Osteoporóza - diagnóza, ktorej sa obáva azda každý človek vo vyššom veku, najmä ženy v prechode. Nevyhýba sa však ani deťom. Zdravie našich kostí vieme najviac ovplyvniť práve v detskom veku, ani v dospelosti by sme to však nemali vzdať. Prečítajte si, čo môžete v každom veku urobiť.
Doposiaľ najväčšia štúdia financovaná Európskou komisiou, ktorá zhromaždila zverejnené údaje krajín Európskej únie o stave vitamínu D, potvrdila vysoký nedostatok vitamínu D v bežnej populácii. Ten bol prítomný dokonca aj v krajinách s nízkou zemepisnou šírkou, kde sa predpokladalo, že UVB žiarenie je dostatočné na prevenciu nedostatku tohto slnečného vitamínu. „Je dôležité jasne zadefinovať odporúčania na medzinárodnej úrovni a zamerať sa na testovanie špecifických skupín obyvateľstva, ich liečbu, prevenciu aj následné sledovanie,“ povedal profesor Juraj Payer, prezident Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS).
Lámavosť kostí
Hoci o osteoporóze hovoríme ako o zvýšenej lámavosti kostí, tá je v skutočnosti iba dôsledkom. Ide o ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktoré sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kostí. To vedie k oslabeniu pevnosti kostí a tým k ich zvýšenej lámavosti. Do povedomia širokej verejnosti sa dostala práve preto, že počet pacientov s týmto ochorením narastá.
Badať to už od konca minulého tisícročia a čísla majú stále zvyšujúci sa charakter. Ako problém to vnímajú nielen zdravotnícki pracovníci, ale aj ekonómovia. Tí poukazujú na fakt, že osteoporóza sa dlhodobo stáva jedným z najdrahších ochorení, pretože náklady na jej diagnostiku, liečbu zlomenín a ich dôsledkov dosahujú vysoké čiastky, ktoré navyše neustále rastú.
Genetika
Nie je tajomstvom, že osteoporóza postihuje najmä ženy v prechode. Odhaduje sa, že zlomeninami v dôsledku osteoporózy je ohrozená približne každá 3. žena a asi každý 6. muž vo veku nad 50 rokov. „Množstvo kostnej hmoty je asi na 60 % dané geneticky. Preto ak sa objaví osteoporotická zlomenina u matky, je vysoké riziko, že bude osteoporózou trpieť aj dcéra,“ vysvetľuje lekárka Soňa Dubecká, podpredsedníčka Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí SLS a reumatologička
„Niekedy však vznik osteoporózy nie je len otázkou genetiky či životného štýlu. Máme pacientov, u ktorých sa osteoporóza vyvinula v dôsledku iného závažného ochorenia či užívania liekov,“ doplnila. Príčinou stúpajúceho množstva pacientov je nielen starnutie populácie, teda že sa v priemere dožívame vyššieho veku, ale aj zmena životného štýlu - menej pohybu, fajčenie, zmena stravovacích návykov…
Z väčšinovej časti je osteoporóza daná geneticky. Rizikové faktory, ktoré neviete ovplyvniť, sú teda genetická predispozícia, vek, ženské pohlavie, biela rasa či prekonaná zlomenina po neadekvátnej traume. Neznamená to však, že s ňou nemožno nič robiť. Ak ste sa vo vyššie menovaných faktoroch našli, mali by ste zbystriť pozornosť a snažiť maximalizovať to, čo môžete ovplyvniť.
D-vitamín
V oblasti správnej výživy odborníci dlhodobo dvíhajú varovný prst, že nám Európanom chýba vitamín D. V krajinách Európskej únie sa odhaduje, že až okolo 66 miliónov ľudí je ohrozených nedostatkom vitamínu D, ktorý zohráva dôležitú úlohu nielen v správnom vývoji a výžive kostí, ale aj v prevencii respiračných ochorení.
Hoci sa osteoporóza prejaví až v dospelosti, základ má v detstve. Aj preto lekári neustále vyzývajú na dostatočný príjem vápnika a vitamínu D u detí a mládeže. „Vstrebávanie vápnika je najvyššie v období rastu, a to až v 75 %. V dospelosti dokážeme z celkového množstva prijatého vápnika vstrebať len asi 20 až 40 %,“ vysvetlila profesorka Ľudmila Podracká, prednostka detskej kliniky v Bratislave a zakladateľka Detského osteologického centra Národného ústavu detských chorôb v Bratislave.
Zároveň upozornila, že strava bez mlieka obsahuje len asi 500 mg vápnika, čo je optimálny denný prísun u detí do 3 rokov. Nároky sa s pribúdajúcim vekom zvyšujú a deti staršie ako 9 rokov by mali denne prijať až 1 300 mg vápnika.
Ester
Jednou z detských pacientiek je aj 8-ročná Ester. „Je to naše druhorodené dieťa, máme doma ešte staršieho 22-ročného syna. Ester je prvá v rodine, u ktorej sa objavila choroba. Jej ďalšie potomstvo bude musieť byť geneticky sledované, lebo je tam 50-percentná šanca, že to dieťatko zdedí,“ vysvetlila Esterkina mama Aneta Hulinová.
„Ako dieťa sa vyvíjala bez problémov, bola dojčená 9 mesiacov, pretáčala sa načas, po štyroch chodila načas – všetko bolo v poriadku. Jediný problém, ktorý sme s ňou mali, bol ten, že prvé štyri mesiace bola veľmi plačlivá. Nevedeli sme si vysvetliť, že prečo. Kým teda nezačala chodiť, nič nenasvedčovalo tomu, že niečo nie je v poriadku. Chodiť začala neskôr, medzi 14.-15. mesiacom. Postupne sa jej začali kriviť nôžky. Návšteva ortopéda a následná kontrola potvrdila, že Esterkine nôžky zakrivené do písmena “O“ sú dôsledkom krivice.
Dali jej prvé ortézy. Najprv mala ortézy od stehna po členky, tie nosila celých 24 hodín, potom jej dali len nočné, tie boli plné až po prsty na nohách a napokon sme skončili pri ortézach, s ktorými sa vytáčali nôžky,“ opísala náročnú tortúru. U Ester sa vďaka vhodne zvolenej liečbe podarilo zakrivenie nôh úplne eliminovať. Samotná liečba je veľmi drahá. „Zdravotná poisťovňa nám na ňu udeľuje výnimku vždy na obdobie 3 mesiacov. Užívať ju bude musieť minimálne do dospelosti, ak nie celý život, čo sa nateraz ešte nevie,“ uzavrela pani Hulinová.
Pohyb u detí
Nemenej dôležitá je už v detskom veku fyzická aktivita, a to najmä v puberte, kedy sa buduje kostná hmota. Ak by vedci mali navrhnúť ideálny deň 11- až 13-ročného dieťaťa, pozostával by z 3-4 hodín ľahšej fyzickej aktivity, 1,5 hodiny náročnejšej fyzickej aktivity, 8,2 hodín sedavého času a asi 11 hodín spánku.
Pre dospelých
Hoci v dospelom veku je už pomerne neskoro, i tak máte možnosť, ba priam povinnosť robiť maximum preto, aby sa u vás osteoporóza nerozvinula. Odborníci radia cvičiť aspoň 30 minút každý deň, ideálnym pohybom je chôdza, aerobik, chôdza po schodoch, beh, tenis, tanec, tajči alebo joga. Ak máte možnosť, vystavujte sa slnečnému žiareniu, a to približne dvakrát týždenne na dobu 15 až 30 minút. Majte pri tom odhalenú tvár, ruky, chrbát a ramená. V potravinách dbajte na dostatočný príjem vápnika, nefajčite, nekonzumujte alkohol a ak je to možné, znížte riziko pádov, teda vyhýbajte sa klzkým povrchom, v tme si zasvieťte, používajte vhodnú obuv…
Tipy do jedálnička
Čo sa týka zdravej výživy, odborníci radia zaradiť do jedálnička ryby, probiotické jogurty, zelenú listovú zeleninu, oriešky a semienka, strukoviny, vajíčka, figy, tmavú ryžu či quinou.
Viete, že...
... polovica pacientov so zlomeninou bedrového kĺbu má v anamnéze predchádzajúcu zlomeninu?
... zlomeniny predlaktia a zlomeniny stavcov sú často prvými zlomeninami?
... prvá zlomenina zdvojnásobuje riziko následnej zlomeniny?
... následná zlomenina vzniká často do 6-8 mesiacov?
Zdroj foto: Pixabay, archív EH
4
