Olympijskí utečenci na ceste za svojimi snami: Tri príbehy odvahy

Na olympiáde v Riu de Janeiro v roku 2016 sa svetu po prvýkrát predstavil špeciálny tím športovcov. Boli to tí, ktorí museli utiecť zo svojej rodnej krajiny pre vojnové konflikty, hlad, chudobu alebo náboženské prenasledovanie. Pochádzajú z rôznych častí sveta a súťažia pod spoločnou vlajkou ako olympijský tím utečencov s cieľom upozorniť na svoju ťažkú situáciu. Na olympiáde v Paríži ich súťažilo 37 z 15 rôznych krajín a v 12 rôznych športoch. Niektoré ich životné príbehy sú také neuveriteľné, že už boli aj sfilmované.

Iránsky taekwondista Hadi Tiranvalipour (26): Prežil sám desať dní v lese

Hadimu sa v Iráne darilo celkom dobre, ale len do dňa, keď sa verejne vyslovil za to, aby mali ženy v tejto krajine väčšie práva. Úspešný televízny moderátor a športovec, ktorý bol aj členom iránskeho národného tímu a získal zlatú medailu na ázijskom juniorskom šampionáte v taekwonde, si tak okamžite musel pobaliť kufre a utekať z krajiny čo najďalej.

Koncom roku 2022 ušiel do Turecka a potom nasledovala dlhá cesta do Talianska. Hranice sa mu podarilo prekročiť potom, ako desať dní putoval a žil sám v lese. Nakoniec sa mu tam podarilo skontaktovať s iránskymi študentmi, ktorí ho na tri mesiace ubytovali u seba na internáte.

Popritom, ako sa v Taliansku živil ako umývač riadu, každý večer trénoval Hadi sám v jednom parku, až kým mu niekto neporadil, aby sa obrátil s prosbou o pomoc na taliansku federáciu taekwondistov. Radu poslúchol a federácii napísal list. Odpovede sa však nedočkal.

Dlhá cesta

Nakoniec sa rozhodol navštíviť sídlo federácie v Ríme osobne a urobil dobre, našli sa tam ľudia, ktorí mu pomohli vybaviť azyl, usadiť sa v tejto krajine, a začal trénovať s talianskym národným tímom.

V Paríži už reprezentoval olympijský tím utečencov a robil tak najlepšie, ako vedel, bojoval o medailu. „Pre každého z nás je príliš ťažké byť tu,“ povedal médiám v Paríži o olympijskom tíme utečencov. „Prešli sme veľmi ťažkú cestu, ale ak máte cieľ, musíte ísť ďalej. Život je taký.“

Sýrska plavkyňa Yusra Mardini (26): Zachránila 20 utečencov na člne, ktorý sa potápal

Čo by ste urobili, keby ste sa narodili v Sýrii na predmestí Damasku, mali by ste športový talent, ale pre vojnu a rôzne konflikty by ste ho vôbec nemohli rozvíjať? Mladá Yusra, ktorú spolu so sestrou Sarah v bazéne trénoval jej otec, bývalý plavec, videla len jedinú možnosť – útek.

Rozhodnutie urýchlil fakt, že jej otca zatkli vojaci vládneho režimu a ich dom počas vojny zničili. Rodina sa vtedy dohodla, že obe sestry musia čo najskôr odísť najprv do Turecka a odtiaľ za lepším životom do Nemecka.

Sestry teda v roku 2015 nastúpili na čln, na ktorom bolo okrem nich ešte dvadsať ľudí, ale len pár minút potom, ako sa vzdialili od pobrežia, došlo k poruche motora a čln sa začal potápať. Ako sa neskôr zistilo, bol určený len pre sedem ľudí.

Yusra a Sarah, ktoré sa vďaka plaveckému výcviku mora a vĺn nebáli, spolu s ďalším odvážlivcom, ktorý vedel plávať, skočili do vody a snažili sa udržať čln v stabilnej polohe. Viac ako štyri hodiny plávali v studenom mori a pomocou lana ťahali čln smerom ku gréckemu ostrovu Lesbos. Yusra mala v tom čase 17 rokov.

Zo sna je realita

„A čo sme mali robiť? Nechať ich všetkých, aby sa utopili?“ pýtala sa v rozhovore pre časopis Vogue s tým, že najhoršie bolo, ako ju tá slaná voda štípala v očiach. Ako zázrakom sa im však podarilo dostať na ostrov a odtiaľ do utečeneckého tábora v Berlíne.

Potom ako získali azyl, Yusre už nič nebránilo venovať sa plávaniu na profesionálnej úrovni a v roku 2016 už štartovala na letných olympijských hrách v Riu de Janeiro, o štyri roky neskôr i v Tokiu. Jej životný príbeh bol aj sfilmovaný, o nej a jej sestre nakrútili dokument s názvom The Swimmers, teda Plavkyne.

V tomto roku v Paríži dostala významnú úlohu medializovať olympijský tím utečencov a ako najmladšia veľvyslankyňa dobrej vôle Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov hovoriť o ich strastiplnej ceste na olympiádu. „Aj utečenci môžu premeniť svoje sny na realitu,“ odkázala svetu Yusra Mardini.

Kubánsky kanoista Fernando Dayan Jorge Enriquez (25): Aby sa dostal do USA, preplával rieku Rio Grande

Spomínate si na olympiádu v Tokiu a akou veľkou hviezdou bol tento kubánsky kanoista? Získal tam pre Kubu prvýkrát v histórii zlato a krajina z neho chcela urobiť výstavný exponát režimu. On však sedem mesiacov po zisku najcennejšieho kovu z Kuby emigroval.

„Keď som sa vrátil z olympiády v Tokiu, bola na Kube najhoršia hospodárska kríza od revolúcie. Chceli zo mňa urobiť súčasť vládnej frašky a to som nechcel. Preto som emigroval,“ priznal sa Kubánec v rozhovore pre The Guardian s tým, že keď sa jeho kanoistický tím vybral na sústredenie do Mexika, na letisku sa spoluhráčom vyšmykol a vybral sa smerom k hranici s USA.

Cesta mu trvala dva týždne a zobral si so sebou len to najnutnejšie. Zlatú medailu nechal na Kube a nikomu z pašerákov ľudí neprezradil svoju totožnosť, bál sa totiž, že ho ako olympijského víťaza unesú a budú zaňho požadovať výkupné.

Nakoniec sa dostal k rieke Rio Grande, ktorá na úseku dlhom vyše 2000 kilometrov tvorí prirodzenú hranicu medzi USA a Mexikom a každý deň sa pokúša o jej preplávanie množstvo migrantov. Podarí sa to však len najlepším plavcom.

Mal šťastie

Okrem neho chcel v tom čase rieku preplávať aj manželský pár z Mexika. Kubánec skočil do vody, a keď sa už blížil k hranici s USA, počul za sebou krik ženy, ktorá sa začala topiť a jej manžel k nej pre silný prúd nevládal doplávať. Jorge sa teda vrátil, ženu zachránil a na breh Texasu doplával aj s ňou.

Po tom, čo vystúpil z vody, ho úrady zatkli a dva týždne držali v cele, kým mu bol udelený azyl. „Oproti teroru v Kube to nič nebolo,“ zasmial sa kanoista, ktorý sa presťahoval do Miami, živil sa tam ako inštalatér a netušil, či sa mu ešte podarí vrátiť k športu.

Nakoniec však mal šťastie a stal sa členom tímu utečencov Medzinárodného olympijského výboru, ktorý ho vyslal aj na olympiádu v Paríži.

Kubánsky olympijský výbor voči jeho nominácii vzniesol protest s tým, že Kuba ho predsa nikdy neprenasledovala. Medzinárodný olympijský výbor ich protest odmietol.

Úspech tímu utečencov na OH 2024 v Paríži

Zlaté medaily: 1

Strieborné medaily: 3

Bronzové medaily: 1

Reprezentujú 114 miliónov ľudí

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov žije momentálne na svete viac než 114 miliónov ľudí, ktorí prišli o domov z dôvodu politického prenasledovania alebo porušovania ľudských práv. Oproti posledným letným olympijským hrám v Tokiu 2020 ide o nárast o 40 %, oproti Riu de Janeiro 2016, kde utečenci súťažili prvý raz, je to približne dvojnásobok.

Zdroj foto: Twitter/X, Facebook/Instagram HT,YM, FDJE, ancn