Legendárne duo László Komárom a František Stromokocúr vzniklo v rozhlasovom kabarete Twister. Na televízne obrazovky sa tieto postavičky presťahovali do relácie Uragán i Hurikán. Autori a zároveň ich predstavitelia Andy Kraus a Peter Marcin potom žiarili v sitcome Susedia, ktorý valcoval čísla sledovanosti. Napriek úspechu sa cesty dvojice Kraus – Marcin v roku 2007 na dlhých 11 rokov rozišli. Druhá séria Susedov ich na istý čas opäť zblížila a budúci rok ich zblíži zasa Uragán Tour 2025. Zábava predsa musí byť! Veď smiech je ten najlepší liek! A nestačí iba na Silvestra.
Do konca roka sú už len tri dni. Aký bol pre vás rok 2024?
Andy Kraus: Ako vždy divoký. Pracoval som na zaujímavých projektoch, pochodil som Slovensko s mojou stand up šou, ale hlavne som si užil svoju rodinu – či už doma alebo na krásnych dovolenkách a výletoch, ktorých sme si, vďakabohu, mohli aj tento rok dopriať požehnane.
Peter Marcin: Neskutočný. Na konci roka sa bilancuje tak trochu štatistiky: Prehupol som sa do jedenásteho roku vysielania Neskoro večer. Sme jedna s najsledovanejších relácií a dohrali sme na turné asi 50 predstavení po Slovensku, všetko beznádejne vypredané... Na Facebooku máme viac ako 380 000 sledovateľov, na YouTube máme viac ako 120 000 odberateľov – najsledovanejšie video na FB má skoro sedem milónov videní. Chcem sa veľmi poďakovať divákom, ktorí na nás chodia a ktorí nás sledujú v televízii a na sociálnych sieťach. Veľmi si to vážim, sú neskutoční, milujem ich.
Silvester je pre mnohých dňom zábavy. Je to tak aj pre vás?
Andy Kraus: Nemám rád zábavu „na povel“ a tento deň je presne taký. Na Vianoce a na Silvestra je veľa ľudí sklamaných, lebo každý má pocit, že to musia byť tie najkrajšie dni v roku. Ale nasilu to nejde. Zažil som veľa nádherných, veselých a spontánnych okamihov a vôbec si nepamätám, aký to bol dátum. Takže áno, vydržím do polnoci, pripijem si s najdrahšími, ale inak vnímam Silvester ako hociktorý iný deň v roku.
Peter Marcin: Na Silvestra som vždy hral niekoľko rokov v SND v predstavení Netopier. Vlani sme mali derniéru, takže tento rok budem po dlhom čase doma. Tak si možno dám ten kostým z predstavenia a zahrám to doma.
Keď ste v spoločnosti, zabávate vy alebo sa radšej necháte zabávať?
Andy Kraus: Podľa toho, v akej som spoločnosti. Ak sú okolo mňa alebo na pódiu ľudia, ktorí ma dokážu svojím prejavom pobaviť, rád sa dám do pasívnej polohy. Zabávať okolie „on demand“ to sa dá v rámci nacvičených šou. Ak mám byť zábavný v bežnom živote, musím byť v spoločnosti ľudí, kde sa dokážem uvoľniť a kde vznikne spontánna atmosféra na „bublanie“ zábavy medzi všetkými.
Peter Marcin: Nechodím do spoločnosti. Tým, že som stále v práci a na cestách, vychutnávam si pokoj domova. Ale napríklad v šatni pred predstavením sa nechám rád zabávať od kolegov. Aj teraz na turné mame vynikajúcu partiu a napríklad na Kaliho historkách sa baví celá šatňa.
Koľko námahy vás to stojí, aby ste boli vtipní?
Andy Kraus: Ak sa mám namáhať preto, aby som bol vtipný, tak asi vtipný nebudem. Najvtipnejší som vtedy, ak to odo mňa nikto nežiada.
Peter Marcin: Už 30 rokov sa namáham (smiech). Diváci vo vypredaných sálach po celom Slovensku sa smejú, tak to stojí za to.
Dávate si na Vianoce aj vtipné darčeky? Alebo sú to radšej praktické veci?
Andy Kraus: Nám Ježiško nosí milé darčeky, ktoré sú praktické, ale zároveň vyjadrujú úctu a lásku v obdarovanému. A úplne najradšej máme zážitkové darčeky.
Peter Marcin: Píšeme Ježiškovi, teda nehrozia žiadne vtipné darčeky.
Jedli ste vtipnú kašu už odmalička? Po kom ste zdedili gény humoru?
Andy Kraus: V súkromí som skôr introvert. Môj humor v kruhu rodiny a známych je úplne iný ako ten, ktorým sa prezentujem napríklad v Susedoch alebo v Uragáne. Mám radšej slovné hračky, bonmoty a inteligentné pointovanie v rámci rozhovorov v inteligentnej spoločnosti. Neuznávam vetu „a teraz sa poďme zabávať!“ Budem sa opakovať, ale „humor na povel“ väčšinou nefunguje.
Peter Marcin: Asi po babke. Mala dobrú náladu od rána do večera. Rada sa smiala.
S kým z rodiny ste sa najviac jašili?
Andy Kraus: Ja som sa príliš nejašil. Bol som najradšej zašitý vo svojej izbe s nejakou knižkou a „jašil“ som sa s postavami z príbehov alebo som počúval kazety a platne s mojimi obľúbencami. Lasica Satinský, Radošínci, Šimek – Sobota, Holzmann a tak. To, čo som zameškal s jašením sa v detstve, si teraz vynahradím s mojou dcérou a myslím, že nám to ide dobre.
Peter Marcin: My sme sa za detstva vždy stretávali na Vianoce veľká rodina a vždy bolo veľa zábavy.
Radi ste sa producírovali v detstve?
Andy Kraus: Vôbec nie. Recitačné súťaže, účinkovanie v televízii, nácvik na školskú akadémiu – to boli pre mňa odtrpené hodiny. Doteraz to tak mám. Moderovanie spoločenských alebo firemných akcií odmietam. Živé vystúpenia pred platiacim publikom – to je niečo iné, ale tiež si viem život predstaviť aj bez toho. A myslím, že jarné turné s Uragánom bude takou peknou bodkou za mojím verejným producírovaním sa.
Peter Marcin: Jasné. Bol som domáci zabávač. Vždy som si pripravil kostým a zahral rodine nejaké predstavenie.
Aké humorné kúsky ste vyvádzali ako študenti?
Andy Kraus: V tom čase bola na školách povinná „mliečna výživa“. Každý deň sme dostali vrecko mlieka a jeden rožok. Rožok som mal rád. Mlieko už menej. Najväčšou zábavou bolo hodiť „sakel“ s mliekom z druhého poschodia tak, aby padol tesne pred školníka. Nie na neho – pred neho, lebo vtedy dostal najväčšiu „mliečnu sprchu“.
Peter Marcin: Mal som rockovú kapelu, takže si nepamätám.
Ako ste sa vlastne dostali k herectvu a ako potom k písaniu či réžii?
Andy Kraus: K herectvu ma viedla moja mama, ktorá účinkovala na Novej scéne. Všimol si ma tam režisér pán Ruth a obsadil ma do inscenácie. A hneď do hlavnej postavy. A už sa to so mnou vlieklo. Čo sa týka písania, tak to ma bavilo, odkedy som sa naučil písať. Dvojku zo slovenčiny som mal na vysvedčení len vďaka mojim krásnym slohovým prácam. Nimi som si kompenzoval štvorky z diktátu a literatúry. Réžia prišla až ako z núdze cnosť pri Paneláku, lebo nebolo dosť režisérov.
Peter Marcin: Od detstva som recitoval, hrával v kapele, hral v divadle, bol som triednym zabávačom. Takže logická cesta smerovala na VŠMU, kde som vyštudoval herectvo. No a keď sme zistili, že zábavné relácie nemá veľmi kto režírovať, tak som si to zobral na starosť ja.
Nezarábali by ste ako vyťažený herec viac?
Andy Kraus: Nie. Určite som lepší scenárista ako herec. A môžem si písať, kedy sa mi zachce. Herec musí hrať podľa plánu. A byť vyťažený producent je úplne najlepšie. Ani herec, ani scenárista nezarobí toľko ako šikovný producent.
Peter Marcin: Ja som veľmi vyťažený. Akurát nehrám v divadle a seriáloch.
Bola aj pri nakrúcaní relácií zábava? Či skôr napätie a stres?
Andy Kraus: To závisí od toho, v akej som bol pozícii. Ak som bol v pozícii producenta, tak najlepšie ani jedno. Ak je na pľaci dobrá zábava, tak sa schyľuje k „prúseru“. Takže sme vyžadovali profesionalitu s nastavenými pravidlami hry a potom sa môžete dopracovať k bezstresovej produkcii a jemnej pohode. Ak som bol na pľaci ako herec, snažil som sa byť profesionál, aby som zbytočne nezdržiaval výrobu a aby sme mohli dosiahnuť čo najlepší výsledok. Robiť humor je namáhavá vec a ten, čo ho robí, by sa mal smiať najmenej zo všetkých. Podarená komédia je vtedy, ak sa na konci smeje producent, lebo všetci chcú pokračovanie.
Peter Marcin: Pri natáčaní Neskoro večer je vždy zábava. Milujem to. A napätie vzniká tiež, napríklad keď mala byť hosť pani Bohdalová, meškala a nevedeli sme sa jej dovolať. Tak sme reláciu spustili aj bez nej, že snáď dôjde, a keď nie, tak bude relácia len s dvoma hosťami. Tak sme začali točiť, a keď už končil druhý hosť, dostal som signál, že dorazila. Tak sme to natočili, bola skvelá a potom som sa dozvedel, že si cestou z Prahy odskočila nakúpiť do Parndorfu a ukradli jej kabelku.
Relácia Uragán/Hurikán bola kedysi veľký hit. Teraz ju po 25 rokoch plánujete obnoviť aj so Zuzkou Šikulovou a už je vypredané…
Andy Kraus: Skromne sme očakávali, že bude vypredané, ale že sa to vypredá tak rýchlo, to mňa osobne milo prekvapilo. V každom prípade sa teším na stretnutie so Zuzkou a aj s fanúšikmi. Bude v tom kúsok nostalgie, ale opäť – profesionalita musí byť na prvom mieste, takže zabávať sa musí hlavne divák.
Peter Marcin: Neobnovujeme Uragán – akurát len pri príležitosti výročia nám napadlo tak, ako to už býva zvykom pri rôznych výročiach, že pripravíme pre fanúšikov pár predstavení, s podmienkou že to musí byť v pôvodnej zostave. Zuzana súhlasila, tak počas marca 2025 odohráme Uragán Tour 2025. A tým, že je vypredané beznádejne po celom Slovensku, tak sa chystáme ešte pridať jedno predstavenie, ktoré bude 28. marca v bratislavskej Gopass aréne.
Kedy vaším životom preletel najväčší uragán?
Andy Kraus: Tak pravdepodobne pár rokov pred a pár rokov po mojom rozvode. Všetko sa rozletelo a chvíľu trvalo, kým som zase všetko pozbieral, dal do poriadku a poukladal tak, aby som mal z toho radosť. S odstupom času ten uragán vnímam ako niečo pozitívne, lebo pri opätovnom upratovaní seba a okolia sa mi podarilo vyskladať niečo oveľa kvalitnejšie a krajšie, ako bolo predtým.
Peter Marcin: Každú chvíľu.
Susedia boli tiež hit. Ako vychádzate s vlastnými susedmi? Boli povedzme zdrojom inšpirácie?
Andy Kraus: Úprimne? Ja ani neviem, ako sa moji susedia volajú. Len na chalupe. To je dedina - v tom dobrom slova zmysle. Tam to bez susedov nejde. Ale vychádzam so všetkými dobre. Aj s tými, čo neviem, ako sa volajú sa pekne pozdravím a pokecám s nimi vo výťahu.
Peter Marcin: Momentálne nemám susedov. V detstve sme bývali v paneláku a mali sme super susedov. Často sme sa navštevovali a zabávali.
Humor je niekedy aj „zbraň“. Narážate občas na hranice humoru?
Andy Kraus: Toto je večná téma. Každý to vníma inak. Každý komik si musí nastaviť svoju hranicu a tým si definuje svojho diváka. Je dôležité uvedomiť si, že to, čo sa povie na javisku, v rámci vystúpenia, je niečo úplne iné, ako keď to niekto povie v bežnom živote. Musí platiť nejaká licencia a komik musí mať právo ísť cez hranice, ktoré sú v bežnom živote neprípustné.
Peter Marcin: Narážam na hranice mojej pamäte. Zisťujem, že zabúdam vtipy.
Cestujete po Slovensku s vašimi programami. Nemáte pocit, že Slováci stratili zmysel pre humor?
Andy Kraus: Nie. Možno je to aj tým, že mnohým Slovákom už, bohužiaľ, nič iné neostáva.
Peter Marcin: Mne stačí, aby nestratili zmysel pre humor moji fanúšikovia. Vypredané sály naznačujú, že je to zatiaľ v poriadku.
Iste ste zažili aj situácie, kedy vás humor prešiel…
Andy Kraus: Áno. Ale to je len otázka toho okamihu. Človek je v tomto zvláštny tvor. To, čo sa dnes zdá byť tragédia, bude zajtra motív na dobrý vtip.
Peter Marcin: Stačí si otvoriť noviny.
Sú chvíle, keď človeku nie je do smiechu. Kedy je s vami ťažké vydržať?
Andy Kraus: Keď som hladný.
Peter Marcin: Stále.
Čo vás najviac rozosmeje? Čí humor baví vás?
Andy Kraus: Už som spomínal moju klasiku a tej ostávam verný. Aj keď už nič nové, bohužiaľ, nevytvoria – stále ma baví počúvať ich scénky, rozhovory, skeče. Z aktuálnej ponuky som sa naposledy veľmi dobre zasmial na filme Deadpool a Wolverine, ale v slovenskom dabingu. Z nových tvárí sa ojedinele pobavím na konkrétnom fóre, vtipe, ale nemám nikoho z aktuálnych komikov, ktorého by som dal do vitríny spolu s vyššie uvedenými.
Peter Marcin: Dobrý sitcom a komédia – tie ma pobavia veľmi, žiaľ, v poslednom čase je toho ako šafranu. Ale veľmi ma pobavia moji kolegovia na turné. Je s nimi sranda. Momentálne sú to Kali, Lujza a Juraj Ďuriš, skvelý herec a imitátor.
Podedili vtipnú slinu aj vaše deti?
Andy Kraus: Deti sú svojím myslením a logikou neskutočnou inšpiráciou na humor. Hlavne vo veku okolo 5 rokov. Každý deň sa pobavíme na nejakej hláške mojej dcéry.
Peter Marcin: Áno, môj syn je veľmi vtipný a trefný.
Keby ste boli radovým divákom, ktorý vlastný príbeh by ste poslali do Slasti, strasti?
Andy Kraus: Za tie peniaze žiadny.
Neskoro večer úspešne funguje už viac než 10 rokov. Čo robievate neskoro večer vy?
Peter Marcin: Keď nehrám, tak spím.
Ako sa dokážete najlepšie odreagovať, čo je pre vás relax?
Andy Kraus: Na chalupe, na dovolenke, na výlete s rodinou. Pri hre s deťmi. Alebo potom večer, keď všetko spí, tak sám s dobou knihou, seriálom alebo sledovaním La ligy.
Peter Marcin: Ničnerobenie. A trošku šport.
Čo vás čaká v roku 2025?
Andy Kraus: Ja netuším. Toto je na mojom živote krásne a desivé zároveň.
Peter Marcin: Pokračujeme v Neskoro večer – natáčanie a opäť predstavenia po celom Slovensku. Na nič iné nemám čas. A do toho ešte Uragán – takže doktor Chocholoušek už čaká (smiech).
3
