Nový rok priniesol smutnú správu zo slovenského športu, v Novej Dubnici zomrel olympijský víťaz v boxe, úspešný tréner a historicky prvý slovenský držiteľ titulu Športová legenda a mimoriadny človek Ján Zachara. Bol najstarším olympionikom zo Slovenska.
Podľa tých, ktorí mali možnosť ho osobne spoznať, bol Janko veľmi slušný, milý, príjemný, zdvorilý a mierny, až sa ťažko dalo uveriť, že vynikal v takom športe, ako je box. Keď ho niekto upozornil na tento paradox, rád hovoril, že box je jediný šport, ktorý sa vykonáva v rukavičkách...
Muž, ktorý bol paradoxne drobnej postavy, získal olympijské zlato v kategórii do 57 kg. Vyznával technický box, výborne sa pohyboval a mal rýchle nohy, takže sa borcom so silnejším úderom vedel zvyčajne úspešne vyhýbať. Zo 430 oficiálnych zápasov v kariére vyhral 365.
Zlato zo všeslovanských majstrovstiev
Vyučený strojný zámočník Ján Zachara v 18 rokoch prvý raz reprezentoval bývalé Československo, keď ho vybrali na I. všeslovanské majstrovstvá 1947 v Prahe. V mušej váhe do 51 kg tam spôsobil senzáciu, keď sa stal víťazom spoločne so Segalovičom zo ZSSR. Ich vzájomný súboj sa skončil remízou, aj keď podľa dobovej tlače mal jasne na body vyhrať Slovák. Bol to údajne jediný zápas Segaloviča v zahraničí v jeho živote, v ktorom nevyhral.
Ako vyhral olympiádu?
Do Helsínk na Hry XV. olympiády Zachara išiel ako člen armádneho klubu ATK Praha. Na olympiáde boxoval v životnej forme a 2. augusta 1952 sa stal olympijským víťazom.
„O boxerskej kráse sa vo finále nedalo veľmi hovoriť. Veľké výmeny som nemohol pripustiť, keďže Talian bol fyzicky silnejší. Prvé dve kolá patrili mne a to rozhodlo,“ vrátil sa Janko Zachara v spomienkach po 70 rokoch k helsinskému finále.
Obhajoba zlata v Melbourne mu ale nebola súdená. Na olympiáde v roku 1956 skončil Zachara v kategórii do 57 kg vo štvrťfinále po prehre s Fínom Hämäläinenom. V roku 1960 športovú kariéru ukončil ako štvornásobný majster ČSR.
Zlatá medaila aj za život
Janko Zachara bol vzácny človek. Vyrástol v skromných pomeroch a bol veľmi skromný a slušný. Rovnako príkladne ako v športe si počínal aj v ďalšom živote. Ešte aj dlho po dovŕšení deväťdesiatky trénoval boxerskú mládež v Dubnici nad Váhom či Ilave. Dlhší čas sa podieľal aj na fyzickej príprave v tom čase najlepšej slovenskej bedmintonistky Evy Sládekovej, ktorá nás reprezentovala na OH 2008 v Pekingu.
Smútil za milovanou ženou
Jána Zacharu veľmi zasiahla smrť manželky pred niekoľkými rokmi. Odvtedy každý deň meral cestu na cintorín. Posledné roky sa oňho starala dcéra, s ktorou obývali spoločný dom. Ona bola aj posledným človekom, ktorý ho videl živého. Krátko po polnoci z 1. na 2. januára ho ešte bola skontrolovať, či spí. Žiaľ, ráno sa už nezobudil.
3
