Speváčka Katarína Koščová (42) má aktuálne za sebou turné po európskych mestách. Po 20 rokoch od prvej série šou Slovensko hľadá SuperStar sa s nami podelila o dojmy z víťazstva, ale aj o to, čo nasledovalo potom. Žiaden červený koberec a vypredané sály sa nekonali – to prišlo až po čase.
Spomínate si na moment, keď vás vyhlásili za víťazku historicky prvej súťaže SuperStar na Slovensku?
Priznám sa, celé to mám také zahmlené. Pamätám si, ako sme všetci boli veľmi unavení z generálok, z napätia, totálne nevyspatí... Jediné, čo mi dodnes utkvelo v hlave, je pocit hanby, keď mi Laco Lučenič položil ruku na plece, že som vyhrala. Zaspievala som v ten večer veľmi zle, nastúpila som v úplne inej tónine, čo ma hneď položilo, v duchu som si hovorila, že si to vôbec nezaslúžim. Toto rezonuje vo mne aj po 20-tich rokoch ako spomienka na ten večer. Šli sme tam všetci nepripravení, nevedomí, čo od toho čakať, čo nás čaká potom.
Keď ste precitli po pár dňoch a uvedomili ste si to celé, nad čím ste rozmýšľali?
Vedela som, že chcem spievať, zároveň som bola vo štvrtom ročníku vysokej školy. Študovala som v Prešove estetiku a filozofiu ako učiteľský odbor, rozhodne som chcela dokončiť školu. Predtým, ako som šla na vysokú, som sa trikrát hlásila na JAMU v Brne, kde ma trikrát neprijali. Bola som fascinovaná muzikálom Jesus Christ Superstar, ktorý som videla v Prahe a zaujalo ma obsadenie – Bára Basiková, Dan Bárta, Kamil Střihavka, čo boli rockoví speváci a režisér vsadil na tento „materiál“. Muzikálové herectvo mi nevyšlo, dnes som zato vďačná, lebo som sa posunula do iného žánru, ktorý ma viac oslovil a nesmierne mi vyhovuje. Vďačná som aj za školu, ktorú som vyštudovala, otvorila mi nové obzory, citeľný bol aj rast osobnosti.
Vedeli ste teda, že chcete spievať a zároveň dokončiť školu.
Do dvoch mesiacov po výhre som musela vydať album, bolo to v zmluve, takže spievať som ani nemohla prestať (úsmev). A riešila som dilemu, čo tam dať, vtedy som ešte nepísala pesničky, aj preto mám dodnes z toho albumu pocit, že nespievam „seba“, že to nie sú piesne pre 23-ročnú babu, ktorú baví šansón, džez, swing. Na druhom albume som sa podieľala autorsky, vyberala som si autorov, čo naň dáme, ten je už taký môj. Dnes je ten prvý album pre mňa skôr úsmevný, keby to spieval niekto iný, mladší, mohlo to byť zaujímavé aj úspešné. V mojej prvej kapele hrával so mnou švagor Maťo Husovský, ktorý však časom nestíhal, lebo jeho kapele Komajota sa začalo dariť, ale spojil ma s Danom Špinerom (38), z ktorým robím dodnes. Začal ma manažovať môj manžel a naraz sme sa oslobodili od tlaku, čo by ľudia odo mňa chceli, nechceli, ale bolo to o tom, čo chcem ja sama. Odišli sme, aj keď po kamarátskej línii z veľkého vydavateľstva BMG, nerobili mi problémy, obe strany sme pochopili, že sme odovzdali všetko, čo bolo treba.
Ako ste vnímali situáciu po Superstar, kde ste vystupovali v obrovskej hale, pred veľkým množstvom divákov, ešte ste potom šli veľkolepé turné a naraz ostalo ticho. Boli ste všetci hodení do vody a plávajte...
Pre mňa chvalabohu! Bola to obrovská bublina, áno, všetci spolu sme pritiahli tých ľudí do hál, ale samostatne – kto si môže dovoliť vypredávať haly? Tubalatanka, Elán, Team, IMT Smile... Nemám rada obrovské sály, páči sa mi, keď ideme sami s Danom a mať sa doslova „na dotyk“, do toho nás zvučí môj muž, tvoríme intímnu baladickú hudbu. V malých divadielkach, kultúrnych domoch, synagógach, kostoloch, tam som doma.
Prijalo vás publikum v tejto podobe?
Zaujímavé je, že po mojej profilácii, po tom oslobodení sa začalo profilovať aj moje publikum. Dovtedy naša tvorba bola akoby „mačkopes“, nedostali sme sa ani do rádií, lebo nebol to dostatočný folk ani dostatočná alternatíva, aby sa to dostalo k menšinovému poslucháčovi, takže tá cesta bola ťažká, ale prirodzená. SuperStar nás naštartovala, ale ostatné sme si museli odkráčať sami, ak sme chceli pokračovať. Za svoj taký naozajstný album považujem Nebotrasenie, ktorý bol v poradí tretí, na ňom som participovala aj autorsky. Pamätám si na koncert v Žiline, kde prišlo osem ľudí. A napriek tomu to bol krásny koncert. Mne ja dobre na pódiu s Danom Špinerom a s mojím mužom, keď jazdíme na koncerty, pre mňa je to naozaj pohoda. Odžili sme si to, mám „odrobených“ 20 rokov, odjazdených veľa kilometrov z mesta do mesta, ľudia si kupujú lístky, CD albumy a toto je satisfakcia. Bez toho výstrelu zo SuperStar aj následného pádu na dno reality by som nebola tam, kde som.
Neustále ste s manželom – na javisku, na cestách, nehrozí ponorková choroba?
Vôbec! Naopak. Výnimočne som niekde bez môjho manžela, napríklad teraz v Bratislave, kde sa zúčastňujem na diskusiách, tak ma nemusí zvučiť. Vyznie to zvláštne, ale my si cesty užívame, naozaj sa máme času porozprávať a dopovedať vetu, lebo doma je to o deťoch, ktoré sú, samozrejme, hlučné, stále majú nejaké potreby.
Máte za sebou aktuálne európske turné...
Najprv nás oslovil z Mníchova československý kultúrny spolok – asi pred rokom, lebo mali 50. výročie. Potom sme mali asi týždeň voľna, tak som napísala status, že ak by ste niekde v západnej Európe mali záujem, sme traja, veľmi skromní, radi prídeme a zahráme aj v obývačke. Chytilo to krásnu odozvu, tí Slováci sa pospájali a začínali sme Brno, Praha, potom prišiel spomínaný Mníchov, odtiaľ do Paríža, do Bruselu, do Utrechtu a bolo skvelé vidieť tých ľudí. Dojímavé bolo hrať pre Slovákov, ktorí sú v zahraničí, ale srdcom doma a záleží im na našej krajine. Bolo to náročné a krásne a celé to odšoféroval môj muž a už riešia s nami vianočné koncerty na budúci rok.
Takže sa oplatilo hrať aj pre osem ľudí, prinieslo to svoje ovocie?
Určite áno. Zatiaľ náš ostatný album Krehkosť dostal ocenenie Album roka v kategórii folk Rádio Head, čo si nesmierne vážime. Roky som tak trochu trpela, že som vyhrala SuperStar, no publikum, ktoré chcem osloviť, sa pozerá na mňa cez prsty, ale napokon tých 20 rokov stálo za to.
Podedili vaše deti po vás hudobný talent?
Máme dve deti – šesťročnú Aničku a 11-ročného Adamka. Samozrejme, hudba u nás je na programe dňa – Adamko chodí na klavír, ale nevystupuje, robí to skôr pre seba. Anička chodí na tanečnú, rada recituje. Pred 15 rokmi som so sestrou Veronikou Husovskou (39) naspievala uspávanky, ktoré teraz vyšli v Albi s pridanými rozprávkami, a Anička tam narozprávala nejaké veci, tak je na seba hrdá.
O dva mesiace sú tu Vianoce, spievate si aj pri vianočnom stromčeku koledy?
Celý rok naozaj veľa hráme, mávame aj vianočné koncerty, takže pri stromčeku si hudbu skôr púšťame a počúvame my, aby sme si oddýchli.
Zdroj foto: STVR, Facebook Katarína Koščová
3
