Nezabudnuteľný hlas slovenského športu: Karol Polák (†81) by oslávil 90 rokov

Ako si spomínajú na slávneho komentátora jeho televízni a športoví kolegovia?

Moderátor Roman Bomboš (53)

Karol Polák bol pre mňa veľkou inšpiráciou a jeden z motivátorov, ktorý ma nasmeroval na moje budúce povolanie. Ako malý chlapec som sa chcel podobať veľkým komentátorským vzorom, ktorými boli Karol Polák a Gabo Zelenay. Keď sme na sídlisku hrávali futbalové zápasy, tak som ich nielen hral, ale aj komentoval. Ledva som vystačil s dychom, ale naučil som sa rozprávať aj za nepriaznivých okolností.

Dodnes si pamätám majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1982, keď pán Polák čítal mená hráčov foneticky tak, ako ich vyslovovali v ich rodných krajinách. Už vtedy som obdivoval jeho prehľad a precíznosť v príprave. Keď sme sa spolu stretli, vždy sme sa hodiny vedeli rozprávať o zápasoch a herných situáciách v nich, na ktoré sme si pamätali možno už len my dvaja.

Športový komentátor Ján Lacko (82)

On bol človek, čo absolútne ovládal svoju profesiu. Vždy vedel kedy hovoriť a kedy mlčať a toto som si na ňom najviac vážil. Bol taký veľký chlap, ale najviac vyčnieval svojím výkonom za mikrofónom. Profesionálne sme v rámci redakcie vychádzali veľmi dobre a mnohí mladí redaktori sa ho snažili napodobňovať. Aj keď niekedy mám taký pocit, akoby bol viac uznávaný v Prahe ako u nás doma Slovensku.

Pamätám si, že raz sme niečo išli komentovať do Svidníka a ubytovali nás v hoteli v apartmánoch na najvyššom poschodí. Ubytovali sme sa a rozhodli sme sa, že zbehneme ešte dolu na pivo. A potom sme zistili, že sa pokazil výťah. A mali by sme čo robiť, kým by sme vyšli hore. Tak s úsmevom som si teraz na to spomenul. A myslím, že to bol starý pán Seneca, kto raz povedal, že „hovoriť málo a múdro je výsadou veľkých charakterov.“ A Karol taký bol.

Režisér Štefan Felix (82)

Keď sa povie Karol Polák, je to fenomém, legenda televízneho športu, ale aj obrovská osobnosť spoločenská – dnes by sa povedalo supercelebrita. Bol absolútny profesionál, dôsledný v príprave, presný, nápaditý, pohotový v prejave pred kamerou. Navyše to bol typ muža ako stvorený pred televíznu kameru. Vzdelaný, s veľkým rozhľadom nielen o športe. Najlepší športový komentátor, reportér, moderátor v histórii Slovenskej i Česko-Slovenskej televízie. Spomínam si, že raz z ničoho nič zhasli v štúdiu všetky reflektory. Osvetľovač okamžite šprintoval skontrolovať ističe, lenže nemohli sme čakať, vysielať sa musí.

Našťastie na stene štúdia bola naša záchrana – žiarovka, pracovné osvetlenie, ktoré sa nechávalo rozsvietené po celý čas, aby bolo v štúdiu trochu svetla, keď sa nevysielalo. A čo bolo dôležité, bola napájaná z batérie. Karol bravúrne zareagoval, videl sa na monitore, síce len kontúry postavy, ale hneď vo svojom prvom vstupe sa ospravedlnil divákom, že vypadlo osvetlenie. „A tú kontúru postavy, ktorú milí diváci vidíte, to som ja, Karol Polák a som živý,“ povedal a zakýval divákom. Bez najmenšieho prejavu nervozity odvysielal celý šport. Dodnes som nepochopil, ako dokázal v prítmí čítať z papierov texty správ, texty reportáží jednotlivých zápasov a najmä čísla – výsledky zápasov. Všetko to komentoval spamäti.

Novinár a textár Juraj Soviar (50)

Vždy je skvelé, ak sa so svojimi idolmi stretnete ako deti a vaše stretnutie sa zopakuje o niekoľko rokov neskôr. Presne to platí aj v prípade môjho zoznámenia sa s legendárnym športovým komentátorom Karolom Polákom. Ako desaťročného chlapca ma k nemu priviedol môj strýko Jožko. S Karolom boli nielen dlhoroční kolegovia v Československej televízii Bratislava v Mlynskej Doline, ale spájalo ich aj nerozlučné priateľstvo. Počas prestávky nakrúcania programu Stretnutie na želanie som Karolovi veľmi odvážne povedal, že aj ja raz budem novinár. A či uveríte alebo nie, po jedenástich rokoch som sedel zoči-voči nemu za stolom reštaurácie hotela Bratislava. A robil s ním veľký rozhovor.

Samozrejme, nezostal nič dlžný svojej povesti a opravoval ma vo výslovnosti a to červené more, ktoré mi zostalo po autorizácii rozhovoru, to radšej škoda hovoriť. Odvtedy sme sa stretávali takmer pravidelne a mne napadlo napísať jeho životný príbeh. Jeho kalendár bol plný na dva roky dopredu. Napokon sa nám to spoločne podarilo. Počas dlhých ciest po Slovensku sme sa mali o čom zhovárať. A tak som s legendou Karolom Polákom prežil nádherné roky plné nielen užitočnej práce, ale ako sa patrí, aj výbornej zábavy. Karol, ešte raz ďakujem za všetko a ver, že ťa v dobrom spomínam veľmi často.

Komentátor Stano Ščepán (67)

Mal charizmu a schopnosť upútať aj zabaviť. Zoznámili sme sa v čase, keď bol na výslní. Mal som tridsať rokov, keď ma vtedy ešte redakcia denníka Šport vyslala na ME v krasokorčuľovaní v Sarajeve. Sotva som nastúpil v Bratislave do vlaku, do lôžkového vozňa, pozdravil ma svojím hlbokým hlasom. „Sledujem, čo píšeš,“ povedal a pridal malý kompliment. Potešil som sa. Predstava dlhej cesty s Karolom Polákom v jednom kupé sľubovala dlhé rozprávanie o mnohých zážitkoch. Aj sa začalo, no pred Budapešťou vyšiel za sprievodcom a vrátil sa so slovami: „Idem do vedľajšieho. Bude to pohodlnejšie.“ Chápal som, hoci som len ťažko skrýval tieň sklamania. Už o chvíľu však bolo všetko ešte jasnejšie. V Budapešti pristúpila do vlaku dáma, ktorá bola lepšou spoločnosťou, než mladý novinár...

Po štrnástich rokoch som komentoval ME v krasokorčuľovaní. V roku 2001 boli v Bratislave. Karol Polák už dávno nebol v televízii, no bolo mi cťou pozvať ho ako hosťa na spolukomentovanie jedného z prenosov. Prišiel perfektne pripravený – „stará škola“. Mal so sebou množstvo poznámok aj údajov z archívu. No hoci mikrofón miloval, prekvapujúco pokorne sa držal v pozícii hosťa. Opäť som si uvedomil, že znova a znova napĺňa to, čo mi kedysi dávno povedal: „Často využiješ možno len dvadsať percent z toho, čo si na komentovanie prenosu pripravíš. Nemusíš povedať vždy všetko, čo vieš alebo si nájdeš. Ale keď sa prihodí niečo výnimočné, nezaskočí ťa to...“A pointa? „Zdedil“ som po ňom komentovanie krasokorčuľovania v Slovenskej televízii. Mal som v ňom dobrú inšpiráciu. Navyše pochádzal z rovnakej záhoráckej dediny Vysoká pri Morave ako moji rodičia. Nechcel jeho rodisku ani jemu robiť hanbu...

Hokejista Jozef Golonka (86)

Ja mám na Karola len tie najlepšie spomienky. On bol velikán športovej žurnalistiky, vždy vedel čo a ako povedať tak, aby nikoho neurazil, ale naopak poukázal na to, čo mohlo byť lepšie a pochválil, čo sa vydarilo. A najmä on tomu športu naozaj rozumel. A krasokorčuľovanie ako krásne komentoval! Dnes sa do športového komentovania niekedy miešajú aj ľudia, ktorí pracujú napríklad v šoubiznise a – nehovorím – tam sú naozaj dobrí, ale športu nerozumejú. Karol mal však všetko naštudované a tým, že bol herec, tak to vždy vedel opísať veľmi farbisto, že to mal poslucháč pred očami tak, akoby bol priamo pri tom, čo sa deje. My sme boli aj susedia, navštevovali sme sa a musím povedať, že bolo medzi nami to, čo už dnes v spoločnosti tak často nevidíme. Úcta.

Televízna hlásateľka Izabela Pažítková (76)

Karol Polák, gentleman, príťažlivý zjavom, správaním, vystupovaním... Rozhľadený. Moderovali sme spolu viacero cyklických relácií i programy k rôznym udalostiam so zaujímavými, múdrymi hosťami. Považovali sme obaja za nevyhnutné prísť pripravení, počúvať pozvaných. Diváci oceňujú pri takomto type relácií čaro okamihu a pohotovú, brisknú reakciu, schopnosť moderátora improvizovať. Paradoxne platí, že najlepšia improvizácia je tá, ktorá je dobre pripravená. Karol Polák to počas svojej kariéry nenútene a šarmantne dokazoval. Myslím, že by potvrdil, že sme spolu vychádzali fajn, lebo sme sa nepotrebovali presadzovať jeden na úkor druhého.

Karol Polák si získal rešpekt kolegov, odborníkov a divákov nielen zo sveta športu. Napríklad, mnohí si určite spomínajú na skvelé silvestrovské programy Československej televízie, ktoré na začiatku režíroval skvelý Janko Roháč a kde hľadisko tvorili „známe tváre z obrazovky“, ako zvykneme hovoriť hercom, spevákom, moderátorom... V jednej zo scénok strhol na seba pozornosť páve Karol: bolo to úsmevné a vtipné komentovanie technicky náročného výstupu pas de quarte z baletu Labutie jazero, kde štyri baletky dokazujú svoje majstrovstvo. A Karol Polák tiež, v jeho poňatí sa stali akoby hráčmi na futbalovom ihrisku... Na jedno z našich posledných  spoločných moderovaní nás doviezli na hrad na koči ťahanom párom ušľachtilých koní; ani neviem prečo, ale bolo to milé...

Futbalisti Jozef a Ján Čapkovičovci (76)

Karol Polák komentoval rôzne športy, ale mne sa zdalo, že on má ten futbal tak naozaj rád. Všímam si, že mnohí dnešní komentátori by chceli byť ako on, ale to by sa museli volať Karol Polák. Bol to vynikajúci odborník a športu naozaj rozumel, to bolo počuť okamžite, že on vedel, o čom hovorí. A bola ho radosť počúvať.

Športový komentátor Dušan Gabáni (78)

Karol Polák bol odo mňa starší o 12 rokov a zoznámili sme sa, keď som zatelefonoval do redakcie športových prenosov, keďže som bol absolvent FTVŠ a on mi to zdvihol. Predstavil som sa mu, pozval ma na pohovor a tam sme sa porozprávali viac. Ponúkli mi miesto externého redaktora a robil som reportáže do Gólov-bodov-sekúnd. Od Karola sme sa mnohí učili, bol veľmi poctivý v príprave na komentovanie a ja som si toto určite od neho prevzal, lebo niektorí z českých kolegov len prišli do štúdia, posadili sa, vzali si papier so zostavou a komentovali. Karol nie. Možno to neviete, ale okrem futbalu a krasokorčuľovania veľmi rád komentoval box. Prežíval som s ním, keď dal v televízii výpoveď, lebo mu ublížili nejakí ľudia, aj v redakcii. Mal som reč na jeho pohrebe, ktorú sme viacerí spoločne pripravili, ale ja som bol psychicky najodolnejší, tak som sa s ním v mene všetkých lúčil.

Zdroj foto: GT, ancn