3Nedávno potešila fanúšikov atletiky skvelým výkonom a s ľahkosťou sa vyšvihla na druhé miesto slovenských historických tabuliek na dvestometrovej trati. Vylepšila pritom slovenský rekord do 23 rokov. Atlétka Viktória Forster (22) je našou veľkou olympijskou nádejou.
Vy ste aktuálnou slovenskou atletickou hviezdou, vieme však, že ste začínali s úplne iným športom.
Odmalička som bola neposedné dieťa. Moja mamina sa ako mladá venovala biatlonu, takže rodičia ma k športu vždy viedli. A okrem toho som vždy milovala, keď som mohla pozerať v televízii športové súťaže. Na základnej škole, ešte na prvom stupni, ma rodičia prihlásili na gymnastiku, takže som mala nejaký základ. Ale popritom som hrávala volejbal, basketbal, jednoducho som sa snažila robiť všetky športy. No a potom ma rodičia prihlásili na biatlon. Začala som, keď som mala 9 rokov, ale moje začiatky boli asi také, že hneď na prvom tréningu som si spôsobila otras mozgu.
Neodradilo vás to od ďalšieho športovania?
Rodičia stáli pri mne, povedali, že toto sa jednoducho v športe deje. Tak som sa nevzdala a potom prišlo obdobie, keď som sa musela prihlásiť na strednú školu. A vtedy sa táto ponuka, samozrejme, hneď zapáčila, lenže mojej mamine nie. Nechcela ma od nich pustiť tak ďaleko, na internát. Ale zakročil môj ocino, nejako sa to doladilo a išla som na športové gymnázium do Nitry. A tam sa vlastne začala moja atletická kariéra.
Takže nakoniec vyhrala nad biatlonom atletika. Prečo?
Atletika je všestranná, tam sa môže nájsť naozaj každý. Sú tam rôzne možnosti, môžete si vybrať vytrvalostné behanie, šprint, prekážky. Každý si môže nájsť to svoje.
Miestenku na olympiádu už máte vo vrecku. Aký je to pocit?
V mojom okolí všetci vedeli, že olympiáda je odmalička môj sen. Už od toho momentu, ako som sa začala venovať športu. Vždy som hovorila, že raz chcem štartovať na olympijských hrách a naozaj som za tým išla. A minulý rok sa mi to splnilo. Moji rodičia sú z toho nadšení, nesmierne hrdí, tak isto ako starí rodičia, kamaráti. Pretože všetci vo mne videli, že za týmto cieľom idem. Podporujú ma vo všetkom, čo robím. Veľmi sa teším, že im môžem takto robiť radosť.
Ako trávite svoj čas pred štartom olympiády v Paríži?
V poslednej dobe trávim veľa času v Banskej Bystrici, máme tam vytvorené dobré podmienky. Ráno idem na tréning, potom mám voľno. Idem na kávu, alebo si oddýchnem. Prečítam si knihu. Popoludní mám druhý tréning a potom mám väčšinou fyzioterapiu. A večer si rada pozriem nejaký film. Snažím sa tiež chodiť spať v normálnom čase, aby som na ďalší deň mohla podávať na tréningu výkony, aké sú potrebné.
