Pápež je hlavou katolíckej cirkvi a aj keď vedie jeden z najmenších štátov sveta – Vatikán, k jeho slovám, činom a vedeniu upierajú oči milióny kresťanov na celom svete. Práve oni prežili vo februári dni plné napätého čakania na najnovšie správy o zdravotnom stave pápeža Františka, ktorý bol hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Mnohí sa iste zamýšľali nad tým, čo bude nasledovať v týchto napätých časoch, ak dôjde k najhoršiemu.
Celý svet upiera oči ku Rímu, kde už od 14. februára leží hlava cirkvi v známej nemocnici Gemelli. Zdravotný stav pápeža označil jeho lekársky tím najprv za veľmi vážny, neskôr za kritický, hoci stabilizovaný. Leží však v zariadení, ktoré je známe svojou vynikajúcou starostlivosťou. Veď práve v tejto nemocnici v roku 1981 zachránili život pápežovi Jánovi Pavlovi II. po neúspešnom atentáte. Jeho socha stojí dodnes pred nemocnicou a žehná prichádzajúcim.
V dobrých rukách
Aj počas hospitalizácie leží na pleciach pápeža veľká zodpovednosť, veď popri stanovovaní cirkevného učenia a morálky má pápež významnú diplomatickú a politickú moc vo svetovej politike, pôsobí ako sprostredkovateľ v globálnych konfliktoch a usmerňuje humanitárne úsilie. Muž, ktorý si svoje pápežské meno vybral podľa Františka z Assisi, si dal za cieľ počas svojho pontifikátu dávať ducha pokoja a mať „chudobnú cirkev pre chudobných“.
Mnoho médií o Františkovi hovorilo po jeho zvolení v marci 2013 ako o prvom neeurópskom pápežovi, avšak v skutočnosti je už 11. pápežom, ktorý nepochádza z Európy. Predchádzajúci bol Gregor III. zo Sýrie, ktorý zomrel roku 741. Hoci sa František nenarodil v Európe, je etnicky Európan, keďže jeho rodičia boli imigranti z Talianska.
Dlhá služba
Na svojom poste je už takmer dvanásť rokov a v minulosti sa nechal počuť, že ak pocíti, že sa blíži jeho koniec, je ochotný zo svojho náročného postu odstúpiť. Mnohí veriaci si tieto jeho slová pripomínajú s ohľadom na správy o jeho vážnom zdravotnom stave pre obojstranný zápal pľúc i zlyhávajúce obličky.
František, ktorý v mladosti prišiel o časť pľúc pre infekciu dýchacích ciest a nedávno ho sužovali zdravotné problémy, minulý rok rozhodol, že jeho pohreb bude jednoduchý, bez viacerých rituálov a postupov, ktoré sa bežne po smrti a pri pohrebe pápeža konajú.
Smutná správa
Podobne ako pri iných dôležitých osobách, i v prípade jeho smrti sa okamžite spustí séria procesov, ktoré sú vopred dané a rovnako sa postupovalo aj v prípade predchádzajúcich pápežov. Niektoré vatikánske tradície siahajú až do starovekého Ríma.
Potvrdenie úmrtie pápeža je tradične úlohou camerlenga, ktorý je vysokým predstaviteľom vo Vatikáne. V súčasnosti túto pozíciu zastáva kardinál Kevin Farrell írskeho pôvodu. Ten má za úlohu navštíviť pápeža a zvolať jeho meno, aby ho prebudil. Následne je zničený pápežský pečatný prsteň a jeho osobné priestory sú zapečatené.
Camerlengo informuje Kolégium kardinálov, riadiaci orgán vysokých cirkevných predstaviteľov, že pápež zomrel, ešte predtým, ako jeho smrť oznámi svetu.
Obdobie smútku
Po pápežovej smrti tradične nasleduje deväťdňový smútok známy ako Novendiale, pôvodne staroveký rímsky zvyk. Telo svätého otca je požehnané a oblečené do pápežského rúcha. V Bazilike svätého Petra je vystavené, aby sa s ním mohla prísť rozlúčiť verejnosť. Zvyčajne sa telo pápeža vystavuje na katafalku, František si však vyžiadal jednoduché vystavenie v otvorenej rakve.
Veriaci po celom svete sa zároveň zúčastňujú na každodenných modlitbách a zádušných omšiach.
V minulosti boli pápeži často balzamovaní a niektorým boli pred pohrebom odstraňované orgány – kostol neďaleko Fontány di Trevi v Ríme ukrýva srdcia viac ako 20 pápežov v mramorových urnách, ktoré sú uchovávané ako sväté relikvie. V súčasnosti sa táto tradícia už nedodržiava.
Počas tohto prechodného obdobia zvaného po latinsky sede vacante, teda prázdne kreslo, vedie cirkev dočasne kolégium kardinálov.
Pohreb
Pápežov pohreb sa zvyčajne koná na Námestí svätého Petra. Ceremóniu by mal viesť dekan kardinálskeho kolégia, momentálne 91-ročný Talian Giovanni Battista Re.
Tradične je potom pápež pochovaný vo vatikánskych jaskyniach, kryptách pod Bazilikou svätého Petra. Je tam pochovaných takmer 100 pápežov vrátane pápeža Benedikta XVI., ktorý odstúpil v roku 2013 a zomrel v roku 2022.
František však v rozhovore v roku 2023 povedal, že si za miesto posledného odpočinku vybral Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme, jeden z jeho obľúbených kostolov.
Voľby
Dva až tri týždne po pápežovom pohrebe sa v Sixtínskej kaplnke zíde kolégium kardinálov, aby usporiadalo konkláve, vysoko tajný proces voľby nového pápeža. Kardináli, ktorí majú najväčšiu šancu stať sa pápežom, sa označujú ako papabile.
V deň hlasovania je Sixtínska kaplnka fyzicky zapečatená a kardináli, ktorí zložili prísahu mlčanlivosti, sú uzamknutí vnútri. Voliť môžu len kardináli mladší ako 80 rokov. Okolo 120 ich bude tajne hlasovať za svojho zvoleného kandidáta, napíše svoje meno na hlasovací lístok a umiestni ho do kalicha na oltári.
Ak ani jeden kandidát nezíska potrebnú dvojtretinovú väčšinu, uskutoční sa ďalšie kolo hlasovania. Za deň môžu byť až štyri kolá. Konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka v roku 2013, trvalo približne 24 hodín a hlasovalo päťkrát, ale proces môže trvať dlhšie; konkláve v 13. storočí trvalo asi tri roky, kým ďalšie v 18. storočí štyri mesiace.
Po sčítaní hlasovacích lístkov sa spália v piecke v Sixtínskej kaplnke, ktorú tam umiestňujú vatikánski hasiči. Vďaka pridanej chemikálii sa dym zafarbí na bielo alebo čierno. Biela farba je znamením, že bol zvolený nový pápež.
Nový pápež
Keď je zvolený pápež, zástupca kolégia kardinálov prečíta z hlavného balkóna baziliky latinské oznámenie „habemus papam“, čo znamená „máme pápeža“.
Potom čerstvo zvolený pápež, ktorý si zvolil pápežské meno a obliekol si bielu sutanu, vystúpi na balkón, aby predniesol svoj prvý prejav pre verejnosť. A tým má katolícky svet nového vodcu.
Pápež František
Jorge Mario Bergoglio, rodák z argentínskeho Buenos Aires, oslávil 17. decembra minulého roka svoje 88. narodeniny. 13. marca 2013 bol v konkláve zvolený za 266. pápeža katolíckej cirkvi, je zároveň rímskym biskupom a panovníkom Vatikánskeho štátu.
Svojím zvolením získal viacero prvenstiev, je nielen prvým pápežom z juhoamerického kontinentu, ale aj prvým z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a od 13. storočia prvým pápežom, ktorý sa narodil mimo Európy. Po svojom zvolení sa nechal počuť, že jeho pontifikát nebude dlhý, vo funkcii je už takmer dvanásť rokov.
Favoriti na post nového pápeža
Jedným z favoritov je Pietro Parolin (70). Jeden z najvplyvnejších ľudí vo Vatikáne začal svoju službu pod vedením pápeža Františka v roku 2013, najprv vymenovaný za štátneho sekretára a potom za kardinála.
Do zoznamu sa dostal i predseda sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru, konžský kardinál Fridolin Ambongo Besungu (65). Prípadné zvolenie Besungua by znamenalo obrat ku konzervatívnejšiemu smerovaniu cirkvi.
Holandský kardinál Willem Jacobus Eijk (70) je považovaný za jedného z najkonzervatívnejších cirkevných predstaviteľov súčasnosti. Je známy aj tým, že je kritikom súčasného pápeža.
Bývalý predseda Rady biskupských konferencií Európy Maďar Péter Erdő (72) je známy svojimi konzervatívnymi názormi, je proti praxi, keď rozvedení a znovu zosobášení katolíci prijímajú sväté prijímanie, pričom sa drží doktrinálneho presvedčenia o nerozlučiteľnosti manželstva.
Filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle (67), nazývaný „ázijským pápežom Františkom“, je považovaný za politicky ľavicového a kritizoval postoj cirkvi k LGBTI+ ľuďom, rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom.
Rodák z amerického Wisconsinu Raymond Burke (76) je považovaný za popredného arcikonzervatívca v cirkvi. Zastáva názor, že sväté omše by sa mali slúžiť v latinčine a verejne kritizuje liberálne názory pápeža Františka.
Kardinála z Malty Maria Grecha (67) považujú za potenciálneho umierneného nástupcu pápeža Františka. Zdôraznil potrebu osloviť tých, ktorí sú exkomunikovaní z cirkvi a zdôraznil dôležitosť zachovania kontinuity cirkevného učenia a zároveň umožnil kreativitu v metodike oslovovania veriacich.
Talian Matteo Zuppi (69) je obľúbencom Františka. V roku 2023 ho poveril mierovou misiou na Ukrajine. Pápež František vymenoval Zuppiho za kardinála v roku 2019.
Zdroj foto: Pixabay
