madagaskarský, diviak pralesný). Prejavuje sa rýchlym priebehom, s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, inapetenciou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach, serózach a v tkanivách rôznych orgánov.
V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje, resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa.
Ochorenie je prenosné priamym kontaktom s chorým alebo uhynutým zvieraťom, výkalmi a sekrétmi infikovaného zvieraťa, prípadne konzumáciou tepelne neopracovaných produktov z infikovaných zvierat. Úmrtnosť medzi zvieratami dosahuje takmer 100 percent. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat.
Od začiatku roka 2025 bolo na Slovensku diagnostikovaných 166 pozitívnych prípadov na AMO u diviakov.
Zdroj foto: Pixabay
