Pre obyvateľov Európy je typické, že majú pomerne svetlú pleť, ktorou sa dlhé storočia odlišovali od ľudí žijúcich na iných kontinentoch. Svetlá pokožka je však anomáliou. Objavila sa pred necelými 1700 rokmi. Naši dávni príbuzní boli omnoho tmavší, než sa tušilo.
Prví Európania vyzerali dramaticky odlišne od mnohých ľudí so svetlou pokožkou, ktorí na kontinente žijú dnes. V skutočnosti nový výskum naznačuje, že bledá pleť je v Európe relatívnou novinkou. Aspoň z pohľadu genetiky. Odborníci z University of Ferrara v Taliansku tvrdia, že tmavšia pleť bola normou v celej Európe od najstarších dôb, keď ju človek začal obývať.
Zo severu
Ešte pred 1700 rokmi, v časoch mocnej Rímskej ríše, nebola svetlá pleť žiadnou samozrejmosťou, ako naznačujú dôkazy získané z DNA. Svetlé tóny pleti sa pôvodne objavili vo Švédsku v období mezolitu – zhruba asi pred 14 000 rokmi – ale podľa vedcov zostali zriedkavé.
V dobe medenej a bronzovej (asi pred 7 000 až 3 000 rokmi) pribúdali ľudia so svetlým pigmentom, boli však stále v menšine. Až v dobe železnej, teda pred 3000 – 1700 rokmi sa stala svetlá farba pleti rovnako bežnou ako tmavá, najmä v severnej a strednej Európe. Naopak, tmavšia farba pleti sa zachovala v regiónoch ako Taliansko, Španielsko a Rusko. K tomuto zisteniu vedci dospeli výskumom DNA niekoľkých stoviek ľudí, ktorí žili pred 45 000 až 1700 rokmi.
Pre zdravie
Svetlá pigmentácia sa stala bežnejšou, keď sa Homo sapiens rozptýlil z Afriky do oblastí s nižším ultrafialovým (UV) žiarením. Títo prví Európania sa vyvinuli tak, aby mali svetlejšiu pleť, pretože sa museli prispôsobiť kontinentu, ktorý videl menej slnečného svitu.
Svetlejšia pokožka umožňuje prenikanie väčšieho množstva UV žiarenia, čím pomáha telu produkovať vitamín D, ktorý je rozhodujúci pre udržanie silných kostí a svalov. Naopak, tmavšia pokožka, ktorá obsahuje viac čiernohnedých pigmentov ako svetlá pokožka, je lepšie chránená pred UV žiarením spôsobeným nadmerným slnečným žiarením.
Zdroj foto: Pixabay
