Našli sme speváčku Luciu Olešovú (35): Žije s indickým manželom v Dubaji a živí sa ako realitná maklérka

Speváčka Lucia Olešová (35) sa doma zviditeľnila ako speváčka v šou Slovensko hľadá SuperStar v roku 2007. Vôbec jej však nelichotilo, že o nej hovorili ako o dcére z bohatej rodiny, ktorej k úspechu pomáhajú oteckove peniaze a kontakty. Možno aj to bol dôvod, prečo Lucia neskôr odišla žiť do Nemecka. Dnes je aj to minulosť – blondínka sa po rozvode s Nemcom Ralfom vydala za sympatického architekta z Indie, s ktorým sa presťahovala do Dubaja.

Lucia zaujala v speváckej súťaži hlasom aj výzorom. Na Slovensku mohla preraziť v šoubiznise, preto bolo prekvapením, keď sa rozhodla pre život v Nemecku. Lenže, ako sa hovorí, zdanie klame... Pekná blondína to totiž vôbec nemala také jednoduché, ako sa zdalo. Aké významné bolo pre ňu rozhodnutie odísť zo Slovenska?

„Pre mňa bol odchod zo Slovenska v tom čase istým vykúpením. Mala som tu síce isté osobné zázemie, ale z môjho pohľadu to nebolo nič, za čo by sa oplatilo bojovať. Keby som chcela, vedela by som sa hudobne posunúť ďalej. Ale keďže sa mi – aj vďaka speváckej šou – zrútil svet, tak keby v tom čase prišla akákoľvek ponuka odísť z krajiny, zobrala by som ju všetkými desiatimi,“ hovorí Lucia a svoj odchod do Nemecka zdôvodní: „Pretože som bola v čase počas SuperStar a po nej vykresľovaná v nie veľmi pozitívnom svetle. Kdekoľvek som sa objavila, ľudia sa na mňa pozerali skrz tie negatívne informácie. Najsilnejší moment som zažila, keď som raz bola na pošte. Podišla som k okienku, slušne som sa pozdravila. Pani za priehradkou si ma premerala prísnym pohľadom, asi som jej bola povedomá. Podala som jej občiansky preukaz na vyzdvihnutie zásielky, dotyčná si prečítala moje meno a povýšeneckým hlasom odzdravila: ,No, dobrý deň!‘

Povedala to takým štýlom, že mi došlo, že kamkoľvek prídem, nikdy nebudem to dievča, ktoré chce niečo v živote dosiahnuť vlastnými silami, ale vždy budem mať nálepky, o ktoré som nestála.“

Machruje na jaguári

Vtedy, pred sedemnástimi rokmi, si natoľko neuvedomovala, čo v skutočnosti znamená byť súčasťou šoubiznisu. Chcela spievať – to bol jej sen. Lenže dievča z bohatej rodiny bolo vďačným objektom rôznych klebiet. „O mne sa stále dalo niečo písať. Chvíľu to boli moje osobné vzťahy, potom sa do toho zaplietla moja rodina, rozvod rodičov, ktorí sa hádali o nás – tri deti, brali ma ako decko zo zbohatlíckej rodiny... Bolo tam veľa drám, zakaždým čosi nové, ako seriál na pokračovanie. Jedna z tituliek bola: Machruje na jaguári! Vraj jazdím na stotisícovom aute, pričom nemalo hodnotu ani desaťtisíc.

Bola som vyprofilovaná ako zbohatlícka dcéra, ktorej ocko pomohol ku kariére a vybaví mi protekčne aj postup v SuperStar,“ otvorene hovorí Lucia. Zároveň však dodáva, že keď ju ľudia bližšie spoznali, mali na ňu úplne iný názor. „Často sa mi stalo, že keď som sa s niekým stretla, po niekoľkých minútach mi povedali, že veď ty si úplne iná, ako sme si mysleli. Toto keď sa ti stáva často, nadobudneš pocit, že bojuješ proti niečomu, čo nemôžeš vyhrať,“ konštatuje blondínka, ktorá v Bratislave začala študovať na masmediálnej fakulte. Tú však nedokončila, dostala ponuku účinkovať na zaoceánskej lodi. „Pamätám si, ako som stála na lodi a pred sebou som mala len šíru hladinu. Nič, len nekonečnú vodu, žiadny horizont, len voda a nebo. Ten pocit slobody a šťastia, ktorý som mala v sebe, bol neopísateľný! Bol to prelom, keď sa vo mne niečo otvorilo a povedala som si, že toto je moja cesta,“ usmeje sa Lucia pri spomienke.

Úspech a rozvod

Na lodi našla lásku, kvôli ktorej napokon odišla do Nemecka. Mužom, ktorému vtedy dala svoje srdce, bol Nemec Ralf. „Vydala som sa a zostala som žiť v Nemecku jedenásť rokov. Tam som bola v podstate nikto, čo mi po všetkom tom mediálnom záujme na Slovensku vlastne vyhovovalo,“ úprimne priznáva Lucia. „Začala som vystupovať na rôznych lokálnych akciách, najprv menších, potom aj väčších. Musím povedať, že sa mi celkom darilo. V tejto covermusic som sa dostala na rôzne pódiá nielen v Nemecku, ale aj inde v zahraničí. Vystupovala som s veľkými kapelami, bola som záverečný bod programu s veľkým orchestrom. Keď som odchádzala zo Slovenska, cítila som sa byť maličká a v Nemecku som zrazu začala opäť naberať sebavedomie.

Najviac mi asi pomohla šou, v ktorej som vystupovala v Zürichu, tam som sa mohla ako speváčka viac rozviť. Spievala som s orchestrami, s kapelami, často to boli veľké sály, festivaly, v hľadisku sedeli napríklad Ornella Mutiová, Franco Nero či Pamela Andersonová,“ prekvapí blondínka. „Nemala som vlastnú kapelu, ale spievala som s rôznymi formáciami. Pomohla mi jedna koncertná šnúra, vďaka týmto vystúpeniam som získala množstvo kontaktov. Dokázala som si, že na to mám a že nejaké porážky nemusia definovať celý môj budúci život,“ opisuje svoju hudobnú kariéru v Nemecku. Vzťah s mužom, kvôli ktorému odišla do Nemecka stroskotal, nasledoval rozvod. „Nejaký čas som bola sama. Aj to bolo dobré obdobie, lebo som sa venovala práci sama na sebe. Mala som hodiny spevu, začala som robiť vzdušnú akrobaciu, písala som nové texty, pesničky... Bolo to veľmi kreatívne obdobie.“

Láska z Indie

S terajším manželom sa Lucia zoznámila pred šiestimi rokmi v Düsseldorfe. „V tom čase som vystupovala vo varieté šou, v divadle, na rôznych podujatiach. Aditya je architekt a pochádza z Indie. Bol jeden z tých ľudí, ktorí mali na mňa veľmi pozitívny vplyv. Je o rok starší a bol úplne iný, ako všetci doposiaľ. V tom období som dostala od kamarátky ponuku venovať sa realitám. Veľmi som sa tomu bránila, mala som hlavu nastavenú tak, že som umelkyňa a toto sa nedá zlúčiť. Jedného dňa mi zavolala, že prosím ťa, pomôž mi, nestíham, urobíš za mňa obhliadky? Ocitla som sa v tomto odbore, akoby ma niekto hodil do vody,“ smeje sa Lucia, ktorá ešte netušila, že toto bude jej ďalšia cesta, hoci v úplne inej krajine. „Urobila som si licenciu na realitnú maklérku.

Dostala som ponuku od jednej veľkej firmy. Hovorila som si, ja som speváčka, nemám žiadne skúsenosti s touto brandžou... Ale povedali mi, že viem veľmi dobre komunikovať, že si viem získať ľudí – a to sú vlastnosti, ktoré sú dôležité. Všetko ostatné sa naučíš. Mali pravdu.“ Lucia priznáva, že pracovať v Nemecku v tejto oblasti nebolo jednoduché. „Dostala som na starosti prenájmy, predaje. Potom prišiel kovid. Mala som už plný kalendár speváckych vystúpení na celý rok, ale zrazu bolo všetko zrušené. Takže jediné, čo mi zostalo, boli nehnuteľnosti. Z vízie, že keď budem mať čas, budem sa popri speve venovať realitám, bola odrazu práca na plný úväzok. Paradoxne reality a architektúra nás s manželom zaviali do Dubaja.

Dubaj

Svadba Slovenky a Inda sa konala v Dánsku. Príchod do Dubaja v máji pred dvomi rokmi zmenil Lucii život, hoci nie tak celkom. Stále spieva a venuje sa realitám, čo vraj vôbec nebolo také zložité, ako by sa zdalo. Predsa len prax mala už z Nemecka. Ponuku dostala skôr, než sa usadila v krajine. „Kamarátka môjho muža pracovala ako realitná maklérka. Predstavila ma vo svojej firme, počas toho, ako sme tam boli na dovolenke. Dostala som pracovnú ponuku. Spýtali sa ma, kedy môžem nastúpiť. Vravím, musím sa vrátiť domov a presťahovať sa!“ zasmeje sa Lucia. Pripomenie, že to bola veľká príležitosť, lebo v Dubaji je momentálne veľký boom, čo sa týka výstavby. „V tom čase sa tam sťahovalo veľmi veľa ľudí z Ruska a Ukrajiny, takže maklérska spoločnosť rástla neskutočnou rýchlosťou.

Nehnuteľnosti sa tam predávajú ako teplé rožky. Ten systém porovnaní s tým, ako to funguje v Nemecku, bol taký fascinujúci, že som každý deň sršala šťastím. Sú to jednoduchšie procesy, nádherné projekty, nehnuteľnosti, človek si tam môže zabezpečiť bývanie. My sme si predtým chceli kúpiť byt v Nemecku, a keď som si porovnala, čo si za tú cenu môžem kúpiť v Düsseldorfe a čo si za tú sumu kúpim v Dubaji, nebolo nad čím uvažovať. V Dubaji je štandardom mať v budove bazén, fitnes... Za tie isté peniaze tam dostanete kúpiť veľkometrážny byt, v Nemecku napríklad menší a starší byt v nie najlepšej lokalite,“ vysvetľuje Lucia.

Bez predsudkov

Lucia vraví, že ľudia sa jej často pýtajú na to, ako zladili rodinný život, keďže každý pochádza z iného kultúrneho prostredia. „Aditya študoval a žil v Nemecku sedem rokov. Ja som tam fungovala dlhé roky, prvý manžel bol Nemec, aj môj okruh kamarátov boli cudzinci. Pre mňa to teda nebolo nič zvláštne,“ konštatuje Lucia. A kto sa komu viac prispôsobil? „Mám šťastie, že môj muž pochádza z veľkej rodiny, ktorá je otvorená svetu. Obidve jeho sestry žili istý čas v zahraničí. V niektorých častiach Indie funguje kastový systém a mnoho rodičov tradičných rodín má predstavu, že ich potomok by si mal zobrať niekoho, kto je z ich kasty, z rovnakého náboženstva alebo minimálne z rovnakého regiónu.

Obidve jeho sestry si zobrali mužov, ktorí sú mimo týchto parametrov. Tak keď si ich najmladší syn našiel niekoho, kto je z úplne iného sveta, prijali to tak, že sme radi, že niekoho má a že je šťastný. Neboli tam žiadne predsudky,“ vysvetľuje Lucia. Tým, že mnohí členovia jej indickej hovoria po anglicky, veľmi rýchlo si k nim našla cestu. „Popravde tých rozdielov je oveľa menej, ako by si človek predstavoval,“ tvrdí.

Bryndzové halušky

Keď sa manželia zoznámili, Lucia bola vegánka. S novou láskou sa to však zmenilo. „Môj muž veľmi rád varí. Keď sme boli v Nemecku, často si varil pravú indickú stravu. Presne takú, akú varí jeho mama. Robil výnimočne chutné mäso s karí, čosi ako náš guláš. Chcela som to ochutnať, aspoň ryžu a omáčku. Zakaždým som si povedala, že len tento jediný raz robím výnimku... A potom bolo tých výnimiek viac a viac, lebo to jedlo bolo fantastické! Mala som pocit, akoby som to potrebovala, moje telo si to doslova žiadalo.

Stále však jeme veľa zeleniny, no už jedenkrát za týždeň aj bio mäso, tak to má zaužívané aj jeho rodina,“ prezrádza Lucia, ktorá zas naučila na slovenskú kuchyňu svojho indického muža. „Nemá s tým problém, veľmi mu chutí, dokonca aj bryndzové halušky! Tie som robila aj jeho rodičom, keď nás prišli navštíviť do Nemecka. Bolo to veľmi smiešne, lebo nikdy predtým som ich nerobila, toto bolo po prvý raz v živote! Rozhodla som sa, že im ukážem slovenské národné jedlo. Dopadlo to super, halušky sa vydarili. Boli fantastické a aj im chutili, čo som bola tak trochu v šoku,“ smeje sa Lucia.

S hudbou neskončila

Hudbe sa Lucia venuje aj v Dubaji. Pripúšťa, že tam to funguje trochu ináč, ako bola zvyknutá na Slovensku. „Mali sme napríklad tzv. jam session – to sa zídu hudobníci z celého mesta, prídu si len tak zahrať. Išla som na stretnutie, povedala som kapele, čo by som chcela zaspievať a zaspievala som. Potom sa mi prihovorili ľudia, ktorí organizovali akciu, že odkiaľ som, čo som zač, že majú projekt a či by som nechcela s nimi spievať. Tak to tam funguje, človek sa musí ukázať. Inak, toto je princíp, ktorý funguje v Dubaji vo všetkých brandžiach. Keď sa chce človek uchytiť, musí ísť cez osobné kontakty alebo zaklopať na dvere... Tam poslať e-mail – to nefunguje,“ vysvetľuje. Podporu má Lucia aj v rodine, takže si môže plniť svoj sen.

„Manžel má pochopenie pre moju prácu, aj pre umeleckú profesiu. Keby nemal, tak si ma nezoberie za ženu. Teší sa z mojich úspechov,“ usmeje sa Lucia, ktorej sa v Dubaji podaril husársky kúsok. „Nedávno som mala koncert s pianistkou Giselle Stouns z Uzbekistanu a s juhokórejským čelistom. Boseong Cho hrá v Slovenskej filharmónii, mal koncert v Dubaji a prizval ma na spoluprácu,“ pochválila sa Lucia, ktorej aktuálne hrajú v rádiu v Dubaji novú pesničku. „Tá skladba bola robená s cieľom spojiť rôzne kultúry. Od 21 rokov žijem v multikultúrnom svete, mám kamarátov viacerých národností, farby pleti, povolaní, v tomto je môj život veľmi pestrý a farebný. Aj tým, že polovica mojej rodiny sú z Indie, tak sa na mňa nalepilo množstvo vplyvov a chutí...“ Lucia ešte prezradí, že ku skladbe, ktorú hrajú v Dubaji, si sama napísala text. „Je o príchode do nového mesta, kde človek začína odznovu. Inšpirovala som sa vlastným príbehom. Mám v pláne vydávať jednu pesničku za druhou a dotiahnuť projekt – CD – do konca,“ plánuje speváčka, ktorá stihla už aj absolvovať v dubajskom rádiu interview.

Vzťahy sa utriasli

Aktuálne je už Lucia naspäť v Dubaji, na Slovensku však pobudla niekoľko týždňov. „Prišla som pozrieť rodinu, chodím sem sporadicky. Navštívim mamu, otca, teším sa na súrodencov. Brat Alex žije v Bratislave, sestra Nina v Prahe. Máme fantastický vzťah. Otec si po rozvode s mamou založil novú rodinu, takže mám malú nevlastnú sestru Olíviu. Rodinné vzťahy sa po rozvode rodičov upravili. To je jedna z vecí, ktoré som sa naučila – že niekedy naozaj čas lieči. Niekedy človek nemôže očakávať, že sa niečo vyrieši rozhovormi, lebo určité veci musia prebolieť. Dokonca si viem predstaviť, že by som sa na Slovensko raz vrátila, lebo teraz mám pocit, že to zázemie tu naozaj mám.“

Zdroj foto: ancn, archív LO