Tekuté zlato či elixír života. Tieto slová, ktorými už v staroveku ospevovali básnici med, vôbec nie sú prehnané. Už vtedy totiž ľudia vedeli, že stačí lyžica medu denne na to, aby ste získali energiu a potlačili zápaly v tele. Med a včely už majú dokonca svoj vlastný medzinárodný deň a výbornou správou je, že ten najlepší med na svete pochádza zo Slovenska. Z obce Hraň v trebišovskom okrese.
Pi mlieko, jedz med, cvič, chodievaj do divadla a dožiješ sa vysokého veku. Toto odporúča návštevníkom slávny chrám v Luxore. Ani kniha kníh Biblia nedá na med dopustiť, veď napokon Mojžiš viedol svoj ľud do zasľúbenej zeme, ktorá oplývala medom a mliekom. Egyptské rukopisy z roku 2000 pred Kristom hovoria o mede ako o vynikajúcom prostriedku na hojenie vredov. Potvrdil to aj starogrécky filozof Demokritos. Ten vyhlásil, že ak chce byť človek zdravý, tak musí svojmu vonkajšku dopriať olivový olej a svojmu vnútru med.
Dlhá tradícia
Aj na Slovensku má včelárstvo dlhú tradíciu. Už v roku 448 po Kristovi písal byzantský diplomat a historik Priskos z Thrákie o obyvateľoch oblasti stredného Dunaja, ktorí mu ponúkli mimoriadne chutný nápoj medos, teda medovinu. Lesné včelárstvo máme na našom území historicky potvrdené od piateho storočia po Kristovi a všeobecne sa uznáva, že naše slovenské medy patria medzi najlepšie na svete.
Firma zo Zemplína
Veď napokon nie tak dávno získalo Slovensko na majstrovstvách sveta včelárov prvé miesto a nechali sme za sebou aj takú medársku veľmoc ako je Brazília. Mimoriadne zaujímavé však je, že z ocenených slovenských medov bolo najviac zo včelej farmy, ktorá sa nachádza na dolnom Zemplíne v obci Hraň a patrí rodine Vargapálovej.
Historický úspech
Vzhľadom na to, že nešlo o prvé významné ocenenie, stala sa slovenská včelia farma s počtom medailí najúspešnejšou na svete. „Je to historický úspech, tešíme sa z toho,“ povedal pre Nový Čas Nedeľa včelár Tibor Vargapál. Slovenský zákazník teda teraz naozaj nemá dôvod vyhľadávať zahraničné medy, pretože tie naše majú už aj oficiálne najvyššiu svetovú kvalitu.
Ako nepokaziť med
A čím to je, že práve naše medy takto vo svete zabodovali? „Je potrebné naučiť sa nepokaziť med svojimi zásahmi. Med nerobí ani včelár, ani obchod. Robí ho príroda v kombinácii s včelou. To, čo včela nájde a donesie, to je rozhodujúce. Úloha včelára je vybrať z rôznych druhov medov a rôznych lokalít taký druh, ktorý je chutný, zaujímavý, nepokaziť nič neodborným zásahom a neznehodnotiť ho,“ zamyslel sa Tibor Vargapál.
Ako začínal?
Včelár Tibor Vargapál sa pre Nový Čas Nedeľa podelil aj o to, že začiatky neboli ľahké, ale cesta k včelárstvu bola pomerne priama. Aj keď to bola vraj z núdze cnosť. „Ja som do 15 rokov vyrastal na gazdovstve, starý otec bol rodený gazda. Na dvore sme mali kravy, ošípané, zajace, sliepky, kačice, holuby, morky, no a, samozrejme, včely. Potom som išiel do škôl, venoval som sa kapitálovým trhom, robili sme softvéry, finančné analýzy... Potom som nečakane zostal bez práce a nakoniec padlo rozhodnutie, že mám skúsenosti so včelami a mohol by som to skúsiť. Za požičané peniaze som nakúpil včely, úle som mal ešte po dedovi a hneď prvý rok som požičané peniaze mohol vrátiť,“ prezradil nám Tibor Vargapál.
Predbehli konkurenciu
Dnes je to už dvadsať rokov, odkedy sa rozhodol vybudovať včeliu farmu a pridala sa k nemu aj manželka a syn, ktorý sa po siedmich rokoch vrátil z Anglicka. Skromný včelár však odmieta, že by bol najlepší na svete. „To by som si nedovolil povedať, sú odo mňa omnoho múdrejší, od ktorých sa mám čo učiť. A vo včelárstve je sa stále čo učiť. Úspech sa tu asi meria počtom medailí, tak povedzme radšej, že my ako rodina máme najviac medailí z majstrovstiev sveta s obrovským náskokom pred inými farmami,“ pousmial sa.
Kočujú so včelami
Dozvedeli sme sa, že kvalite “vargapálovského medu“ dozaista pomáha aj kočovanie. Rodina totiž so svojimi včelami cestuje na také miesta, ktoré včelám poskytujú niečo lepšie ako majú aktuálne k dispozícii. Za medovicovým medom dokonca neváhajú cestovať až 150 kilometrov. „Ideme tam, kde niečo kvitne a vyhľadávame zaujímavé lokality. Tento rok máme napríklad po prvý raz med z divých čerešní, ďalej z trojkombinácie vŕba-trnka-čerešňa, chodíme aj za lipou, u nás jej totiž veľa nie je. Cestujeme aj za pohánkou, taký med majú ľudia radi, pomáha totiž na pružnosť ciev a proti kŕčovým žilám. Máme aj med z jabloňového sadu, ktorý sa nestrieka, a je tam niekoľko stoviek hektárov jabloní, ktoré sa neošetrujú a z toho je veľmi chutný med. Aj vonia ako jablone,“ prezradil nám zanietený včelár.
Porazili Brazíliu
Včelia farma Vargapálovcov vyhrala posledné štyri majstrovstvá sveta včelárov a otázka, aké majú ešte v tomto odbore ambície, ich donútila zamyslieť sa. „Možno by sa dalo získať aj viac medailí. I keď začali sme s jednou a naposledy ich bolo už pätnásť,“ zasmial sa Tibor Vargapál. Dodal však, že Slovensko je napríklad v porovnaní s Brazíliou v nevýhode. „Nemáme ich prírodné podmienky. Brazílčania môžu súťažiť so stovkami a tisíckami medov, ktoré sú aromatické, a veľmi zaujímavé. My musíme urobiť maximum z toho, čo máme. Zatiaľ sa nám to ale darí.“
A čo ďalej?
Porážka Brazílie na majstrovstvách sveta včelárov je vraj niečo podobné, ako keby sme túto krajinu porazili na majstrovstvách sveta vo futbale. „Je to skvelý výsledok. Brazílčania sú vo včelárstve skrátka veľmoc, majú neobmedzené možnosti. O to viac poteší výsledok malého Slovenska,“ netaja spokojnosť Vargapálovci, ktorí sa najbližšie chystajú na majstrovstvá do Tanzánie.
8
