Keď v roku 1977 štartovala sonda Voyager-1 na svoju cestu do vesmíru, nikto ani v najdivokejších snoch nepredpokladal, že ešte v roku 2024 bude vysielať údaje z hlbokého vesmíru. Unikátny projekt NASA má pre nás stále nové prekvapenia.
Voyager, v preklade cestovateľ, bol zostrojený na prieskum vonkajšej časti našej slnečnej sústavy. Sondu vážiacu 722 kilogramov vypustili 5. septembra 1977. V priebehu vyše 46 rokov precestovala 24 miliárd kilometrov. Dnes je najvzdialenejším ľudským výtvorom vo vesmíre.
Starosti s čipom
Hlavným cieľom Voyageru 1 bol prieskum planét Jupiter, Saturn a ich mesiacov i prstencov. V súčasnosti sonda študuje heliopauzu a výplň medzihviezdneho priestoru, do ktorého vstúpila. Na jeseň minulého roka sa však sonda odmlčala, odborníci sa s ňou nechceli nadobro rozlúčiť, a tak sa snažili o obnovenie kontaktu. Hoci sonda dostávala príkazy zo Zeme, pre pokazený čip nebola schopná posielať zmysluplné údaje.
Poškodený čip sa však podarilo obísť, a tak v NASA veria, že okrem údajov o kondícii samotnej sondy sa im čoskoro podarí znova získať aj informácie o prostredí, v ktorom sa nachádza. Odpoveď zo sondy putuje na Zem aktuálne 22,5 hodiny, preto musia mať všetko dobre načasované.
Zdroj foto: wikipédia
