3Utorok 14. júla 1789 sa navždy zapísal nielen do učebníc dejepisu. Bol to deň, ktorý sa oficiálne považuje za začiatok jednej z najväčších a najdôležitejších revolúcií. Vďaka nej sa do celého sveta rozšírili nové myšlienky, bez ktorých si dnešný život nevieme predstaviť. Po dobytí Bastily už nebolo cesty späť, staré poriadky boli odsúdené na smrť.
Počas horúcich júlových dní to v Paríži vrelo. Jeho šesťstotisíc obyvateľov malo bojovú náladu. Mesto trápil nedostatok potravín, navyše sa šírili najrôznejšie zvesti. Cena chleba stúpla z deviatich sous na pätnásť, teda takmer na dvojnásobok.
Hlad a chudoba
O tom, že je francúzske kráľovstvo v mimoriadne zlej finančnej situácii, nikto nepochyboval. Nepomáhali pôžičky ani vysoké dane uvalené na najchudobnejších. Kráľ Ľudovít XVI. nemal napokon inú možnosť, než zvolať na jar po vyše sto rokoch generálne stavy, aby mu pomohli riešiť štátny bankrot.
Počas júla 1789 vypukli v Paríži rôzne nepokoje. Na jednej strane buržoázia vkladala veľké nádeje do rokovaní generálnych stavov, na druhej strane boli hladujúci chudobní bez vyhliadky na lepší život. Katastrofálnu finančnú situáciu štátu sa snažil vyriešiť obľúbený minister financií Jacques Necker, keď ho však kráľ Ľudovít XVI. odvolal a do okolia Paríža začal sťahovať vojenské oddiely, obyvatelia sa cítili právom ohrození.
V nedeľu 12. júla ráno dorazila do Paríža správa o odvolaní ministra Neckera. Agitátori v budove Palais Royal roznecovali ľudí, ktorí sa prechádzali v okolí. K najvýraznejším rečníkom patril Camille Desmoulins, ktorý v kaviarni Foy vyzýval na ozbrojené povstanie proti vláde a vyzval vlastencov, aby si ako poznávacie znamenie zasunuli za klobúk gaštanový list.
Po zbrane
V ten deň pri paláci Tuileries došlo k streľbe do demonštrantov i obetiam na životoch. Večer bol v parku Champ-de-Mars umiestnený delostrelecký pluk. Nasledovala nepokojná noc, keď obyvatelia vypálili takmer všetky colnice, verili totiž, že ak sa nebude zvyšovať spotrebná daň, tovar bude lacnejší. Ráno 13. júla potom vyrabovali pre obilie kláštor Saint-Lazare, zúfalo však hľadali aj zbrane.
Na parížskej radnici sa medzitým zhromaždili poslanci zvolení do generálnych stavov za Paríž. Vzhľadom na napätú situáciu rozhodli o zostavení stáleho výboru a vytvorení meštianskej milície so silou 48 000 mužov na udržanie poriadku. Každý člen mal nosiť červenú a modrú kokardu vo farbách Paríža. Podvečer sa delegácia parížskych poslancov vydala do Invalidovne, aby tam vyzdvihla uložené zbrane, čo jej guvernér odmietol.
