V srdciach a pamäti ľudí ostane navždy. Mnohé jeho postavy sú totiž nesmrteľné, rovnako ako nesmrteľnými ostanú hercov láskavý pohľad či príhody, ktorými zakaždým každému vyčaroval úsmev na tvári. Ikona slovenského divadelníctva Ladislav Chudík by sa 27. mája dožil 100 rokov.
Maestro Chudík sa narodil 27. mája 1924 v Hronci. Jeho štúdiá po kremnickom gymnáziu smerovali na filozofickú fakultu bratislavskej univerzity a na dramatické oddelenie Štátneho konzervatória v Bratislave. „Nastupoval som ako čerstvý maturant. Z Kremnice som prišiel v roku 1943. Otec ma odhováral od herectva, lenže oni ma volali. Vtedajší dramaturg Ján Jamnický si ma vyskúšal a navrhol, aby som nastúpil. Bolo to v roku 1944. Nie ako elév, ale ako hospitant, teda človek, ktorý môže byť pozvaný na predstavenia. Potom som, takpovediac, odskočil, a tým som si skomplikoval život v akomsi “triedení“. Napokon som skončil na Novej scéne Národného divadla (ND). Veľmi často sa chybne uvádza, že som sa vrátil po piatich rokoch do Národného divadla. Treba to správne uvádzať - my sme boli na Novej scéne ND, ale stále sme boli súčasťou ND. Dokonca boli aj takí, čo nás ohovárali, že skončíme, že nič nedokážeme. Nebola to celkom pravda, ale zhodou životných okolností sme sa vrátili do činohry, vytvorili sme veľký herecký súbor, pretože sa pripravovalo otvorenie činohry. Nová scéna osirotela, narastali problémy. My sme boli v podstate kompletný súbor a boli tam aj takí herci ako je Gregor, Dibarbora, Filčík. Dokonca som 30. novembra 1946 otváral Novú scénu. Dostal som hlavnú rolu v Skrotení zlej ženy,“ vysvetľoval Chudík, ktorý neskôr roky pôsobil ako člen Činohry Slovenského národného divadla, pričom v rokoch 1963 až 1966 bol aj jej šéfom.
Komediant
V tom období, keď sa mladý Laco rozhodoval, čo bude v živote robiť, herectvo nebolo veľmi v úcte. Rodičia neboli nadšení, keď im povedal o svojich plánoch stať sa hercom. „Otec mal výhrady voči môjmu rozhodnutiu. Podľa neho je herec len komediant. Vravel, že musím mať v rukách nejaké remeslo. No a mama... Viete, bol som jedináčik. Tým chcem povedať, že láska matky k synovi a synovská láska k matke bola veľká. No mama ustupovala pred otcom. Moje rozhodnutie prijala a potom nereagovala. Neoponovala môjmu otcovi. Venovala sa modlitbe za vlastného syna,“ prezradil v úprimnej spovedi na sklonku života Chudík a dodal, že ako dieťa mal prísnu výchovu. „Cítil som prísnosť, veď som dostával aj bitku a kľačal som na kukurici - na zrnách. Raz som však videl otca plakať, keď som spadol zo stromu a zlomil som si ruku.“
Prvé lásky
Ako pravý džentlmen Ladislav Chudík nikdy nehovoril o svojom súkromí viac, než bolo potrebné. Jeho prvou, platonickou študentskou láskou bola Mária Gaňová. Herec si od mladosti písal denník, do ktorého si zaznačil, že práve ona sa umiestnila na štvrtom mieste v recitačných pretekoch, kým on bol ôsmy. „Myslím si, že ani nevedela, že sa mi páči,“ prezradil vo svojich spomienkach. Mimochodom, krásna Mária bola mamou herečky Zuzany Kocúrikovej. „Potom prišla moja veľká lásky Darina Kachničová. Inšpirovala ma k básňam, kde som sa jej vyznával. Tá ma priťahovala už aj eroticky, bola o dva roky staršia. Ale nechodili sme spolu, bolo to také očarenie, ktoré potom vyšumelo dostratena,“ vyznal sa v knihe Jána Strassera Žijem nadstavený čas. V lete 1942 sa platonicky zamiloval do Oľgy, vtedy sa dokonca odvážil napísať jej ľúbostný list. Hoci úmorne čakal na odpoveď, neprichádzala. Ukázalo sa totiž, že list k dievčine jeho srdca ani nedorazil. Po dvoch týždňoch sa list vrátil späť a zamilovaný mladý muž musel ešte doplatiť poštárovi zopár drobných. Osudová bola aj láska k herečke Marte Černickej, ktorá sa neskôr stala manželkou Paľa Bielika. „To bola moja prvá skutočná láska,“ priznal Chudík v jednom z našich rozhovorov. „Padla mi do oka hneď ako som nastúpil do divadla. Náš vzťah sa pretavil do ľúbostného romániku v čase, keď nás režisér Budský obsadil do Archadovej hry Život je krásny. Marta bola moja partnerka v tejto inscenácii. Bola to taká silná láska, že som sa s ňou chcel oženiť. Nanešťastie pre mňa, Marta bola zadaná, chodila s Paľom Bielikom. Bol som v tom vzťahu tretí. Ustúpil som. S Paľom sme boli kamaráti a nechcel som stáť v ceste.“
Nešťastné manželstvo
Hercovou prvou manželkou bola Češka Helena. Zoznámili sa v Bratislave, kde pôsobila ako novinárka, redaktorka celoštátneho časopisu Kultúrna tvorba. Bola vydatá, no nešťastná, pretože jej manžel pil, preto hľadala pochopenie a lásku inde. Iskra čoskoro preskočila a hoci herca kolegovia z divadla od tohto vzťahu odrádzali, nepochodili. Láskou zaslepený Chudík nevidel, že sa rúti do nešťastia. Aj keď sa na istý čas rozišli a Helena sa druhý raz vydala, napokon svoj vzťah po Heleninom druhom rozvode spečatili v roku 1957. Život to však zariadil inak, než si novomanželia predstavovali. Helene lekári zistili nádor na mozgu. V roku 1970 podstúpila operáciu, no nádor mal tvar hviezdy a nedal sa vyoperovať celý. Bola nutná ďalšia liečba, ktorú odmietla, čo spôsobovalo zhoršovanie jej správania. „Bolo to strašné, bol som pre ňu normálne ľudský odpad,“ spomínal Chudík na manželku. Svoj údel znášal herec bez reptania, no bolo to čoraz horšie. „Rozmýšľal som aj o tom, že skončím so životom,“ priznal herec s tým, že v období najväčšieho zúfalstva mu pomohla ponuka na seriál Nemocnica na okraji mesta. Napokon súd manželstvo v roku 1979 po komplikáciách rozviedol.
Pedagóg aj minister
Svoje poznatky z oblasti herectva podával ďalej ako pedagóg najprv na bratislavskom konzervatóriu, neskôr na Vysokej škole múzických umení. V auguste 1968 emigroval a žil v Rakúsku, ale z Viedne sa nakoniec vrátil. „Moji študenti mi pripravili najväčší emocionálny zážitok počas štvormesačnej emigrácie. Zuzana Kocúriková, Jarka Koleničová, Andrej Hryc, Juraj Kukura a Vlado Durdík. V tých zložitých časoch, keď v človeku vyzváňalo nervové napätie, prišli piati poslovia mladého života. Vraveli, že im chýbam, že ma majú radi. Na druhý deň ráno, keď som vyšiel na Ulicu G. Bilgeriho, našiel som tam po celej šírke cesty napísané veľkými literami z vápna: PRÍĎTE, VRÁŤTE SA!“ často spomínal herec. Tesne po revolúcii v roku 1989 sa Ladislav Chudík stal dokonca ministrom kultúry Slovenskej republiky. V ministerskom kresle však vydržal len tri mesiace. „Bolo toho na mňa veľa, chodil som do divadla aj na ministerstvo. Ako minister som sa však necítil vo svojej koži,“ priznal.
Alena
Vráťme sa však k téme lásky, pretože tá osudová naňho dlho čakala. Žena jeho života sa volala Alena a stála pri hercovi do jeho posledného výdychu. Chudík o láske svojho života rozprával s nehou v očiach. „Prvýkrát sme sa stretli už v roku 1970 pri nakrúcaní na Barrandove, kde si Alenka privyrábala ako študentka. Po desiatich rokoch ma videla na obrazovke v Nemocnici na okraji mesta a poslala mi pohľadnicu do divadla, že sa presťahovala a že čo teraz robím. Napísal som jej, že budem mať v Prahe, kde žila recitačné vystúpenie, na ktoré som ju pozval. Dostal som odpoveď, že nemôže prísť, lebo nemá práve nikoho na stráženie k dieťaťu. Ale že ma pozýva na návštevu. Tak som šiel. Boli sme obaja rozvedení. Po roku a pol sme sa vzali.“ Alena Chudíková bola po celý čas manželovi veľkou oporou. Herec absolvoval viacero náročných operácií, v roku 2005 vážne ochorel a zdalo sa, že skončí s divadlom. „Mal som zápal v brušnej dutine, bol som takmer na tri roky vyradený, lebo rekonvalescencia toľko trvala. A vonkoncom vôbec nebolo isté, že sa z toho dostanem. Zobralo mi to veľa síl,“ povedal na margo choroby herec. Napokon sa na dosky SND vrátil a odohral ešte viacero predstavení Tančiarne. Manželku Alenu bolo vídať na všetkých predstaveniach. „Vozí ma do divadla, pozerá sa v hľadisku na predstavenie a drží mi palce,“ s úsmevom komentoval herec.
Primár Sova
Keď sa koncom 70. rokov objavil na televíznych obrazovkách seriál Nemocnica na okraji mesta, okamžite k nim prikoval státisíce divákov. Hlavnú úlohu charizmatického šéfa ortopédie stvárnil Ladislav Chudík, ktorému vďaka tejto postave mnohí odvtedy nepovedali inak ako primár Sova. Nakrúcanie prvej 13-dielnej série sa začalo v roku 1976. Rolu primára Sovu dostal český herec Karel Höger († 67). Ten však v priebehu nakrúcania, 4. mája 1976, náhle zomrel na infarkt a tvorcovia museli bezodkladne nájsť adekvátnu náhradu. Oslovili slovenského herca Ladislava Chudíka. Ukázalo sa, že to bola tá najlepšia voľba. Seriál sa prvýkrát objavil na obrazovkách 5. novembra 1978 a mal obrovský úspech. „Úloha primára Sovu bola veľmi náročná aj preto, že zrazu vstúpil do už pätiny nakrúteného diela, musel sa rýchlo naučiť množstvo textov, pričom súčasne plnil záväzky v SND aj inde. Najnáročnejšie však preňho bolo zvládnuť češtinu na úrovni,“ spomína hercova manželka Alena Chudíková.
Posledný tanec
Pri príležitosti maestrových 89. narodenín sme sa ho pýtali, ako sa cíti len rok pred okrúhlou deväťdesiatkou. Zamyslel sa a povedal: „Vravím si, kamarát, toto sú kritické roky! Nesmieš s nimi tak hospodáriť, že si ich budeš odkladať. Staroba prekvapuje ako osoba vedľa mňa, ktorá neveľmi povzbudzuje. Oberá ma postupne o to, čo by som ešte chcel zachytiť. Som v rozpore s vlastnou starobou. Zopár dní pred narodeninami som blúdil myšlienkami, maľoval som si 89-ku a hovorím si: osmička ti tu zostane, ale tá deviatka má takú nohu, že ťa vykopne! Aj si vravím, že idem ďalej, no čo, keď kopne silnejšie?! Ale neslobodno hrešiť...“ Napriek úctyhodnému veku stále účinkoval na doskách SND v inscenácii Tančiareň. Priznal však, že sily už musí zvažovať. „Vo vyššej starobe to treba odhadnúť. No ak sa niečo podarí, pomáha to psychicky, a to má zas vplyv na fyzické sily. Keby ste čítali v mojom zápisníku - sú tam priznania, ako mi to išlo v Tančiarni. Ako ma to namáha a aký som potom šťastný. Na jednej strane ma to drží. Vnímam to ako povinnosť dokončiť si éru herca... pokiaľ budem vládať. Hrám, kým ma ešte ponúkajú.“
Legendárny herec si hral, dokedy vládal, no zdravotné komplikácie spojené so zápalom pľúc v roku 2015 ho obrali o posledné sily. Zomrel 29. júna 2015. Časť popola Ladislava Chudíka rozptýlili na Hájnom grúni tak, ako si maestro želal. Krátko nato bola urna s jeho pozostatkami uložená do hrobu k jeho rodičom na Martinskom cintoríne v Bratislave. Obdivovatelia si môžu uctiť našu hereckú legendu aj na petržalskej Lúke vďaky, kde je zasadený strom nesúci Chudíkovo meno.
Oceňovaný
Ladislav Chudík si zahral vo viac ako 120 filmoch, seriáloch, divadelných predstaveniach či inscenáciách. Svoj hlas prepožičal množstvu dokumentárnych filmov a objavil sa v desiatkach televíznych relácií. Nezabudnuteľný bude pre mnohých hlavne ako primár Sova z kultového seriálu Nemocnica na okraji mesta, ako kapitán Dabač z rovnomenného filmu z roku 1959, ako Soľný kráľ z úspešnej rozprávky Soľ nad zlato, alebo z dosiek, ktoré znamenajú svet. Jeho dlhoročnou a poslednou divadelnou hrou bola mimoriadne obľúbená Tančiareň.
V roku 1999 sa stal prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Bol tiež nositeľom medaily Za zásluhy (2003).
Zdroj foto: ancn, archív ČST, SND
5
